Na ruskom Kryme osadili pomník Felixovi Dzeržinskému, zakladateľovi komunistickej polície

13. septembra 2021   Krátke správy

Nádej, že sa Rusko po svojej marxistickej ére, ktorá trvala takmer celé 20. storočie, dokáže vrátiť k predchádzajúcemu kresťanskému režimu, je už zrejme definitívne minulosťou.

Mnohí verili ešte v 90. rokoch 20. storočia, že adekvátnym riešením ruských dejín, po vnútornom rozobratí komunistického režimu, je návrat ku kresťanskej monarchii a zároveň verili, že je tento model realizovateľný. Za posledných desať rokov však dochádza k takej neskrývanej rehabilitácii niektorých komunistických osobností, rituálov a ideových šablón, že je možné konštatovať úplné fiasko podobných očakávaní. Počnúc glorifikáciou Stalina a nekritickým prezentovaním „oslobodenia“ východnej Európy Červenou armádou počas II. svetovej vojny, až po opätovné oslavovanie komunistov a marxistov, ktorí systematicky vyvražďovali ruský národ v mene kozmopolitnej a internacionálnej komunistickej ideológie.

Príkladom môže byť aj najnovšie osadenie pomníka Felixovi Dzeržinskému, zakladateľovi komunistickej tajnej polície, Čeky (Čerezvičajnaja komisja), ktorá organizovala a vykonávala systematickú genocídu ruského a kresťanského obyvateľstva. Pomník Dzeržinskému osadili počas víkendu dokonca v dvoch mestách naraz. Jeden v Simferopole na Kryme a druhý v juhoruskom Krasnodare. Informoval o tom denník Novaja gazeta s odvolaním sa na televízne stanice Krym 24 a TV Krasnodar.

Čo je ešte signifikantnejšie, tak iniciátorom osadenia pomníka bola Federálna bezpečnostná služba (FSB), následnícka organizácia po zrušení komunistickej tajnej polície, resp. kontrarozviedky. To dodáva tejto glorifikácii muža, ktorého považovala ruská bielogvardejská emigrácia za vraha ruského národa, navyše s veľmi nejasným a neruským pôvodom, punc oficiálnosti. Pomník odhalili pri 144. výročí jeho narodenia a na slávnostnom akte sa zúčastnili veteráni FSB, ale aj kadeti miestnej vojenskej školy, čo svedčí o tom, že budúca generácia je vychovávaná k úcte k tomuto pochybnému poľskému (?) revolucionárovi.

Správa FSB pre Krym vo svojom vyhlásení vysvetľuje, prečo došlo k osadeniu. Podľa nej Dzeržinskij „bojoval nielen s kontrarevolúciou, ale pozdvihoval krajinu z chudoby a devastácie“. Osadenie busty Dzeržinského v Krasnodare vysvetlil aj poslanec miestneho zastupiteľstva Zorik Sadojan. Ide o vzdanie holdu zakladateľovi bezpečnostných agentúr v Rusku, lebo práve tieto zložky v súčasnosti vykonávajú dôležité úlohy na ochranu integrity krajiny a boj proti terorizmu. „Musíme vedieť a zapamätať si meno zakladateľa tejto služby,“ zdôraznil Sadojan.

Meno je to určite známe a nebude zabudnuté. Každopádne pod zorným uhlom podobných retro-marxistických excesov môžu priaznivci monarchie v Rusku zabudnúť na akékoľvek nádeje. Ak ešte nejaké mali. Utešovať sa môžu už len tým, že situácia na Západe je, pokiaľ sa týka inštalácie neomarxizmu, ešte ďalej, ako v Rusku reinštalácia klasického marxizmu.

BM

Zdroj: TASR, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)