Medzinárodná vedecká skupina bude skúmať, či bol Vatikán v 20. storočí dostatočne pokrokový

18. januára 2022   Krátke správy

Od januára tohto roku sa bude desať špičkových medzinárodných historikov, pod nemeckým vedením, zaoberať postojom Vatikánu ku kľúčovým otázkam pokroku v druhej polovici 20. storočia, ako sú dekolonizácia, demokratizácia, spomienka na holokaust, reflexia II. svetovej vojny a studená vojna. Výskum sa sústreďuje na tie otázky a to obdobie, ktoré sú podľa pokrokového liberálneho kánonu kľúčové a pôjde teda v podstate o akúsi kádrovú previerku, ktorá ukáže, či sa Vatikán správal v daných momentoch v súlade s pokrokom, alebo nie.

Za smerodajné (a zrejme najviac problematické) obdobie považuje výskumná skupina pontifikát Pia XII., ktorý v očiach liberálov doteraz predstavuje temnú postavu, brzdiacu od roku 1945 pokrok v Cirkvi, aj vo svete. To sa však teraz môže zmeniť a vedecká skupina asi bude hľadať predovšetkým dokumenty, ktoré by im pomohli sňať z Pia XII. mediálny biľag fanatického antikomunistu a brzdy pokroku. Nasvedčuje tomu už názov projektu: Globálne pápežstvo Pia XII. – Katolicizmus v rozdelenom svete 1945 – 1958.

Vedci chcú použiť nový archívny materiál, ktorý je sprístupnený od roku 2020 vo Vatikánskom apoštolskom archíve.

Celý projekt je financovaný Nadáciou Maxa Webera a nemeckými historickými inštitútmi v zahraničí, ktoré majú široko rozvetvenú sieť ústavov vo významných mestách, vrátane Ríma. Spolu je týchto inštitútov, po celom svete, jedenásť a nachádzajú sa aj v Jeruzaleme, Oxforde či Washingtone.

Projekt koordinuje Dr. Simon Unger-Alvi, ktorý pracuje ako výskumný asistent Nemeckého historického inštitútu v Ríme (DHI). Špecializuje sa na vzťahy medzi kresťanskými demokratmi v západnej Európe po roku 1945 a bývalými zástancami diktátorských režimov. Podľa jeho vyjadrení by sa dalo usudzovať, že kádrová previerka môže dopadnúť dobre, čiže – verejnosti bude prezentovaný pokrokovejší obraz vatikánskej politiky. Tvrdí, že si výskumníci ani verejnosť ešte neuvedomujú, na koľkých debatách sa Cirkev v povojnovom období zúčastnila, či už o dekolonizácii alebo západnej integrácii.

Podľa Unger-Alviho bola „aktuálna intervencia a reforma, leitmotívom vatikánskej politiky v povojnovom období“ a už počas pontifikátu Pia XII. sa udiali mnohé zmeny, ktoré priniesli ovocie až neskôr, po II. vatikánskom koncile. S týmto názorom sa dá len súhlasiť, mnohé z toho čo sa udialo v 60. rokoch bolo pripravené už desať a viac rokov predtým.

Ako upresňujú bádatelia v tomto tíme, chcú nájsť odpovede aj na takéto detailne poňaté otázky viny či neviny Vatikánu: Aký bol postoj Vatikánu k demokracii, ľudským právam, totalitným a autoritárskym režimom? Ako sa Pius XII. a Rímska kúria vysporiadali s dedičstvom fašizmu, kolaborácie a holokaustu v Cirkvi po roku 1945? Ako Vatikán prispel ku tzv. studenej vojne? Ako Vatikán reagoval na ustanovenie samostatného izraelského štátu či dekolonizáciu v Afrike a Ázii?

Tieto otázky sú určite nesmierne dôležité, najmä pre tých, ktorým politika a politická korektnosť postupne vytláča z centra pozornosti vieroučné a spirituálne aspekty náboženstva, takže sa potom sústreďujú predovšetkým na to, aby pôsobili s moderným svetom čo najkompatibilnejšie.

Projekt je naplánovaný na päť rokov a potom sa budeme môcť dozvedieť, ako táto previerka dopadla.

BM

Zdroj: KAI, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)