Michail Gorbačov – symbol zeleného komunizmu?

Mikuláš Hučko
5. septembra 2022   Politika   Komentár

30. augusta 2022 vo veku 92 rokov zomrel Michail Gorbačov, bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorý zohral historickú úlohu pri demontáži tzv. socialistického spoločenského poriadku. Hoci sa v jeho vlasti spája s rozpadom Sovietskeho zväzu a následným chaosom, jeho život a činy z neho urobili rešpektovanú osobnosť a dodnes je považovaný za jedného z najvplyvnejších politikov druhej polovice 20. storočia.

Zomrel v čase oživenia studenej vojny a jeho smrť zvýraznila kontrast medzi obdobím jeho pôsobenia a súčasnosťou. Veď to bol on, kto spolu so svojím rivalom a partnerom Ronaldom Reaganom ukončil konfrontáciu medzi Moskvou a Washingtonom v roku 1989. Jeho smrť prišla v okamihu, ktorý akoby si osud vybral, aby nejakým spôsobom vyslala posolstvo dnešnému svetu: bol to Michail Gorbačov, kto spolu s americkými prezidentmi Ronaldom Reaganom a Georgeom Bushom starším zabezpečil ukončenie studenej vojny, keď takmer neuveriteľne rýchlo padli bariéry nepriateľstva medzi dvoma svetovými superveľmocami, ktoré dlho stáli proti sebe v rámci tzv. „rovnováhy strachu“. Dnes sa naproti tomu nachádzame uprostred krvavého konfliktu v srdci Európy medzi bývalým sovietskym štátom, ktorý Západ do posledného dychu podporuje, a Ruskom, ktoré sa preň opäť stalo takmer totálnym nepriateľom.

Pokiaľ však ide o Gorbačovovu perestrojku, treba povedať, že bola výsledkom plánu, ktorý stratégovia Kremľa starostlivo študovali a vypracovali za účelom metamorfózy komunizmu. Bola predstavovaná ako návrat k počiatkom, ako lepší spôsob realizácie vymožeností socializmu, čiže „umožniť socializmu, aby sa aktívnejšie a v širšej miere zapojil do procesu formovania svetovej politiky“, čo zdanlivo skončilo neúspechom.

Iba zdanlivo.

Západ, ktorý 9. novembra 1989 s radosťou privítal neočakávané zbúranie Berlínskeho múru, ho pripísal usmievavému sovietskemu premiérovi. Jediným „vrtákom“ bol bývalý sovietsky disident Vladimír Bukovskij, ktorý v dobre zdokumentovanej knihe napísal, že kapituláciu ZSSR plánoval Gorbačovov Kremeľ po dohode s eurokomunistami už od 80. rokov: bol to akýsi trójsky kôň, ktorý mal slobodný svet presvedčiť, aby im dôveroval. Bukovského varovanie dodnes pozná iba málokto a verí mu taktiež iba málokto.

Širšia verejnosť nevie o Michailovovi Gorbačovovi, že už ako sovietsky premiér a generálny tajomník komunistickej strany hneď od začiatku začal organizovať „zelené“ svetové samity, ktorým zasvätil zvyšok svojho života.

Ako píše Alessandra Nucciová, v marci 1990, ani nie päť mesiacov po páde Berlínskeho múru, usporiadal v Moskve „Duchovné globálne fórum“, na ktorom sa zúčastnilo 700 parlamentných a „duchovných“ lídrov, 50 novinárov, 20 medzinárodných podnikateľov, vedcov a vedúcich predstaviteľov umeleckého a kultúrneho sveta. Príznačný bol aj názov: Global Forum of Spiritual and Parliamentary Leaders for Human Survival (Globálne fórum duchovných a parlamentných lídrov pre prežitie ľudstva), rovnaký ako fórum, ktoré pred dvoma rokmi zorganizovala OSN v Oxforde, so zameraním na teórie Johna Lovelocka o krehkosti Matky Zeme.

Podľa tejto deštruktívnej teórie problém Matky Zeme nazývanej Gaia spočíva vraj jednoznačne v preľudnení, čiže v tom, že ľudí na svete je priveľa. Lester Brown z World Watch Institute, inštitútu, ktorý vo svete najaktívnejšie šíri strach z preľudnenia, na ňom vyhlásil:

„Každú sekundu z povrchu Zeme navždy zmizne jeden aker lesa. Každý rok strácame 24 miliárd ton vrchnej vrstvy pôdy zo zemského povrchu a na planéte pribúda 90 miliónov nových obyvateľov.“

Tieto katastrofické predpoklady boli východiskom pre Gorbačovovu ekologickú osvetu, ktorej cieľom bolo upozorniť ľudstvo, že už nie je možné strácať čas, že sa blíži planetárna katastrofa, že ľudstvo už takmer úplne spotrebovalo zdroje, ktoré má k dispozícii pre seba a pre budúce generácie.

Na Západe mnohí ľudia považujú Gorbačova za kresťana, pretože bol pokrstený, podobne ako mnohí v bývalom Sovietskom zväze. V skutočnosti bol panteistom, aktívnym propagátorom synkretizmu New Age, známym svojimi výrokmi:

„Verím vo vesmír. Všetci sme prepojení s vesmírom. Takže príroda je môj boh. Príroda je pre mňa posvätná. Stromy sú moje chrámy a lesy sú moje katedrály. Byť v jednote s prírodou.“

Nie je náhoda, že od roku 1996 začala Gorbačovova nadácia podľa vzoru prvého fóra v Moskve organizovať „Fórum o stave sveta“, silno poznačené ezoterickým hnutím New Age, za prítomnosti hostí od Shirley MacLainovej po Margaret Thatcherovú, od Desmonda Tutu po jordánsku kráľovnú Noor, spolu so slávnymi guruami New Age a nositeľmi Nobelovej ceny. Tieto elitárske stretnutia, na ktoré sa chodilo na pozvánky a platilo sa vstupné päťtisíc dolárov, pokračovali každých päť rokov, ale postupne sa ocitli mimo pozornosti veľkej tlače.

Nie je preto prekvapujúce, že Gorbačov na samite v Riu okrem organizácie Green Cross International predstavil aj prvý návrh „Charty Zeme“, vypracovaný spoločne so „zeleným“ miliardárom Stephenom Rockefellerom a Mauriceom Strongom, málo známym širokej verejnosti, ale úzko spojeným s OSN. Je to dokument, ktorý by chcel inštitucionalizovať hypotézu „Gaia“ na planetárnej úrovni, presiaknutý princípmi New Age, a zahalený typicky kresťanskými pojmami, ako sú pokora, vina, zriekanie sa, duch obety a zmysel pre povinnosť, vyzývajúci ľudské bytosti, aby chránili planétu predovšetkým pred sebou samými – pred preľudnením.

Gorbačov viac ako ktorýkoľvek iný ruský politik preukázal veľkorysosť, obetavosť i zmysel pre realitu. Ten mu však už chýbal pri aktivitách zameraných na záchranu Matky Zeme, kde podľahol falošným teóriám, pričom jeho iniciatívy boli vlastne skrížením komunistických myšlienok s ekologizmom, novým globalistickým kultom (ktorý je v príkrom protiklade so starým environmentalizmom), takže ho možno považovať za predstaviteľa zeleného komunizmu s výrazne obmedzenými slobodami a centrálnym plánovaním.

PDF (formát pre tlač)