Kto bol Jozef Murgaš?

Ján Vlnka
16. marca 2020
  Kultúra  

Bol predovšetkým kňaz, potom maliar, vynálezca, politik, signatár Pittsburskej dohody 1918, novinár a vydavateľ mesačníka – časopisu ŠAŠO, založil ho a začal vydávať so svojím priateľom Jozefom Joščákom, rodákom z Liptova. Murgaš publikoval v Kalendári Jednota vedecko-náučné štúdie, publikoval polemické články najmä v Amerikánsko-slovenských novinách a v Newyorskom denníku.

Bol výborný vedec v oblasti elektrotechniky a rádiotechniky, študoval pohyb pstruhov, hlavne ich synchronizáciu a predpokladal, že ryby menia farbu podľa prostredia. Bol botanik, jeho zbierka motýľov obsahovala 9000 exemplárov, preto bol jeden z popredných lepidopterológov v USA. Zbierku odmietol predať pre Washingtonské múzeum za milión dolárov, neskôr časť zbierky daroval školám a poslal aj do Česko-Slovenska, dva panely sú v pamätnej izbe v Tajove. Zbieral huby, nerasty a hmyz a v tomto spolupracoval s Andrejom Kmeťom. Pestoval ruže, tulipány, okrasné kríky a stromy. Jozef Murgaš bol aj básnikom, napr. v časopise Katolík vyšla prvá slovenská báseň o rádiotelegrafii. Bol hudobník, hrával na dvoje huslí, ktoré vyrobil jeho brat Ján.

Foto: pamätná tabuľa v Chrenovci – Brusno, zdroj: commons.wikimedia.org

Bol aj budovateľ: vystaval viacero budov, faru a kostol. Kostol vybudoval z tehál a kameňa tak, ako sa kostoly stavajú v Strednej Európe s vitrážami a drevenou kazateľnicou, ktorú doviezli z rakúskeho Innsbrucku. Zvony do murovaného kostola vážili 1500 kg a 500 kg. Vyrobili ich v Baltimore a boli ladené tak, ako bolo zvykom na Slovensku. V USA namaľoval približne 20 obrazov a zhruba toľko aj na Slovensku. Je autorom veľkých oltárnych obrazov, napr. obraz Božského srdca je umiestnený na hlavnom oltári a obraz Nepoškvrneného počatia na bočnom oltári vo Wilkes Barre. Na Slovensku sú to veľké obrazy Svätej Alžbety v Banskej Bystrici a ako oltárny obraz v Lopeji.

Jozef Murgaš bol aj strojárom a všetko si zhotovoval sám vo svojej „šmitni“. V neposlednom rade bol aj šľachetným človekom, lebo pomáhal morálne aj finančne svojím farníkom a nakoniec bol prominentnou osobnosťou v USA.

Bol vymenovaný za člena federálnej rádiovej komisie, pre chorobu však túto funkciu odmietol. Bol to neobyčajne schopný, všestranne nadaný, môžeme povedať, geniálny človek. Ale jeho znalosti boli aj výsledkom toho, že Slovensko bolo z historického hľadiska významným priekopníkom výskumu v oblasti elektrotechniky.

Na Slovensku vyšla prvá učebnica elektrotechniky „De vi electrica carmen“ od Jána Purgiňu v roku 1747 ako náučná báseň a bola napísaná v hexametroch. Neskôr v roku 1790 Ján Krstiteľ Horváth napísal Základy fyziky, kde definoval polovodiče, čo bolo o 150 rokov skôr než Američania, ktorí dostali Nobelovu cenu. V roku 1831 Ondrej Bošáni, bernolákovec, učiteľ gréčtiny, napísal knihu, v ktorej zhrnul dovtedajšie poznatky o elektrotechnike, zahrnujúc poznatky publikované Lavoisierom, Faradayom, Pfaffom, Schmidom a Kriesom. Kniha vyšla vo Veľkom Varadíne, kde Bošáni pôsobil.

Ďalšou významnou osobou, ktorá je dnes na Slovensku takmer neznáma, bol Karel Václav Emanuel Zenger, ktorý študoval na ČVUT a poberal uhorské štipendium, čo ho zaväzovalo pôsobiť v Uhorsku 6 rokov. Pôsobil práve na Gymnáziu v Banskej Bystrici a tu si dopisoval s renomovanými osobnosťami, akadémiami a vymyslel rheometer, čo v dnešnej terminológii znamená ampérmeter. Teda aj ampérmeter bol vynájdený na Slovensku. Zenger neskôr na ČVUT učil aj M. R. Štefánika. Profesor Zenger na gymnáziu v Banskej Bystrici pôsobil v rokoch 1855 – 1861, kde o 15 rokov neskôr nastúpil Jozef Murgaš a pri jeho záujme o fyziku sa dostal do fyzikálneho kabinetu, v ktorom boli prístroje ešte z čias pána Zengera. Murgaš sa naučil s elektrotechnickými prístrojmi narábať ešte v mladom veku. Toto bol teoretický a praktický základ Jozefa Murgaša.

Prečo sa Murgaš nepresadil v Amerike aj napriek tomu, že prvý uskutočnil prenos hovoreného slova (predchodca rozhlasu) už 23. novembra 1905? Bol to prvý bezdrôtový prenos hovoreného slova pred svedkami. Vôbec prvý raz sa mu to podarilo o niečo skôr, už 27. apríla 1905, keď jeho pokusné volanie zachytil bádateľ Stenger. Novembrový prenos sa uskutočnil v tom mesiaci medzi obcami Scranton a Wilkes-Barre, vzdialenými od seba 30 km. Murgaš umožnil rozhovor starostom, ktorí to písomne aj potvrdili. Neuspel, lebo bol skromným človekom aj v dravej Amerike a svoje hlavné poslanie videl v pastoračnej činnosti medzi svojimi slovenskými farníkmi vo Wilkes-Barre.

Fara bola centrálnym strediskom osady, tam sa organizovali veriaci, tam sa vyplňovali imigračné prihlášky, vybavovali dedičské záležitosti a fara slúžila aj ako banka, kde sa ukladali peniaze. Bolo to aj preto, že bol dobrák a každému všetko poukazoval. Pracoval v skromnom laboratóriu, ktoré si sám financoval, no chýbala mu finančná podpora výskumu. Na začiatku nemal pomocníkov, všetko si robil sám, aj prístroje, pretože na kvalitné prístroje nemal peniaze. Spoločnosť Universal Ether Telegraph Company, ktorej postúpil patenty, nevyvíjala žiadnu aktivitu, najmä keď zomrel prezident spoločnosti, ktorý ho ako jediný podporoval. Sériu nešťastí zavŕšila búrka, ktorá zlomila stožiare v Scrantone a poškodila vežu vo Wilkes-Barre, na ktorej obnovu nemal Murgaš finančné prostriedky.

V tvrdej kokurencii neobstál nie intelektom alebo technicky, ale finančne. Môže vedec neobstáť, ak sa na jeho pokusy príde pozrieť samotný prezident USA?

Marconi sa presadil preto, že sa mohol úplne venovať biznisu a popularite v spoločnosti, ktorú získal najmä po tom, čo zachytil signál SOS a zachránil potápajúcu sa loď. Bol dobrý obchodník, dobrý organizátor, získal na svoju stranu medzinárodnú skupinu bankárov, ktorí ho financovali, vytvoril si moderné laboratórium s najmodernejšími prístrojmi, mal štáb odborníkov z teórie a praxe, vedel robiť úskoky a vysielal tajných odborníkov k Murgašovi, aby odpozorovali Murgašove prístroje. Sám Murgaš mu vo svojom laboratóriu všetko poukazoval, keď však prišiel na návštevu Murgaš, Marconi ho do svojho laboratória ani nevpustil.

Foto: Jozef Murgaš

Aký je pohľad na Murgaša? Murgaša si Američania vážili a napr. cez II. svetovú vojnu americkí Slováci v Pensylvánii zorganizovali zbierku na podnet Slovenskej ligy v Amerike na výrobu vojnovej lode a zozbierali 3 810 300 USD. Loď spustili 12. 10. 1944 v Savannah v štáte Georgia. Loď sa volala „ Reverend Jozef Murgaš“. V roku 1944 pensylvánsky guvernér Edward Martin vydal deklaráciu, v ktorej sa píše, že nedeľa 12. novembra 1944 bude „Deň reverenda Jozefa Murgaša“. V príhovore medziiným povedal o Jozefovi Murgašovi: „…celá Pensylvánia je hrdá na to, že môže vzdať hold reverendovi Jozefovi Murgašovi aj pätnásť rokov po jeho smrti.“ V tento deň predniesol referát o diele a živote Jozefa Murgaša hlavný sudca Andrew Hourigan a povedal: „…zapísal sa medzi géniov našej planéty…“ Pocty sa Jozefovi Murgašovi v medzivojnovom období za prvej ČSR nedostalo žiadnej. Po vojne prekážal ako katolícky kňaz a najmä „amerikán“. Po roku 1989 sa vyrobili pamätné tabule: v jeho rodnej obci v Tajove je pamätná izba a v obci sa nachádza jeho pamätník.

Pri Ústrednej telekomunikačnej budove na Jarošovej ulici v Bratislave bola r. 1973 odhalená busta, ktorú zhotovil Alexander Trizuljak. Pri príležitosti 130. výročia narodenia J. Murgaša Slovenská pošta vydala v roku 1994 poštovú známku s jeho portrétom v náklade 400 000 známok. Na hlavnej pošte zo strany Uršulínskej ulice je pamätná tabuľa od amerických Slovákov.

Na Priemyselnej škole spojovacej techniky v Banskej Bystrici je jeho podobizeň a škola nesie jeho meno. Murgašova ulica v Bratislave je zastrčená ulica pod stanicou.

V máji 2004 pri spomienke na jeho 140. výročie, mu vzdala hold FEI STU a Slovenská elektrotechnická spoločnosť, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Vedeckotechnická spoločnosť spojov pri príležitosti XXVII. Medzinárodnej konferencie k Svetovému dňu telekomunikácií. Táto konferencia každoročne udeľuje Cenu Jozefa Murgaša za publikovanie pôvodného príspevku podporujúceho rozvoj telekomunikácií na Slovensku. Cena Jozefa Murgaša sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa telekomunikácií. Most Apollo sa mal volať Murgašov most, ale vedenie mesta dvakrát zrušilo občianske hlasovanie, v ktorom sa občania vyslovili za názov Murgašov most.

Jozef Murgaš radikálne ovplyvnil vývoj rádiotelegrafie. Vidieť to hlavne dnes, keď je samozrejmosťou bezdrôtový prenos mobilmi, internetom a inými zariadeniami. Bolo to vidieť aj bezprostredne po jeho smrti, napr. vývoj radaru, sledovanie vysielania, určovanie miesta vysielača, frekvencie, na ktorej vysielač vysiela, atď. Zásadným spôsobom prispel k zdokonaleniu rádiotelegrafie, čo je dôkaz nevšednej tvorivosti a talentu slovenského človeka. Pre mladých môže byť vzorom schopného technického experimentátora i skromného človeka a zasluhuje si, aby sme s úctou a hrdosťou uchovali jeho odkaz nielen pre dnešok, ale aj pre budúce generácie.