Írsko: nový dublinský arcibiskup podporuje svätenie žien a homosexuálne zväzky

11. januára 2021   Krátke správy

Nový dublinský arcibiskup Dermot Farrell je za sviatostný diakonát žien. Súhlasí tiež s požehnávaním snubných prsteňov homosexuálnych párov, hoci je proti požehnávaniu ich vzťahov, najmä na verejnosti. Otázne je, či je tým pádom proti požehnávaniu v súkromí.

Dermot Pius Farrell bol v rokoch 2018 – 2020 biskupom v Ossore. 29. decembra 2020 ho pápež František ustanovil za metropolitného arcibiskupa v Dubline. Pri tejto príležitosti poskytol arcibiskup rozhovor novinám Irish Times.

Na otázku, či podporí sviatostný diakonát žien, odpovedal kladne: „Najväčšou prekážkou pre kňažky je pravdepodobne Tradícia, nie Písmo. Toto je ťažkosť, ktorú treba prekonať. Chcel by som vidieť diakonky, áno, chcel by som. V skutočnosti to boli ženy, ktoré si zachovali svoju vieru v Cirkev, určite v tejto krajine a možno aj v iných. Vieru odovzdali ďalej a prevzali za ňu zodpovednosť.“

Arcibiskup Farrell sa ale obáva rozkolu. Ako model možných následkov si však nevybral príklad z dejín katolíckej Cirkvi, ale situáciu v Anglikánskej cirkvi: „Vidíte, že v Anglikánskej cirkvi, kde sa uskutočnili nejaké reformy, niektorí ľudia odišli a pripojili sa ku katolíckej Cirkvi. Je to veľká výzva. Pápež František inicioval diskusiu, bude však pomalá. Nemyslím si, žeby sa to dalo urobiť rýchlo. Podľa jeho slov je potrebných veľa diskusií.“

Ak toto prirovnanie domyslíme do dôsledkov, tak nám vlastne vychádza, že tie „reformné“ sily v Anglikánskej cirkvi (analogické k reformným silám v katolíckej Cirkvi) boli dobré a do katolíckej Cirkvi odišli (?) tí, čo príliš lipli na Tradícii a stali sa katolíkmi. Otázkou teda je, kam utečú pred reformami títo novopečení katolíci, keď tieto reformy, pred ktorými utekali, definitívne dorazia aj ku katolíkom?

Keď sa ho spýtali na celibát, tak uviedol, že je to dôležitá súčasť cirkevnej Tradície, ale zároveň uviedol príklad Pravoslávnej cirkvi: „Dalo by sa o tom hovoriť. O Viri probati už bola diskusia, ktorá by išla touto cestou.“

Arcibiskup hovoril aj o homosexualite. Tvrdil, že v minulosti boli ľudia s takýmito sklonmi často prenasledovaní: „Muži a ženy si nevyberajú svoju homosexuálnu orientáciu. Je to niečo, čo si uvedomujú a objavujú. V minulosti to často skrývali, žili s tým alebo s tým bojovali, pretože sa báli, že ak to oznámia, budú čeliť mnohým problémom.“ Ďalej zdôraznil, že je proti požehnávaniu homosexuálnych zväzkov, najmä na verejnosti, v kostoloch, pretože to vzbudzuje dojem, že Cirkev takéto zväzky považuje za manželstvo. Požehnávanie snubných (!) prsteňov homosexuálneho páru je však pre neho niečo iné: „Pamätám si na jedného z mojich kolegov, ktorý robil taký obrad požehnania snubných prsteňov. Povedal som mu, že s tým nemám problém, ak sa to stane doma. Ale iné je, keď sa to robí na verejnosti, v kostole…“ Pokiaľ arcibiskupovi Farrellovi dobre rozumieme, tak smrteľný hriech (sodomia) asi doma nie je hriechom, hriechom je len, keď sa odohráva v kostole. Zaujímavé.

Írsko, kedysi nazývané Ostrovom misionárov, ktoré v druhej polovici prvého tisícročia chrlilo do kontinentálnej Európy jedného misionára za druhým, by zrejme dnes samo potrebovalo podobnú evanjelizačnú armádu. V referende si tam samotní írski katolíci odhlasovali pokrokovo potraty aj homosexuálne partnerstvá, za mlčanlivej asistencie svojich biskupov, ktorí vyhlasovali, že nechcú nikoho ovplyvňovať.

BM

Zdroj: Pch24, Catholic News Agency

PDF (formát pre tlač)