Kalendárium komunistickej revolúcie

Redakcia
24. augusta 2019
  Téma mesiaca  

1847

-Karl Marx sa pripojuje k radikálnej ľavicovej organizácii Zväz spravodlivých a

premenúva ju na Zväz komunistov

– Friedrich Engels s Karlom Marxom sú poverení vypracovať jej manifest a tak vzniká

Komunistický manifest

1852  

– Zväz komunistov ukončuje činnosť

1864  

– založenie Prvej internacionály v Londýne

1871 

– Parížska komúna

1870 

– narodenie V. I. Lenina

1876 

– zánik Prvej internacionály

1883 

– umiera Karl Marx

1889 

–  vznik tzv. Druhej internacionály (Robotníckej) alebo aj Sociálno-demokratickej

1903

–  Lenin sa stáva vodcom boľševickej (komunistickej) frakcie Soc.-dem. strany

1905

 –  neúspešná revolúcia v Rusku

 – L. D. Trockij (Bronštejn) sa stáva jednou z hlavných postáv revolúcie  roku 1905

1907

– Stalin prepadol banku v Tbilisi: obrovská korisť a 40 mŕtvych, väčšinou civilov

1912

– Lenin zvolal zjazd „ruských“ komunistov do Prahy; formálne založenie strany

1914

– Rosa Luxemburgová a Karl Liebknecht zakladajú v Nemecku Zväz spartakovcov

1917

–  9. apríla Lenin s milenkou Armandovou a manželkou Krupskou, 30 revolucionármi a

za pomoci nemeckej vlády, odchádza vlakom do Ruska organizovať revolúciu

–  začiatkom mája prichádza do Petrohradu Trockij (Bronštejn) z New Yorku

–  Októbrová boľševická revolúcia v Rusku (7. novembra)

–  8. novembra bol Lenin zvolený predsedom Rady ľudových komisárov (predsedom

vlády)

–  11. decembra – zákaz Konštitučno-demokratickej strany, zatknutie jej vodcov

1918 

– začiatok občianskej vojny v Rusku, ktorá trvala do roku 1921

– Lenin nariaďuje politiku tzv. Červeného teroru, systematickej genocídy buržoázie,

 kulakov, kresťanov, aristokracie, neskôr aj roľníkov a robotníkov, neskôr všetkých

 oponentov a nakoniec aj vlastných straníkov; milióny mŕtvych, teror, ničenie

 chrámov, masové genocídy

 – 8. novembra vyhlasuje Karl Leibknecht v Berlíne Slobodnú socialistickú republiku

1919 

– vznikla z Leninovej iniciatívy tretia tzv. Komunistická internacionála

–  povstanie Spartakovcov potlačené dobrovoľníckymi jednotkami Freikorps;

Luxemburgová a Liebknecht popravení

– vznik Komunistickej strany Nemecka

1921 

– Lenin prichádza s Novou ekonomickou politikou (NEP), pristupuje na dočasné

zavedenie trhu, pretože komunizmus a vojna priviedli hospodárstvo ku krachu

–  vznik Komunistickej strany Československa

–  vznik Komunistickej strany Číny

1922

– Lenin v dôsledku syfilisu a následnej paralýzy odchádza dožiť do ústrania

1923 

– Stalin sa stáva generálnym tajomníkom strany

1924 

– umiera Lenin

1925 

– Stalin (Džugašvili) za pomoci Kameneva (Rosenfelda) odvolali Trockého (Bronštejna) z velenia armády

1927  

– vylúčenie Trockého (Bronštejna) a Zinovieva (Apfelbauma) zo strany; odchod

Trockého na Západ

– čínski komunisti pod vedením Mao Ce-tunga odchádzajú z vládneho hnutia

Kuomintang

1928

– vyhlásenie prvej hospodárskej „päťročnice“ v ZSSR

– čínski nacionalisti z hnutia Kuomintang dobývajú Šanghaj a začína prvá občianska

vojna s komunistami

1929 

– násilná kolektivizácia v Sovietskom zväze; pôdu, ktorú po revolúcii „pridelili“ roľníkom

teraz násilne odobrali a donútili roľníkov pracovať v kolchozoch bez možnosti

„svojvoľne“ opustiť oblasť; odporcov vyvraždili a vyviezli do gulagov

1931

– začiatok hladomoru na Ukrajine a v juhozápadnom Rusku; dôsledok kolektivizácie

hladomor trval do roku 1933; predpokladaný počet obetí – 10 000 000 ľudí

1934

– Mao a jeho Červená armáda začínajú veľký pochod

–  generálna stávka v Španielsku, začiatok tzv. Španielskej revolúcie

1936

–  začiatok stalinských čistiek v strane a armáde; organizátor Stalin a vykonávatelia:

šéf NKVD Jagoda (Jehuda) a jeho pokračovateľ Ježov; obaja neskôr popravení

–   popravení Kamenev a Zinoviev

–   v Španielsku začína vláda tzv. Ľudovej fronty, zákaz hnutia Falanga, zatknutie jej

vedenia, v priebehu roka: 113 stávok, 160 zničených kostolov a kláštorov,

začiatok občianskej vojny a komunisticko-trockistického teroru

1937

–  zatknutých v ZSSR bolo 1 548 367 osôb (do roku 1938), popravených (oficiálne)  681 692

to znamená asi 1000 popráv denne; celkový počet sa odhaduje na 950 000 až

1,2 miliónov popravených; úmrtia v gulagoch a hladom nie sú zarátané

–   popravený Karl Radek

1938

– popravený Bucharin

1939

–  pakt Molotov – Ribentrop: spojenectvo internacionálneho a nacionálneho

socializmu

–  1. apríla – víťazstvo generála Franca nad komunistami, socialistami a trockistami

v Španielsku

–  17. septembra – napadnutie Poľska Sovietskym zväzom, po nemeckom útoku

–  30. novembra – napadnutie Fínska sovietskou armádou

1940 

– masaker v Katyni: povraždenie vojnových a civilných poľských zajatcov sovietskymi

komunistami

– jún – prepadnutie a okupácia pobaltských štátov Sovietskym zväzom; masový teror

– obsadenie Besarábie sovietskou armádou

1941

–  22. júna – napadnutie Sovietskeho zväzu jeho nemeckým spojencom

–   USA a Veľká Británia sa stávajú spojencami komunistického Sovietskeho zväzu

1945 

– porážka nemeckého národného socializmu spojenými silami medzinárodného

socializmu – komunizmu a demokratického liberalizmu

– ovládnutie východnej Európy komunistickým Sovietskym zväzom tzv. oslobodenie;

– postupné ovládnutie (do roku 1948) štátov východnej Európy komunistickými

stranami (Poľsko, ČSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia, Východné

Nemecko) s výsledkom: protikresťanský teror, kolektivizácia, pracovné tábory

– vyhlásenie nezávislosti Vietnamu; Ho Či Min doživotným prezidentom

– uchopenie moci komunistami v Juhoslávii; J.B. Tito predsedom vlády

1946  

– založená Kórejská strana práce vodcom Kim Ir Senom

1948  

– vyhlásená Kórejská ľudovo demokratická republika; Kim dal v rokoch 1948 – 1958

povraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významnejšie osobnosti v štát

–  februárový komunistický prevrat v ČSR

1949

– definitívne víťazstvo Mao Ce-tunga a komunistov v Číne; celkový odhad obetí, za ktoré je Mao zodpovedný sa odhaduje na 40 – 70 000 000 ľudí; obete občianskej vojny nie sú zarátané

1953

– kambodžský komunista Pol Pot sa vracia do vlasti a pridáva s ku komunistickým

povstalcom z Viet Minhu

– umiera Stalin (5. marca); pri pohrebe stovky mŕtvych

1954 

– Che Guevara sa stretáva v Mexiku s Fidelom Castrom

– vznik komunistickej Vietnamskej demokratickej republiky na severe Vietnamu

– takmer milión vietnamských katolíkov uteká do južného Vietnamu; rozsiahle vraždenie majiteľov pôdy na vietnamskom severe

1956  

– vylodenie Fidela Castra na Kube

– potlačenie Maďarskej kontrarevolúcie sovietskou armádou

1958   

– Mao sa rozhoduje pre tzv. Veľký skok, rozchádza sa so ZSSR a sľubuje utopický

komunizmus za pár rokov; výsledok: hladomor a odhadovaných 20 – 40 000 000  obetí

1959 

– Fidel Castro sa definitívne zmocňuje vlády na Kubou

1960  

–  založená Komunistická strana Kambodže

1962  

–  Pol Pot vodcom kambodžských komunistov

1966  

–  Mao v snahe dostať sa opäť na výslnie moci zahajuje Kultúrnu revolúciu, ktorá

 spolu s trockizmom oslovila aj ľavicovú mládež v západnej Európe

1968  

– povstanie komunistických Červených Khmérov v Kambodži

– neomarxistický a ľavicový obrodný proces v ČSSR

– ľavicové, neomarxistické a trockistické nepokoje v Západnej Európe

– invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR

1970

– Salvador Allende, ľavicový politik v Chile sa stáva prezidentom a nadväzuje

vzťahy so Sovietskym zväzom

1975 

– víťazstvo Pol Pota v Kambodži; zavedenie najbrutálnejšej hrôzovlády: zákaz peňazí a obchodu, likvidácia a vysídlenie miest, obyvatelia nahnaní do džungle aby pracovali,

všetci obyvatelia v uniformách, rybolov a zbieranie plodov zakázané ako reakčná

činnosť, manželia prideľovaní stranou, všetky deti odoberané rodičom atď., masové

popravy, odhad mŕtvych – do 3 000 000 vrátane hladomoru 

1976  

–  umiera Mao Ce-tung

1979 

–  víťazstvo sandinistického, komunistického hnutia v Nikarague

–  okupácia Afganistanu sovietskou armádou; komunistická vláda na čele s

Babrakom Karmalom

1980

–  umiera J. B. Tito

1985 

– M. S. Gorbačov vyhlasuje tzv. perestrojku v ZSSR, údajnú snahu o reformu

 komunizmu, v skutočnosti pomalý proces prerodu komunistických elít na

 ľavicovo-liberálnu kapitalistickú elitu a neomarxistickú kultúrnu revolúciu

1988

– začiatok organizovanej demontáže a transformácie komunistických elít v

Maďarsku a Poľsku

1989

– pokračovanie organizovaných prevratov v ČSSR, Rumunsku a Bulharsku

1990

– pokračovanie demontáže štátneho komunizmu (socializmu) v ZSSR

1991

–  zavŕšenie demontáže zánikom ZSSR