Kardinál Brandmüller: to hriech je koreňom zla a spásu prináša svätá spoveď, Eucharistia a pokánie
pch24.pl
6. apríla 2020
Cirkev
„Hriech je koreňom zla, svätá spoveď, pokánie a Eucharistia sú liekom“, tvrdí emeritný kardinál Walter Brandmüller, ktorý vidí jasnú súvislosť medzi biologickým koronavírusom a morálnym zlom, ktoré ohrozujú dnes ľudstvo.
Kardinál Walter Brandmüller je bývalým predsedom Pápežského výboru pre historické vedy. V posledných rokoch sa stal známy ako jeden zo signatárov Kongregácie pre náuku viery, či ako odborník v súvislosti s apoštolskou exhortáciou Amoris Laetitia. V článku zverejnenom na rakúskom katolíckom portáli kath.net kardinál Walter Brandmüller vníma koronavírus ako biologické zlo, korením všetkého zla je podľa kardinála práve hriech. Epidémie chorôb a hriechu podľa kardinála Brandmüllera spolu mysticky súvisia. Záchrana nezávisí len od medicínskych vymožeností, ale je úzko spätá aj s pokáním, obrátením a Eucharistiou.
„Celý svet premýšľa o príčinách zla. Realistické pokusy vysvetliť mystérium zla ostávajú neúplné. V prípade epidémie nejde len o zdravie a liečebné postupy, ide aj o potrebu odstránenia duchovného zla v podobe hriechu. Každú pandémiu možno vnímať nielen v medicínskej, ale aj v teologickej i duchovnej rovine.“ Kardinál Walter Brandmüller upriamil potom pozornosť na epidémiu španielskej chrípky, ktorá v roku 1920, po skončení I. svetovej vojny, priniesla so sebou množstvo súženia a úmrtí pre ľudstvo. Podľa kardinála je až zarážajúce, ako často sa vrcholní predstavitelia Cirkvi nedokážu adekvátne vysporiadať s problémom epidémie.
Podľa kardinála Walter Brandmüllera existujú aj dnes značné rozdiely vo vyhláseniach jednotlivých biskupov katolíckej Cirkvi. Niekde sa zakazuje slávenie verejných svätých omší, inde nie. Niekde je zakázané prijímanie do úst, zakazuje sa dávať si znak pokoja, inde sa zakazuje používať nádoby so svätenou vodou pri bránach kostola. Situácia zašla až tak ďaleko, že vo viacerých krajinách prišlo k dočasnému pozastaveniu slávenia svätej omše.
Pokyny biskupov sú často protirečivé a odhaľujú duchovnejší alebo sekulárnejší postoj biskupov. Podľa kardinála Brandmüllera je ťažké najmä pochopiť protirečivosť v Ríme, hlavnom meste katolíckej Cirkvi, kde evidentne „pravica nevie, čo činí ľavica“. Je veľmi dôležité, aby najvyšší pastieri Cirkvi dokázali nájsť tú správnu rovnováhu medzi čisto sekulárnym pragmatizmom a ekleziálnym doktrinalizmom.
Kardinál Walter Brandmüller uviedol, že súčasná situácia v súvislosti so šírením koronavírusu, má aj určité pozitívne stránky. Pastoračná fantázia sa úžasne rozvíja a kňazi i laici niekedy nájdu veľmi zaujímavé riešenia a návrhy, ktoré ľuďom prinášajú v dnešnej ťažkej dobe nielen radosť z Evanjelia, ale najmä nádej. Obzvlášť dôležitú úlohu zohrávajú pri prijímaní duchovnej katolíckej potravy v čase nútenej karantény moderné technológie, internet, tv, rozhlas, vďaka ktorým majú veriaci možnosť aspoň čiastočne participovať na svätej omši.
To, že sviatosti prestali byť samozrejmosťou bežného života veriacich zaskočilo a priviedlo k hlbšiemu premýšľaniu o význame sviatostí. Podobne ako zdravie si človek začne uvedomovať až vtedy, keď ťažšie ochorie, aj význam sviatostí sa ukáže v inom svetle, keď zrazu sviatosti prestávajú byť samozrejmosťou.
Kardinál Walter Brandmüller upriamil svoju pozornosť aj na všeobecne známu a znepokojujúcu otázku, ako mohol dobrý a všemohúci Boh povoliť také zlo, akým je koronavírus. Samozrejme, existuje aj obraz Boha v podobe trestajúceho sudcu, ktorý koronavírus používa ako “Attilu, bič boží” voči neposlušnému ľudstvu. Tento obraz však považuje kardinál Brandmüller ako nesprávny a zavádzajúci.
Nie Boh tresce človeka, ale človek sa tresce sám, keď sa vzdiali od Boha a prestane sa riadiť Božími zákonmi a princípmi. Božie prikázania nie sú putami pre človeka, naopak, sú to múry postavené na ochranu človeka. Boh, rodina, manželstvo, majetok, práca, pravda, život sú pojmy, ktoré sú nosnou časťou 10 Božích prikázaní. Ak však ľudia sami rozbijú ochrannú stenu 10 Božích prikázaní v “mene ľudskej slobody”, nakoniec to privádza k sebazničeniu nielen osoby, ale aj komunity.
Príkladov a faktov, kedy odmietanie Božích prikázaní nakoniec vyústilo pre človeka do katastrofy, existuje v histórii viac ako dostatok. Nie Boh trestá človeka, ale človek, ak odmieta Božiu pomoc a lásku, priťahuje na seba zlo, stráca ochranu pred zlom. „Celé zlo tohto sveta je jedovatým ovocím Adama a Evy, všetkých ich potomkov. Zlo vychádza koncepčne z hriechu, nie je trestom urazeného a nahnevaného Boha“, uviedol doslovne kardinál Brandmüller.
Kardinál Brandmüller je presvedčený, že ak ľudia dobrovoľne odmietajú Boha, sami sa zbavujú najúčinnejšej ochrany. Hriech je koreňom všetkého zla, obrátenie, svätá spoveď, odpustenie a najmä Eucharistia prináša spásu. V spoločnosti sa zakorenil vírus marginalizácie reality hriechu, ľudia prepadli klamnému presvedčeniu, že hriech je atavizmom, ktorého význam a podstata neustále klesá. V minulosti boli pred Veľkou nocou alebo v piatky zasvätené Ježišovmu srdcu pred spovednicami veľké rady hriešnikov, dnes spovednice prekvapujú svojou prázdnotou.
Podľa kardinála Brandmüllera sa moderným progresivistickým psychológom, kňazom a biskupom postupne podarilo takmer úplne odstrániť z vedomia veriacich negatíva hriechu a ich dôsledky. Spoveď sa vníma ako atavizmus, negatívny pozostatok z temnej minulosti spred II. Vatikánskeho koncilu. Podľa predstáv progresívnych katolíkov už ako keby kresťan ani nepotreboval sviatosť pokánia a zmierenia. Nielen veriaci vynechávajú zo svojho života svätú spoveď, pretože na ňu prestali klásť dôraz, ale čo je zarážajúce, v radoch nemeckých kňazov existuje značný počet tých, ktorí sa ani netaja, že na svätej spovedi neboli niekoľko rokov.
Katolíci by nikdy nemali zabudnúť na fakt, že zlo bolo oslobodené samotným človekom, vzbúrením sa človeka proti svojmu Stvoriteľovi. Pokiaľ sa človek nevráti k spasiteľnému poriadku, bude čeliť čoraz nepríjemnejším výzvam a problémom. Je potrebné prekonať epidémiu pýchy, zla a egoizmu, ktorá sa rozšírila v celej spoločnosti. Bez Božej pomoci a našej vnútornej konverzie k tradičným katolíckym hodnotám, boj so zlom v duchovnej i svetskej podobe vyhrať nemôžeme.
