Kardinál Michael Czerny o ľudských právach

9. apríla 2021   Krátke správy

Pri príležitosti pápežského úmyslu na apríl jezuitský kardinál českého pôvodu Michael Czerny SJ, podsekretár Sekcie pre migrantov a utečencov Úradu pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju pripravil komentár ku katolíckemu postoju k ľudským právam.

Pápežovým všeobecným úmyslom pre apríl je nasledujúca modlitba: „Modlíme sa za tých, ktorí riskujú svoje životy bojom za základné práva pre národy žijúce v diktatúrach, autoritatívnych režimoch alebo tiež v demokraciách, ktoré sa nachádzajú v kríze.“

Už od 60. rokov boli ľudské práva v centre katolíckeho sociálneho učenia a praxe. Treba však povedať, že prístup Cirkvi k ľudským právam sa často líši od sekulárneho prístupu. Cirkev predovšetkým podčiarkuje každodenné práva. „Človek má právo žiť“, hovorí. „Má právo na telesnú integritu, na prostriedky potrebné k primeranému rozvoju života, zvlášť na jedlo, oblečenie, bezpečie, lekársku starostlivosť, odpočinok a nutné sociálne služby.“

Katolícke sociálne učenie necháva vyrastať ľudské práva – ekonomické aj iné – z dôstojnosti ľudskej osoby. Všetky práva spolu súvisia a všetky prispievajú k integrálnemu ľudskému rozvoju. K celkovému rozvoju každej ľudskej osoby vo všetkých dimenziách a po celú dĺžku jej života, a to vrátane budúcich generácií. Spojivom je sloboda. Človek totiž potrebuje byť slobodný, aby mohol prevziať zodpovednosť za vlastný rozvoj a spoločný svet.

Druhým aspektom katolíckeho prístupu je chápanie ľudských práv ako niečoho, čo sa netýka len jednotlivca. Znamená to, že tieto práva vždy vychádzajú zo spoločného dobra, nie uspokojenia potrieb jednotlivca. Katolícke sociálne učenie teda neobsahuje nič z liberalistických ideológií. „Ak práva každého indivídua nebudú v harmonickom vzťahu k väčšiemu dobru, budú sa považovať za neobmedzené, čo povedie ku konfliktom a násiliu.“ V skutočnosti „individualizmus nás nerobí viac slobodnými, viac rovnými, ani viac bratskými.“

A po tretie, náš katolícky prístup spája základné práva so základnými povinnosťami. Ide o dve strany tej istej mince. „V ľudskom spoločenstve zodpovedá prirodzenému právu jedného určitá povinnosť zo strany druhých ľudí: povinnosť uznávať ono právo a mať ich v úcte… Preto tí, ktorí sa dožadujú vlastných práv, ale na svoje povinnosti buď úplne zabúdajú, alebo ich plnia nedostatočne, si zasluhujú prirovnať k ľuďom, ktorí jednou rukou stavbu budujú a druhou búrajú.“

Takáto previazanosť práv a povinností musí existovať nielen medzi osobami, ale týka sa aj štátov, ktoré majú za úlohu podporovať spoločné dobro a garantovať ľudské práva. Moderný štát tak ako zástupca nás všetkých musí dbať na to, aby každý člen spoločnosti skutočne mal „právo na zabezpečenie pre prípad choroby, pracovného úrazu a choroby z povolania, vdovstva, staroby, nezamestnanosti a konečne pre prípad, že bol bez svojho zavinenia pripravený o veci potrebné k životu.“

Ďakujme Bohu za odvážnych mužov a ženy každého veku, ktorí sa usilujú o ochranu a podporu základných ľudských práv kdekoľvek a akokoľvek sú dnes v ohrození. Modlime sa k Bohu, aby požehnal, chránil a posilňoval tých medzi nami, ktorí ľudské práva obhajujú!

BK

Zdroj: VaticanNews

PDF (formát pre tlač)