O „detskej križiackej výprave“, ktorá sa nikdy neudiala

Matej Gavlák
9. apríla 2021
  História

Tento príbeh sme počuli azda všetci: keď sa križiakom nedarilo znova „dobyť“ (v skutočnosti oslobodiť) Jeruzalem, Cirkev to považovala za trest kvôli hriechom ľudí a zvlášť križiakov. Vtedajšiemu pápežovi preto napadlo, že keďže dospelí sú takí hriešni, že ich Boh neustále „zavrhuje“, azda sa zmiluje nad „čistými deťmi“ a tie budú schopné s Jeho pomocou mesto oslobodiť. Zvolal preto „detskú križiacku výpravu“. Niekoľko desiatok tisíc detí sa teda vybralo oslobodiť Svätú zem, ale cestou boli postupne pochytané a takmer všetky predané do otroctva.

Uvedený príbeh, ktorý tak radi vyťahujú tí, čo sa najviac chvastajú svojou „múdrosťou“ a „pokrokom“, je však úplne vymyslený a nikdy sa nestal. V lepšom prípade ide o pomýlenie si istých stredoveku charakteristických čŕt, v horšom prípade ide o zámerné prekrúcanie pravdy a šírenie výmyslov s cieľom poškodzovať Cirkev a zosmiešňovať veriacich. Toto klamstvo je súčasťou väčšieho „balíka“ historických neprávd a poloprávd, medzi ktoré možno zaradiť tiež Galileov proces, inkvizičné súdy, či upaľovanie čarodejníc. Všetky majú pritom ten istý cieľ – znechutiť a znemožniť veriacich – a treba uznať, že sú to mimoriadne efektívne zbrane, proti ktorým sa mimoriadne ťažko bráni.

A to preto, že na ich vyvrátenie treba poznať históriu daného obdobia, či danej udalosti veľmi dobre (v podstate na profesionálnej úrovni), čo je pre bežného laika v podstate takmer nemožné.

Detská križiacka výprava“

Tejto téme sa v jednom zo svojich videí venoval aj J. Stephen Roberts, ktorý už dlhé roky vedie Youtube kanál s názvom Real Crusade History a v súčasnej dobe pracuje ako scenárista pre chystaný historický seriál The Knights of Cross (venujúci sa Tretej križiackej výprave). Youtube kanál Stephena Robertsa sa venuje práve dejinám križiackych výprav a ako poznamenal, už je unavený z toho, ako mu v komentároch niekto neustále pripomína onú „detskú križiacku výpravu“. Rozhodol sa teda nakrútiť tematické video, čo historické pramene o tejto „udalosti“ skutočne hovoria. A v skratke možno povedať len jedno slovo – nič.

Najväčší problém je,“ začína Roberts, „že sa zdá, že ľudia tejto rozprávke skutočne veria –, že sa tisíce detí proste zobralo a šlo oslobodiť Svätú zem… Nič také sa však nestalo, nič také sa nikdy nestalo.

Roberts hovorí, že tzv. „detská križiacka výprava“ je jednou z tém, kde sa rozchádzajú názory populárnej kultúry s názormi profesionálnych historikov / vedcov, keďže ide o čisto mytologickú záležitosť, pričom sa jej však v tzv. hlavnom prúde dodáva punc dôveryhodnosti. Trošku si posťažoval, že na základe tejto vymyslenej legendy potom ľudia hodnotia celé obdobie križiackych výprav ako niečo „šialené“, či „sektárske“, napriek tomu, že šlo o úprimnú snahu úprimne veriacich ľudí získať naspäť mesto, v ktorom žil a pôsobil Bohočlovek Ježiš Kristus.

Roberts tiež hovorí, že jedna z mála profesionálnych historiografických kníh, ktoré sa aspoň okrajovo venujú tejto legende, je publikácia s názvom The New Concise History of the Crusade autora Toma Maddena, historika z univerzity v St. Louis a odborníka na stredovek. Madden v úvodnej stati o tomto fenoméne píše toto:

Detská križiacka výprava nebola križiackou výpravou a nemala ani nič spoločné s deťmi.“

Na pochopenie odkiaľ sa táto legenda vôbec vzala, treba pochopiť zmýšľanie ľudí 13. storočia. V tomto období to už bolo niekoľko desaťročí, čo moslimský dobyvateľ Saladín (Saláh ad-Dín) získal Jeruzalem. Odvtedy bolo kráľmi, veľmožmi a cirkevnými predstaviteľmi zorganizovaných niekoľko križiackych výprav, no bez výraznejšieho úspechu. Ďalším dôležitým aspektom danej doby bol fakt, že európske kráľovstvá boli v tom čase už pomerne bohaté a vojensky mocné.

O osud Jeruzalema – Božieho mesta – sa zaujímali de facto všetky vrstvy spoločnosti. Od tých najbohatších až po najchudobnejších; všetci si boli „bratmi a sestrami v Kristovi“. Tí chudobní si preto začali klásť oprávnenú otázku: „Prečo naši mocní veľmoži a bohatá Cirkev nedokáže Jeruzalem získať späť? Možnože je Boží plán iný – možno majú Sväté mesto získať chudobní a tí pokorného srdca.“ Takéto myšlienky kázali aj niektorí kazatelia v centrách miest.

Dôležité je však toto: kazatelia vyhlasovali, že by sa novej križiackej výpravy mali zúčastniť „chudobní a pokorní“, čiže tí „duchom maličkí“ – to však v nijakom prípade nesmerovalo na deti! O nejakých výzvach na detskú križiacku výpravu nebolo nikdy ani reči a ani by nikomu taká šialená myšlienka nenapadla. O jej zorganizovaní už ani nehovoriac.

Mikuláš z Kolína a Štefan pastier

Historické pramene uvádzajú len dve postavy, ktoré by sme s pokusom o „križiacku výpravu chudobných a pokorných“ azda mohli spájať. Opäť: treba uviesť, že výpravy sa mali zúčastniť dospelí ľudia, nie deti.

Prvou takouto postavou by mal byť istý mladík, Mikuláš z Kolína. Mal to byť kazateľ, ktorý vyhlasoval, že keďže bohatí svojimi hriechmi prispeli k pádu Jeruzalemského kráľovstva a mesto nedokázali znovu získať späť, mali by sa o jeho oslobodenie pokúsiť chudobní pokorného srdca. Veď aj sám Ježiš Kristus bol vlastne chudobný stolár, ktorý sa narodil v maštali, lebo pre Máriu a Jozefa už nebolo miesta v hostinci. Rozhodne to nebol nejaký veľký dobyvateľ, ani vojvodca. Mikuláš si týmito svojimi kázňami mohol nakloniť niekoľko tisíc podporovateľov a takto sa spolu vybrali na cestu. Chceli sa dostať do talianskych prístavov a odtiaľ loďou do Jeruzalema.

Väčšina účastníkov z jeho „armády“ sa pri pohľade na mohutné Alpy obrátila späť domov. Niektorí z nich však Alpy údajne dokázali prekonať a skutočne sa mali dostať až do Talianska. Ako uvádza iný Youtube kanál, Kings and Generals, ktorý sa venuje vojenským dejinám všeobecne – Mikuláš sa s malou časťou mal dostať až do Ríma a dokonca ku pápežovi, kým mnohí, čo ho nasledovali, ho počas zdĺhavej cesty opustili. Niektorých z nich potom mali miestni obchodníci a špekulanti uväzniť a predať do otroctva. Pápež poslal Mikuláša a to, čo z jeho „armády“ ostalo, naspäť domov.

J. Stephen Roberts pri tomto príbehu upozorňuje na jeden podstatne dôležitý fakt – nevieme, či sa aj naozaj odohral:

(Opis príbehu Mikuláša z Kolína) je veľmi vágny… mohlo sa to naozaj stať? Možno. Ale pravdepodobnejšie je, že v skutočnosti ide o typické stredoveké podobenstvo, kedy sú tí nevinní oklamaní a zvedení zlými bohatými ľuďmi, ktorí ich následne zradia.“

Podobný je aj príbeh o ďalšom kazateľovi, taktiež mladšieho veku, Štefanovi pastierovi. Ten mal kázať hlavne na francúzskom vidieku miestnym, ktorí sa živili najmä ako pastieri (preto ten prídavok k jeho menu). Štefanovi mal správy predávať sám Ježiš Kristus – aby pozbieral vojsko z chudobných obyvateľov (nie detí!) a aby šiel za francúzskym kráľom pre podporu. Takto mal získať niekoľko tisíc prívržencov, s ktorými sa potom vybral do Paríža. Tam bol aj skutočne prijatý na audienciu u kráľa Filipa II., ktorý si ho vypočul a… to bolo všetko. Štefana pastiera už viac pramene nespomínajú.

Youtube kanál Kings and Generals o Mikulášovom „dobrodružstve“ napokon hovorí:

Bola „detská križiacka výprava“ vôbec križiackou výpravou? Stredovekí aj súčasní historici sa zhodujú, že nie… Hnutie nemalo žiaden legálny podklad, aby sa nazývalo križiackym: nebolo zvolané ani pápežom ani nikým ním povereným, Cirkev mu nepožehnala a vtedajší pisatelia ho nevideli v pozitívnom svetle.

Toľko k tzv. „detskej križiackej výprave“ a tzv. „temným dejinám“ Cirkvi. Ako už bolo spomenuté, aj s ďalšími „kontroverznými“ udalosťami spojenými s Katolíckou cirkvou je to veľmi podobné. Na takéto a podobné očierňovacie kampane si skrátka treba dávať pozor a nie im hneď a zaraz uveriť. Nie sú totiž (zrejme) vôbec pravdivé, prípadne sú kľúčové detaily zámerne prekrútené…

Zdroj titulného obrázka

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!