Nitriansky primátor si pochvaľuje väčšiu kontrolu občanov políciou a zamestnávateľmi

13. januára 2021   Krátke správy

Nitriansky primátor Marek Hattas v relácii denníka SME odpovedal na otázky Zuzany Kovačič Hanzelovej a okrem iného vyjadril svoje uspokojenie nad tým, že polícia a zamestnávatelia v Nitre začali intenzívnejšie kontrolovať občanov, či dodržiavajú pandemické nariadenia. Spoliehanie sa na uvedomelosť občanov a ich súhlas s vládnymi krokmi zrejme nefunguje tak, akoby si štátni a lokálni predstavitelia moci predstavovali a preto bude zrejme nevyhnutné ukončiť hru na dobrovoľnosť:

„Lockdown, ktorý sa nekontroluje, nemá zmysel. Ale nie sme policajný štát. Dávame určitú zodpovednosť obyvateľom, aby sa správali zodpovedne. Skôr to bol návod, ako by sme sa mali správať. Teraz sa ukázalo, že sme v štádiu, že to nestačí a potrebujeme lockdown, ktorý sa bude dať právne vymôcť a kontrolovať.“

Už prvá veta je signifikantná. Kontrola občanov sa stáva nevyhnutná. Pokračovanie by skôr bolo dobré formulovať v minulom čase, ale primátor zostáva v prítomnom, takže celkovo jeho slová pôsobia rozporuplne: tak sme policajný štát alebo nie? Spolieha sa štát na zodpovednosť občanov alebo im už neverí? A predovšetkým: štátni predstavitelia každú chvíľu hodnotia občanov inak – keď bolo celoplošné testovanie, tak boli občania údajne skvele zodpovední (a tiež donútení štátom dať sa otestovať), teraz to vyzerá tak, že ich treba neustále kontrolovať. Žeby so všetkými opatreniami vlády nesúhlasili a neprejavovali nadšenie?

Primátor popisuje kýžený stav, s ktorým je spokojný: „Teraz to v Nitre funguje tak, že pri vstupe do mesta sú hliadky, námatkové kontroly, skontrolovať vás môžu aj zamestnávatelia. Toto je cesta.“ Nepochybne toto cesta je, avšak otázne je pre koho a kam.

Primátor si nadšene pochvaľuje aj udelenie práva zamestnávateľom kontrolovať svojich zamestnancov, či majú negatívne testy a ktovie čo ešte. Poznáme to však ešte z čias socializmu – s jedlom rastie chuť. Starší si zaiste pamätajú aktívnych a dôležitých vrátnikov, vykonávateľov socialistickej bdelosti. Pokiaľ vznikla takáto korporátna previazanosť štátnej kontroly s firemnou, kto vlastne bude schopný uniknúť z tejto dobre utkanej a všadeprítomnej siete?

Pozoruhodnú odpoveď uviedol Hattas na otázku možnosti nakazenia sa státím v radoch počas nového, premiérom plánovaného celoplošného testovania, do ktorého chce vyhnať ľudí. Hattas uvádza, že sa radil s odborníkmi a že tieto obavy sú zbytočné, pretože pokiaľ budú ľudia dodržiavať dvojmetrové odstupy a budú mať rúška, tak je „šanca nákazy minimálna“. Podobné vyjadrenie mal aj minister Krajčí počas sviatku Troch kráľov, keď ľudia vyrazili hromadne na bratislavskú Kolibu. Prečo teda nemôžu ľudia chodiť do kostolov, ak je šanca nákazy pri dodržiavaní odstupov minimálna? Prečo musia mať priepustky do práce, keď stačí dodržiavať odstupy? Prečo nemôžu prekročiť hranice okresov a za hranicou dodržiavať odstupy a vyhnúť sa tak bezpečne nákaze? Prečo je hodinové, či dlhšie, státie v radoch bezpečnejšie? Nota bene, keď státie v radoch, počas januárového mrazu, prinesie najmä starším ľuďom nepreberné množstvo reálnych ochorení?

Otázok, na ktoré vládni predstavitelia nemajú logickú odpoveď, je zaiste mnoho. Teraz ich však riešiť nemusia, pretože našli jednu univerzálnu odpoveď na všetky otázky – policajnú kontrolu.

BM

PDF (formát pre tlač)