Kto pred nami skrýva pravdu?

Mikuláš Hučko
15. júna 2021   Spoločnosť   Koronavírus

Ešte nedávno informácie o tom, že COVID-19 môže pochádzať z laboratória vo Wu-chane, boli v médiách hlavného prúdu a na sociálnych sieťach blokované alebo odstraňované. Cenzúra sa zdôvodňovala bojom proti falošným správam. Tí, ktorí takúto hypotézu vyslovili, boli označení za konšpiračných teoretikov, bláznov alebo fanatikov. Týmto spôsobom bol napríklad umlčaný republikánsky senátor Tom Cotton, ktorý sa odvážil pochybovať o tom, či zdrojom pandémie bol naozaj netopier. Denník The Washington Post napísal: „Tom Cotton ustavične opakuje konšpiračnú teóriu o koronavíruse, ktorá už bola vyvrátená.“ Ako dôkaz boli uvedené slová biológa profesora Richarda Ebrighta, ktorý poprel, žeby vírus mohol vzniknúť v laboratóriu.

Pritom Tom Cotton použil len zdravý rozum. Ako sa sám vyjadril:   “Čínska komunistická strana označila za pôvodcu tohto vírusu trh pod holým nebom, ale na tomto trhu sa predsa netopiere  nepredávali … Tento vírus nevznikol v nejakej odľahlej dedine alebo v horách pri jaskyni plnej netopierov.  Objavila sa v meste väčšom ako New York, len kúsok od laboratórií, v ktorých sa, ako vieme, vykonával veľmi nebezpečný výskum koronavírusov.”

Vlna kritiky sa zniesla aj na profesora Josepha Tritta, prezidenta Svetovej akadémie biomedicínskych vied a technológií, ktorého knihu Cina COVID-19 – Chimera che ha cambiato il mondo (Chiméra, ktorá zmenila svet) prešli mlčaním alebo ju zosmiešňovali z jediného dôvodu – vedec tvrdil, že infekčnú časticu vytvoril človek. Dokonca aj zmienka o „čínskom víruse“ bola tvrdo kritizovaná, hoci voči označeniam „britská mutácia“ alebo „brazílsky kmeň“ neboli vznesené žiadne výhrady.

Teraz došlo k obratu. Západní politici, vedci a novinári zrazu začali otvorene hovoriť o pôvode vírusu v laboratóriu. Aj úradníci, ktorí ešte nedávno takýto scenár úplne vylučovali, ako napríklad Anthony Fauci, poradca amerických prezidentov pre infekčné choroby, začali takúto možnosť pripúšťať. Aj denník The Washington Post zmenil svoj postoj. Pritom vyšlo najavo, že molekulárny biológ profesor Ebright, ktorého noviny citovali, bol cenzurovaný… Denník vystrihol vetu, v ktorej tvrdil, že vírus mohol byť umelo vytvorený. V tom čase to nezapadalo do oficiálneho naratívu. Pritom profesor Ebright je jedným z 26 svetových vedcov, ktorí napísali otvorený list požadujúci medzinárodné vyšetrenie pôvodu vírusu Sars- Cov2 a v podrobnom rozhovore z marca 2021 otvorene hovorí o tom, že bola to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá šírila dezinformácie.

Túto zmenu najlepšie ilustruje príklad Facebooku, ktorý 26. mája v veľkodušne oznámil, že už nebude vymazávať príspevky prezentujúce hypotézu, že COVID-19 pochádza z laboratória. To znamená, že predtým existoval príkaz zhora cenzurovať tento typ informácií. Kto udelil toto právo? Facebook si ho dal sám, odvolávajúc sa pri tom na “boj proti dezinformáciám”. A kto sa ukázal ako dezinformátor?

Celá záležitosť vrhá svetlo na otázku slobody prejavu a práva na poznanie pravdy odberateľov najväčších a najvplyvnejších médií na našej zemeguli. Keďže dokázali klamať celému svetu vyše roka, akú máme záruku, že to isté nerobia aj v iných otázkach? Že zavádzajú cenzúru, aby zakryli pravdu, a že všetky tieto reči o počítačových algoritmoch bojujúcich proti falošným správam sú iba dymovou clonou? Čo iné ešte nesmieme vedieť? Čo pred nami skrývajú? Aký naratív nám chcú vnútiť?

Nenahovárajme si, že nás sa to netýka. Ako spoločnosť sme obeťou podobných manipulácií, ktoré si často vôbec neuvedomujeme. Slobodu prejavu dnes najviac ohrozuje globálna cenzúra zo strany kartelu TAGAF (Twitter, Amazon, Google, Apple, Facebook). Jeho obeťami sú aj jednotlivci, inštitúcie a konzervatívne a kresťanské kruhy, ktorých názory sú z kyberpriestoru eliminované len preto, že sú verné učeniu Cirkvi. V súboji s internetovými gigantmi sa bežný občan zdá byť bezmocný. V takom prípade by však mal počítať s podporou štátu, ktorého úlohou je chrániť občianske slobody vrátane slobody prejavu, náboženstva a svedomia. V skutočnosti je to pre štát viac než iba úloha – je to jeho povinnosť.

PDF (formát pre tlač)