Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Plinio de Oliveira
8. decembra 2019
  Svätec týždňa  

Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu. Bola dokonale nepoškvrnená, nemala sklon k žiadnemu hriechu. Preto mala mimoriadnu schopnosť úplne sa zosúladiť s Božou milosťou. Prirodzená i nadprirodzená veľkoleposť sa v jej duši spojili v hlbokej a jedinečnej harmónií. Spomedzi všetkého stvorenstva mala práve ona najdokonalejšie pochopenie Božej svätosti a slávy. A tiež jasne chápala, čo stvorenstvo Božej sláve dlhuje. Vedela a vie, akým spôsobom má tvorstvo oslavovať Boha.

V dôsledku toho sa tiež nesmierne obávala opaku dobra, teda zla. K tomuto zlu prechovávala absolútnu nezmieriteľnosť, absolútne ho odmietala, aj v čo najmenšej forme a mocne proti nemu bojovala. Preto o nej Duch Svätý povedal, že je “terribilis ut castrorum acies ordinata,” strašná, ako vojsko zoradené v bojovom šíku. Cirkev o nej hovorí, že ona sama rozdrví všetky bludy. Túto skutočnosť oslavuje tak, že na vyobrazeniach Nepoškvrneného počatia Panna Mária nohou drví hadovu hlavu. Preto je sviatok Nepoškvrneného počatia pripomenutím jej čistoty, jej nezmieriteľnosti a jej bojovnosti.

Uvažujme nad tým, čo je to nezmieriteľnosť. Keď má niekto jasné a rozlíšené chápanie dobra a chápe najvyššie vyjadrenie tohto dobra, tento človek vie, že opakom tohto dobra je zlo. To nie je teoretické poznanie, ako keď vedec skúma vzorku v laboratóriu, to je poznanie, ktoré prichádza s veľkou láskou k dobru. Taký človek prirodzene rozoznáva opak dobra, zlo a nenávidí zlo s rovnakou intenzitou, ako miluje dobro.

Pretože miluje najvyšší ideál, ktorý predstavuje dobro, neznesie opak tohto dobra, pretože v ňom zreteľne vidí zlo. Odmieta to zlo, nie len keď začína silnieť nad istú medzu, ale neznesie ho už len keď sa začína nezreteľne ukazovať. To je neznášanlivosť alebo nezmieriteľnosť.
Ľudský duch je stvorený tak, že keď človek nenávidí zlo, vzrastá a zdokonaľuje sa ňom láska k dobru. V istom zmysle prítomnosť toho, čo nenávidí, posilňuje jeho presvedčenie a lásku k dobru. Ľudská psychológia je ustanovená tak, že tento kontrast človeku zreteľnejšie odhaľuje, ako je dobro dobré. Napríklad, my milujeme svoje kontrarevolučné poslanie viac, keď pozorujeme na konkrétnych udalostiach, ako ho revolucionári nenávidia. Čím viac to pozorujeme, tým viac sa utvrdzujeme v poznaní, že stojíme na správnej strane.

Čo je to bojovnosť? Bojovnosť je dôsledok nezmieriteľnosti. Je to vedomé rozhodnutie zničiť zlo, ktoré vzdoruje Božej sláve. Je to chladnokrvné rozhodnutie, ktoré chce zapojiť všetky prostriedky, ktoré človek má, pre dosiahnutie tohto cieľa. Nie je to prchavé rozhodnutie vybojovať niektorú z konkrétnych bitiek medzi dobrom a zlom, je to permanentné odhodlanie, ktoré sa týka všetkých aspektov zla a trvá až do konca ľudského života. Taký človek si neoddýchne, kým zlo nie je zničené.

Skutočná bojovnosť neustane, kým nie je zlo obrátené v prach. V Portugalsku jestvuje porekadlo o zle, ktorý je rozličnými spôsobmi prítomné v starom portugalskom zákonníku: Zlo treba ohňom obrátiť na popol.

Ak spáchal niekto strašný zločin, potrestali ho najvyšším trestom. Jeho telo potom spálili a popol rozptýlili do vetra alebo do vody. Taká bola aplikácia tohto axiómu.

Teraz nebojujem za to, aby sa takýto trest opätovne zaviedol. Hovorím, že takýto princíp treba aplikovať v boji ideí a inštitúcií. Zlého človeka možno popraviť a je po ňom. Ale kto dokáže popraviť zlú ideu, zničiť revolučné sprisahanie, ktoré sa pokúša zabrániť tomu, aby bola Bohu vzdávaná sláva, aká mu náleží a ktoré bráni Svätej Matke Cirkvi, aby plnila svoje pozemské poslanie? Tu treba ozajstnú bojovnosť a treba obrátiť Revolúciu a jej vojská ohňom na prach. To je nezmieriteľnosť a bojovnosť, ktorými Panna Mária oplývala a ktoré sú privilégiom jej Nepoškvrneného počatia.

O čo budeme Pannu Máriu dnes prosiť? Musíme ju prosiť o veľkú lásku k Bohu a dokonalé chápanie jeho Slávy, z ktorých prirodzene vyplynie veľká nezmieriteľnosť a bojovnosť.


Spomínam si, že sv. Terézia z Lisieux neraz nariekala, že nie je vojak a nemôže proti nepriateľom Boha zdvihnúť meč. To je duch svätca. Túžila bojovať za Boha, vždy a všade. Takými musíme byť aj my. Prosme Svätú Pannu o čistotu a bojovnosť, ktorá patrí k svätosti, aby sme tak mohli byť jej ozajstnými dcérami a synmi.