“Mozgová smrť” je lož – dokazuje uznávaný neurológ
lifesitenews.com
23. júna 2019
Spoločnosť
“Mozgová smrť” je lož, ktorú šíri medzinárodné mnohomiliardové odvetvie odoberania orgánov – hovorí uznávaný brazílsky neurológ Dr. Cicero G. Coimbra. Na podporu svojho tvrdenia predkladá presvedčivé argumenty.
Dr. Cicero G. Coimbra je neurológ a profesor neurovedy na Federálnej univerzite v São Paulo v Brazílii. Mnoho rokov sa zaoberá klamstvami o „mozgovej smrti“, kvôli čomu má často veľké problémy, a to aj právneho charakteru. V rozhovore s portálom “LifeSiteNews” vedec poukázal na to, že hoci viac než dve desaťročia existujú jasné dôkazy vyvracajúce tézu o “mozgovej smrti”, lekári sa boja o tom hovoriť. Sú zastrašovaní extrémne vplyvnou lekárskou lobby, ktorá bohatne na získavaní orgánov od takýchto pacientov.
Ako zdôraznil Dr. Coimbra, o „mozgovej smrti“ sa začalo hovoriť v roku 1968, hoci vtedy neexistoval nijaký dôkaz, ktorý by bol takúto hypotézu potvrdzoval.
„Koncom 60. rokov 20. storočia vyvolala prvá transplantácia srdca, vykonaná chirurgom Christianom Barnardom v Južnej Afrike, potrebu získavať orgány na transplantáciu od pacientov v “beznádejnej kóme”, povedal.
Ako zdôraznil, na Harvard Medical School bola vtedy vytvorená komisia, ktorá sa rozhodla označiť zdravotný stav týchto pacientov ako “mozgovú smrť” tak, aby bolo možné im odoberať potrebné orgány a transplantovať ich iným pacientom.
„Označenie týchto pacientov za „mŕtvych“ umožnilo tejto ad hoc zvolanej komisii obchádzať všetky právne problémy spojené s odoberaním orgánov od pacientov nachádzajúcich sa v kóme, ktorí podľa presvedčenia a vedeckých poznatkov, ktoré v tom čase na konci šesťdesiatych rokov boli k dispozícii, sa nemali šancu uzdraviť“ – zdôraznil.
„Základným omylom bolo označiť mozog takýchto pacientov za „ireverzibilne“ poškodený – a poškodenie mozgu bolo vtedy vnímané ako nezvratné, pretože úroveň poznania v danej dobe bola obmedzená. Neskôr, v priebehu času, nové poznatky a vedecké neurologické úspechy viedli k inému chápaniu toho, čo sa naozaj deje s týmito pacientmi“, povedal vedec.
Prevládalo presvedčenie, že ak mozog nevykazuje známky aktivity, jedinou príčinou môže byť to, že v tomto orgáne nefunguje krvný obeh. A keď nefunguje krvný obeh, potom – usudzovalo sa – v priebehu niekoľkých minút musí dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu. Preto sa začalo hovoriť o „mozgovej smrti“.
„Problém je v tom, že v 80. rokoch sa všetko začalo meniť“, povedal Dr. Coimbra. „Prax transplantácie nevyhnutných orgánov sa už rozšírila vo svete, ale pokusy na zvieratách – hlodavcoch – v rokoch 1984 a 1985, ukázali, že zníženie krvného toku do mozgu o 50 percent spôsobuje, že mozog utlmuje svoju aktivitu. Nemá dosť energie na udržanie toho, čo nazývame “synaptická aktivita ” – vysvetlil. Táto aktivita sa zastavila, ale to neznamená, že neuróny atrofovali. Vôbec nie! Mozog len jednoducho spal, ale nebol mŕtvy!
„K nekróze, neuronálnej smrti, dochádza v priebehu niekoľkých hodín a je spôsobená prietokom krvi nižším ako 20% normálnej hodnoty“, hovorí neurológ. Ak prietok neklesne na túto úroveň, k nezvratnému poškodeniu mozgu nedôjde.
„Z toho jasne vyplýva, že niektorí z týchto pacientov (považovaných za mŕtvych) v skutočnosti žijú. Čo mám tým na mysli, že sú nažive? Ich mozog nie je poškodený, iba stlmený. Transplantačný systém odoberá orgány pacientom, ktorých mozgové tkanivo sa teoreticky môže zotaviť. Mozgové tkanivo nie je zničené“, zdôraznil lekár pre “LifeSiteNews”. Ako zdôraznil, ľudia, ktorých prietok krvi do mozgu je medzi 20 a 50 percentami normálneho stavu, sú v tzv. „ischemickom polotieni“ (lat. penumbra).
Navyše sa v 90. rokoch minulého storočia dokázalo, že procesy pozorované u hlodavcov sa vyskytujú aj u ľudí. Viac ako dvadsať rokov má medicínsky svet dostatok vedeckých poznatkov na to, aby mohol tvrdiť, že „mozgová smrť“ je mýtus.
Vo rozhovore Dr. Coimbra tiež poukázal na nemorálnosť samotnej metódy tzv. „apnoe testu“, ktorým sa overuje , či v danom prípade došlo k „mozgovej smrti“. Pacient sa na 10 minút odpojí od ventilátora, aby sa ukázalo, že nie je schopný sám dýchať. Ako hovorí vedec, „pacient to nezvláda“, ale iba preto, že keď je v penumbre, dýchacie zóny v jeho mozgu sú utlmené, nie mŕtve.
To znamená, že aj keď pacient momentálne sám nedýcha – v prípade „prebudenia“ mozgu opäť môže začať prirodzene dýchať. Odpojenie pacienta od ventilátora na 10 minút spôsobí, že do mozgu sa dostane ešte menej krvi – a percento normálneho prietoku môže klesnúť pod hodnotu „ischemického polotieňa“. A vtedy dochádza k nezvratnému poškodeniu mozgu. Test, ktorý má preukázať “mozgovú smrť “, môže de facto túto smrť spôsobiť. Tu sa už vôbec nespomína dodržiavanie Hippokratovej prísahy, pretože lekári vykonávajúci test jednoducho škodia pacientom.
Portál “Life Site News” sa opýtal, prečo sa naďalej hovorí o „mozgovej smrti“, keď dôkazy sú také evidentné. Podľa dr. Coimbru dôvodom je vplyv biznisu zarábajúceho na orgánoch pacientov.
„Tok poznatkov vo svete medicíny – nielen v tejto krajine, ale globálne – je v súčasnosti pravdepodobne, alebo skôr určite, najkontrolovanejším systémom toku informácií, pretože má hodnotu miliárd dolárov ročne. Keď sa v učebnici objaví nejaká nová informácia, môže to spôsobiť presmerovanie toku peňazí z jedného sektora do druhého. Toto je najviac kontrolovaný typ toku informácií v našej spoločnosti, o ktorom viem“, povedal vedec. Podľa jeho názoru lekári poznajú fakty a vedia, aká je pravda, ale nechcú o tom hovoriť, aby nenarazili na politicky mimoriadne vplyvných magnátov transplantačného biznisu. Dr. Coimbra poukázal na to, že lekári sa boja problémov. On sám musel devätnásť rokov bojovať na súdoch, aby mohol vykonávať svoje povolanie.
Pacientov, ktorým mozgy „zaspali“, možno medzičasom liečiť špeciálnou hormonálnou terapiou. Dr. Coimbra takúto liečbu praktizoval – a s nemalým úspechom. Liečil napríklad tridsaťdeväťročnú pacientku, ktorá bola považovaná za „mŕtvu“. Terapiu začal štvrtý deň po chirurgickej nehode, ktorá spôsobila jej stav. Po ôsmich dňoch žena začala sama dýchať.
„Preto pacientku už nebolo možné považovať za niekoho, kto nežije, lebo dýchala […]. Po mesiaci už dokázala komunikovať so svojimi rodičmi,“ uviedol. Nebyť intervencie dr. Coimbru, boli by jej začali odoberať orgány. „Pretože podstúpila tracheotómiu (zákrok zahŕňajúci disekciu trachey), mohla komunikovať čítaním z pier. Hýbala perami, pretože jej chýbal vzduch na rozozvučanie hlasiviek. Nebol zvuk, ale mohla sa dorozumievať čítaním z pier, čo trvalo dva alebo tri mesiace. Bohužiaľ zomrela, pretože pridlho ležala v posteli a v žilách nôh mala zrazeniny, ktoré prešli do pľúc. Zomrela na pľúcnu embóliu“, povedal. Ako dodal, nebyť tejto nehody, po niekoľkých mesiacoch by sa jej stav bol ďalej zlepšoval.
Predtým Dr. Coimbra liečil 15-ročné dievča v hlbokej kóme. Podstúpila až tri testy na “mozgovú smrť”; dvakrát “prešla”, tretíkrát nebola schopná sama dýchať. Každý jeden apnoe test jej, samozrejme, škodil. Po hormonálnej terapii začala hýbať pravou časťou tela. Takže dievča nebolo v žiadnom prípade mŕtve.
Na dr. Coimbru sa vtedy obrátil lekár, ktorý sa zaoberal jej prípadom, a ktorý mal prepojenie s biznisom transplantológie. „Do lekárskej karty mi napísal: -Keď sa u pacienta konštatuje <mozgová smrť>, pacient je mŕtvy. Nie je dôležité, že pacient tieto kritériá neskôr už nespĺňa. Pacient je z právneho hľadiska mŕtvy, pretože bola uňho diagnostikovaná „mozgová smrť“. – Môžem to preukázať. Mám kópiu karty tejto pacientky. Tu jasne vidno konflikt záujmov“, povedal.
Podľa Dr. Coimbra, transplantačný biznis v roku 2016, len v USA, dosiahol hodnotu 25 miliárd dolárov. V roku 2025 bude jeho hodnota pravdepodobne predstavovať 51 miliárd dolárov ročne.
„Na internete môžete nájsť reklamy o tom, že by ste mali kupovať akcie takýchto farmaceutických spoločností, pretože ich hodnota bude určite stúpať a týmto spôsobom môžete zarobiť veľa peňazí. To je veľký, veľmi veľký biznis. Je pochopiteľné, prečo títo ľudia majú takýto vplyv“, povedal.
Zdroj: lifesitenews.com
