Oblečenie v kostole

Janusz Chyla
26. júla 2022   Cirkev Spoločnosť

Po chladnej jari prišli horúce letné dni. Horúčavy znášame rôzne. Pre niektorých je to čas opaľovania, zatiaľ čo pre iných, najmä starších ľudí a ľudí s nadváhou, je to boj s vysokými teplotami. Lekári odporúčajú, aby sa ľudia vyhýbali pobytu na priamom slnku. V horúcich dňoch je však ťažké nájsť chladné miesta mimo klimatizovaných miestností. Takýto chlad býva napríklad v gotických chrámoch. Na dovolenke sa ich oplatí navštíviť nielen kvôli ochladeniu a za turistickým účelom, ale predovšetkým z duchovných dôvodov. Pri vstupoch na niektoré posvätné miesta sú umiestnené tabule s informáciami o vhodnom oblečení.

Tieto pokyny sa dodržiavajú rôzne. A my, kňazi, o tom hovoríme iba zriedka, pretože sa bojíme, že niekoho urazíme alebo budeme podozrievaní z prudérnosti. Vhodné oblečenie je však dôležité nielen počas liturgie, ale aj pri návšteve kostolov. A to nie je len náboženská, ale aj kultúrna požiadavka. V jednej katedrále počas prehliadky sprievodca požiadal turistu, aby si zložil pokrývku hlavy. Odpovedal, že to neurobí, pretože je neveriaci. Sprievodca odpovedal, že si myslel, že má do činenia s kultúrnym človekom a že v tejto chvíli nehovorí o viere.

Existujú určité kánony správania, ktoré platia pre každého bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Pri vstupe do synagógy kdekoľvek na svete alebo pri výstupe k Západnému múru v Jeruzaleme si všetci muži pokrývajú hlavy. Na druhej strane si pred vstupom do mešity vyzujú topánky. Každý, kto chce vstúpiť na tieto miesta, sa im bez otázok podriadi, bez ohľadu na to, či je veriaci alebo nie. V mnohých krajinách, vrátane západnej Európy, sa pri vstupe do katolíckeho chrámu musia nosiť nohavice alebo sukňa primeranej dĺžky a blúzky by nemali byť bez rukávov alebo s príliš veľkým výstrihom.

Niekto môže povedať, že Boh sa nepozerá na naše oblečenie, veď predsa „nie šaty robia človeka“, najdôležitejšie je pre neho ľudské srdce. Áno, to je pravda, ale naše oblečenie vyjadruje aj našu úctu k tomu, s kým sa stretávame. Všetci sa zhodneme na tom, že nie je vhodné, aby sa chlapec na prvé stretnutie s rodičmi svojej priateľky obliekol, ako keby išiel na pláž alebo na futbalové ihrisko. To sa vzťahuje aj na oficiálne stretnutia počas plnenia pracovných povinností alebo školských a akademických skúšok, ako aj na návštevu opery alebo divadla. O to viac by mala byť účasť na liturgii Cirkvi prejavom úcty k Bohu a ľuďom, s ktorými sa modlíme. Úroveň osobnej kultúry sa prejavuje schopnosťou uplatňovať tzv. dress code, tzn. pravidlá týkajúce sa oblečenia na konkrétnom mieste a za konkrétnych okolností. Oblečenie v kostole svedčí o viere, ako aj o láske k Bohu a komunite a o zodpovednosti voči predstavám svojich blížnych. Je faktom, že niektoré kánony sú podmienené módou a zvyklosťami prevládajúcimi v určitých oblastiach sveta.

Okrem pravidiel týkajúcich sa oblečenia existujú aj ďalšie dôležité pravidlá, ktoré treba v chráme dodržiavať. Keď do farnosti prichádzajú ľudia, ktorí sa bežne nezúčastňujú na liturgii, napríklad pri príležitosti krstu, prvého svätého prijímania, sobáša alebo pohrebu, môžeme pozorovať odlišné správanie. Nie vždy sú výsledkom zlej vôle. Najčastejšie je to pravdepodobne z dôvodu nedostatočnej výchovy a nevedomosti.

Keď vstúpia do chrámu – hoci sa vyhlasujú za veriacich – nepokľaknú pred Najsvätejšou sviatosťou. Stáva sa tiež, že žujú žuvačku. Myslím si, že by sme mali mať dostatok odvahy pokojne upozorniť takýchto ľudí. Ale to je už téma na iný článok.

Preklad z niedziela.pl

PDF (formát pre tlač)