Keď kardiológ vyšetruje Ježiša: Eucharistické zázraky pod mikroskopom

Franco Serafini
14. októbra 2019
  Spoločnosť  

V knihe  pod názvom „Un cardiologo visita Gesú. I miracoli eucaristici alla prova della scienza.“ (Kardiológ vyšetruje Ježiša. Eucharistické zázraky pod mikroskopom vedy)-  Vydavateľstvo Studio Domenicano, Bologna 2018, Dr. Franco Serafini skúma päť eucharistických zázrakov z lekárskeho a vedeckého hľadiska a dospieva k záverom, ktoré nemožno ignorovať. Ide o medicínske skúmanie konsekrovaných hostií, v ktorých sa objavila krv na rôznych miestach sveta a v rôznych obdobiach, konkrétne v talianskom Lanciane (8. storočie), v argentínskom Buenos Aires (1992-1994-1996), v mexickej Tixtle (2006),  v polskej Sokółke (2008) a Legnici (2013) a súbežne s tým sa to porovnávalo s novšími klinickými štúdiami o krvných škvrnách napríklad na Turínskom plátne. Zo štúdie vyplýva „presná, precízna a podrobná klinická diagnóza, ktorá nie je v rozpore, ale dokonale zapadá do toho, čo čítame v evanjeliách a dostávame ako dar od katolíckej Tradície“.

Doktor Franco Serafini (52 rokov) kardiológ v nemocnici Bentivoglio (Bologna)  súhlasil, že odpovie na niektoré otázky. Zhováral sa Aldo Maria Valli.

Zdroj: flickr.com

Doktor Serafini, ste lekár, kardiológ a pracujete v nemocnici, kde ordinujete a staráte sa o mnoho ľudí. Kedy a prečo ste sa rozhodli vyšetrovať dokonca aj Ježiša a začali sa zaoberať eucharistickými zázrakmi?

Už niekoľko rokov sa zaujímam o rozhodne špecifickú tému: medicínsko-vedecký aspekt eucharistických zázrakov. Čo sa našlo napríklad z histologického alebo genetického hľadiska vo vzorkách odobratých z konsekrovaných hostií, ktoré viditeľne krvácali? Mám na mysli samozrejme vyšetrenia, ktoré požadovali cirkevné orgány v procese uznávania možných nových eucharistických zázrakov. Všetko, čo som mohol prečítať na túto tému online alebo na papieri, nebolo uspokojivé: bolo to vedecky nedostatočné, nepresné a niekedy vyslovene nesprávne. Napriek tomu sa mi to zdala byť dôležitá téma s obrovským apologetickým potenciálom, a preto som sa rozhodol osobne sa o ňu zaujímať. Preskúmal som všetok existujúci materiál, kontaktoval som zainteresovaných vedcov, očitých svedkov; kedykoľvek to bolo možné, šiel som to osobne preveriť priamo na miesto. Výsledok je zhrnutý v tejto knihe.

K akým záverom ste ako vedec dospeli ohľadom eucharistických zázrakov v Lanciane, Buenos Aires, Tixtlae, Sokółke a Legnici?

Je tu schéma, ktorá sa opakuje s dokonalou presnosťou. Vo všetkých piatich prípadoch bolo identifikované ľudské tkanivo myokardu. Srdce, ako je zrejmé všetkým ľuďom všetkých kultúr, nie je orgánom ako každý iný, ale je obdarené hlbokou a významnou symbolikou, na ktorú zázraky chcú upriamiť našu pozornosť. Čo ma však najviac šokuje, a tu hovorím ako kardiológ, je to, že toto srdce nesmierne trpí. V histológii nachádzame totiž znaky ako je infiltrácia leukocytov a fragmentácia-segmentácia myokardiálnych vlákien, ktoré opisujú presný patologický kontext, aký sa nachádza v srdciach trpiacich v dôsledku intenzívneho stresu z uvoľňovania katecholamínov. Toto je klinický obraz infarktu vyvolaného stresom, ktorý nie je dôsledkom koronárnej artériovej choroby postihujúcej osoby zdrvené hroznou správou, ako napríklad úmrtie v rodine či extrémne fyzické alebo morálne traumy.

Pri eucharistických zázrakoch je často prítomná krv. V Buenos Aires boli zdokumentované zmeny tejto krvi ako napríklad lymfocytóza a hypogamaglobulinémia, ktorá zodpovedá stavu počas prvých hodín ťažko polytraumatizovaného pacienta.

Veľmi zaujímavé je, že vo všetkých prípadoch bola zistená rovnaká krvná skupina, skupina AB, ktorú mali aj stopy krvi na Turínskom plátne a na iných plátnach Umučenia. Anomálne je správanie DNA, ktorého stopy záhadne „unikajú“ identifikačným testom, akoby chceli obmedziť „nadbytok dôkazov“, ktoré by vieru ľudí v reálnu eucharistickú prítomnosť len robili nadbytočnou.

Tvrdíte, že vo všetkých skúmaných prípadoch ide o Ježišovo telo a krv a poskytujete o tom dôkazy. Čo si myslíte ako veriaci človek o týchto dôkazoch?

Na záver chcem povedať, že máme pred sebou telo a krv trpiaceho človeka, ktorého klinický obraz zodpovedá obrazu mučenej a na kríž zavesenej osoby.

Ako veriaceho ma tieto dôkazy potešili. V týchto tkanivách sa totiž nenachádzajú nejaké neslýchané nálezy, ktoré by nás ohromovali, alebo ktoré by nútili teológov k zložitým vysvetleniam zdôvodňujúcim ich pravosť. Naopak, myslím, že trpiace srdce a krv je jasný a jednoduchý fakt intuitívne zrozumiteľný pre všetkých, bez potreby vysokoškolských diplomov v medicíne alebo teológii.

Mikroskop nám ukazuje, že v eucharistických zázrakoch sa nachádza krv a telo muža umučeného na kríži. Čo však vidí oko viery?

Vidí nekonečne viac: najmenší kúsok chleba alebo najmenšia kvapka konsekrovaného vína obsahuje Toho, ktorého celý vesmír nemôže obsiahnuť a na to nepotrebuje nijaký viditeľný zázrak. V podstate pri týchto eucharistických zázrakoch máme  pred sebou iba niekoľko kúskov ľudského tkaniva. V „normálnej“ eucharistii (ako tu slovo „normálny“ znie smiešne a neadekvátne!) nám odveká doktrína pripomína, že je v nej prítomná celá podstata Tela, Krvi, Duše a Božstva nášho Pána Ježiša Krista.

Myslím, že nikdy nevyriešime dilemu, či eucharistický zázrak je ešte Eucharistiou vo svojej plnosti, z ktorej presvitá akcidentálny vzhľad ľudského tkaniva (ako učí sv. Tomáš v Summe), alebo či eucharistický zázrak sa stal „iba“ relikviou Ježišovho tela.

Foto: prezentácia zázraku v Lanciane, zdroj: commons.wikimedia.org

Ktorá zo všetkých skúmaných udalostí vás najviac fascinovala?

Ťažko povedať. Azda najstaršia, outsider medzi piatimi udalostí, ktorými som sa zaoberal: zázrak v Lanciane. Nie všetci vedia, že počiatok tejto udalosti –  vo vzdialenom stredoveku – nie je doložený nijakým historickým dokumentom, ale iba ústnou tradíciou, aspoň v prvých ôsmich storočiach zázraku. Preto sa v roku 1970 františkáni rozhodli podporiť pravosť tejto úžasnej relikvie a obrátili sa na vedcov so žiadosťou, aby sa k nej vyjadrili. Konkrétne sa obrátili na profesora Linoliho z Arezza, ktorý bol schopný bezchybnou štúdiou potvrdiť ľudský pôvod tkaniva myokardu a krvi, ktoré sa zachovali v Lanciane. Moja maličkosť sa cítila trochu ako Indiana Jones, keď som mohol preskúmať a demaskovať ďalšiu ideologickú lož vytvorenú v roku 1976, a ktorá bola vsunutá do korpusu vedeckej literatúry vydávaná za pôvodný výskum na objednávku nikoho menšieho ako WHO a OSN.

Žijeme v časoch, v ktorých katolík, pokiaľ píše a správa sa ako katolík, riskuje, že bude marginalizovaný. Pocítili ste vo svojej profesii negatívne následky vášho výskumu?

Ak mám byť úprimný, tak nie, ale je to možno aj preto, že moja kniha je stále pomerne málo známa. Keď sa stane známejšia … kto vie!

V knihe však spomínam skutočný prípad prenasledovania, ktorému boli vystavení  dvaja poľskí vedci, ktorí sa zaoberali histologickými vyšetreniami udalosti v Sokółke, dvaja prvotriedni vedci, ktorí boli formálne pokarhaní zo strany svojej univerzity a obvinení z toho, že nevedeli oddeliť vedu od „emocionality“ svojej katolíckej viery, pričom médiá si ich poriadne podali.

Aké reakcie vzbudzujú vaše slová u neveriacich, keď hovoríte o výsledkoch vášho výskumu?

Prevládajúcou reakciou sú rozpaky, po ktorých nasleduje ticho. Ani jeden zástupca sekularistického sveta sa nepokúšal vyvracať fakty, o ktorých hovorím v súvislosti s lekárskymi vyšetreniami. Prevládajúcim postojom je snaha spochybniť dôveryhodnosť týchto vyšetrovaní a zdôrazňovať zlý úmysel tých, ktorí určite falšovali alebo skúmali tieto eucharistické zázraky.

Chcem vám však povedať, že na moje prekvapenie som sa stretol s rozpakmi aj v katolíckom svete. Mnohí majú radi „čistú“, nehmotnú vieru, ktorá nepotrebuje taký konkrétny a krvavý dôkaz … Hovoria mi: „Ale ja už mám vieru! Na čo sú dobré tieto štúdie?“

Eucharistia je napádaná aj vnútri Cirkvi. Podivné teológie sa ju snažia bagatelizovať. Myslíte si, že paradoxne vaša obrana môže vyplývať práve z vedeckých výsledkov skúmania eucharistických zázrakov?

Prečo nie!? V skutočnosti sme prvou generáciou, ku ktorej Eucharistia hovorí pôvodným jazykom vedy a medicíny, navyše jazykom, na ktorý je súčasný človek obzvlášť, ba dokonca nadmieru, citlivý. Upokojuje ma však vedomie, že aj v tejto veci má Boh situáciu pevne v rukách. Nie je to človek, ktorý svojimi technologickými nástrojmi „donúti“ Eucharistiu „hovoriť“ a odhaliť sa. Naopak: Eucharistický zázrak sa otvára vede v časoch a spôsobmi, ktoré považuje za najvhodnejšie, a odrádza nás od prehnane racionálneho chápania, ktoré by vieru urobilo zbytočnou.

Zdroj: https://www.aldomariavalli.it