Katolícki akademici vážne spochybňujú serióznosť správy o sexuálnom zneužívaní vo francúzskej cirkvi

Mikuláš Hučko
1. decembra 2021   Cirkev

Keď sme zhruba pred mesiacom vyjadrili vážne pochybnosti o tom, či francúzski biskupi nevyhodili „von oknom“ štyri milióny eur na vyšetrenie rozsahu sexuálneho násilia vo francúzskej cirkvi, boli sme presvedčení, že má mnoho nedostatkov, počnúc chybnou metodikou a v neposlednom rade ideologickou zaujatosťou a obchádzaním „slona v miestnosti“, ktorým je homosexualita drvivej väčšiny páchateľov.

Náš názor teraz potvrdzuje osem prominentných členov Francúzskej katolíckej akadémie, ktorí vo svojej štúdii vyvracajú mnohé body uvedené v správe Sauvéovej komisie o zneužívaní duchovných a laikov vo francúzskych cirkevných štruktúrach. Hovoria o vysoko nadhodnotených číslach (nie 330-tisíc, ale od 4000 do 27 000) a vyčítajú, že: „Správa bola vypracovaná s predpojatosťou a ideológiou nepriateľskou voči Cirkvi.“

Podľa nich je za tým viditeľný úmysel ponižovať Cirkev, vydierať ju, aby akceptovala akékoľvek „riešenie“, s ktorým prídu sekularisti. A tí navrhovali okrem iného zrušenie povinného celibátu a spovedného tajomstva.

Podľa denníka Le Figaro z 27. novembra, dokument ôsmich prestížnych členov Francúzskej katolíckej akadémie, hoci nie je oficiálnym dokumentom tohto orgánu, už spôsobil, že pápež odložil audienciu naplánovanú na 9. decembra, na ktorej mal prijať predsedu komisie Jeana-Marca Sauvého aj s celým tímom „za štyri milióny“.

Pätnásťstranový dokument, ktorý veľmi kriticky hodnotil jej prácu, poslalo osem členov Katolíckej akadémie Francúzska predsedovi Francúzskej biskupskej konferencie, nunciovi a do Ríma. Podľa nej metodologicky chybné a rozporuplné zistenia Sauvého komisie sú v príkrom kontraste so zisteniami výskumníkov z École Pratique des Hautes Études, ktorí na základe skúmania archívov dospeli k rozmedziu 4832 až 27 808 obetí. Tieto údaje sú ďaleko od 330-tisíc obetí, ktoré sa vo svetových médiách uvádzajú ako pravdivé, a ktoré podľa autorov dokumentu nie sú výsledkom vedeckej exaktnosti.

Záhadný je aj výpočet výsledkov. „Počet 118 osôb, ktoré tvrdia, že boli zneužité kňazom,“ pokračuje správa, „dáva percentuálny podiel 0,42 % a počet 53 osôb, ktoré tvrdia, že boli zneužité laikom, predstavuje percentuálny podiel 0,19 %, čiže ide o jednoznačne nižšie údaje než tie, ktoré umožňujú štatistickú interpretáciu, a rozmedzie chyby pri tomto type prieskumu je väčšie ako získané výsledky. Čísla, ktoré sa prezentujú a predhadzujú médiám a verejnosti, by neobstáli pri podrobnejšom skúmaní.“

Nejde o detaily: práve údaj o 330-tisíc obetiach je základom pre obvinenie zo „systémovej povahy“ pedokriminality v Cirkvi. Téma je príliš vážna a v stávke je priveľa na to, aby sa tolerovali nedostatky takéhoto druhu.

Na druhej strane dokumentu píše osem francúzskych akademikov. „Duch, ktorý prevláda v analýze príčin a vo formulácii odporúčaní,“ čítame na strane 3, „sa zdá byť ‘a-priori’ ideologický… je ťažké nevidieť, že od vychvaľovanej nestrannosti komisia prešla k nepriateľstvu voči Cirkvi.“

Podľa lanuovabq.it dokument nielen hodnotí teologické a exegetické aspekty, ale aj analyzuje filozofický a sociologický kontext 60. a 70. rokov 20. storočia a ducha „sexuálnej revolúcie“ a verejné výzvy na dekriminalizáciu pedofílie (Foucault, De Beauvoir, Sartre, Althusser). Spochybnenie právnej analýzy Sauvého správy definitívne búra a dokazuje nezmyselnosť akejkoľvek požiadavky na „kolektívnu“ občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť Cirkvi, biskupov, rehoľníkov, rovnako ako odstraňuje akýkoľvek základ pre požiadavky na „odškodnenie“ odňatím nehnuteľného majetku francúzskej cirkvi. Zodpovednosť totiž nemôže byť anonymná a rozriedená vo viac či menej rozsiahlom, úplne nediferencovanom celku. Lebo tvrdiť, že každý je zodpovedný za všetko, znamená v skutočnosti tvrdiť, že nikto nie je zodpovedný za nič.

Ťažko nesúhlasiť so závermi dokumentu ôsmich francúzskych katolíckych akademikov: „Správa, ktorá nie je ani odvážna, ani opodstatnená, skonštruovaná s povrchnou a rozporuplnou metodológiou, s vážnymi teologickými, filozofickými a právnymi nedostatkami a s veľmi pochybnými odporúčaniami“ (s. 14 a 15).

Predseda komisie Jean-Marc Sauvé reagoval na dokument ôsmich katolíckych akademikov bezostyšným vyhlásením, že „nič v tomto dokumente nie je v rozpore s analýzou jeho komisie“.

Podľa vyjadrenia autorov toto je iba prvá kritická správa, za ňou zrejme budú nasledovať ďalšie. A nepotrebujú na to ani štyri milióny. Takto to vyzerá, keď sa cirkevní predstavitelia spoliehajú na objektivitu „sveta“ a čakajú od neho múdre rady.

PDF (formát pre tlač)