Hora premenenia ako cesta Veľkého resetu

vdp. Ľubomír Urbančok
28. februára 2021   Cirkev   Nedeľná homília

Bratia a sestry!

Prečo je vo svete zlo? Takto sme uvažovali minulú, prvú pôstnu nedeľu, keď sme vstupujúc do pôstneho obdobia, nachádzali odpoveď na túto zložitú otázku v Ježišovom Kríži.

Boží služobník, Fulton Sheen hovorí v jednej zo svojich kázní určenej pre kňazov, že najväčšou katastrofou je, že sa oddelil Kríž od Krista. Ak sa rozprávame s ľuďmi okolo nás, môžeme zistiť, že je tomu v skutku tak. Ale naša doba od čias arcibiskupa Sheena zašla možno ešte ďalej. Akoby kríž chcela vymazať zo zemského povrchu. Kto z nás by chcel trpieť? Asi nikto. Načo to teda pripomínať spomínaním kríža. Vieme, že v dnešnej spoločnosti, preniknutej duchom neomarxizmu do špiku kosti, sa stal Kristov Kríž nepohodlným a je eliminovaný aj na miestach, kde by sme to ešte nečakali.

Preto sa aj samotná Cirkev, ktorá má za poslanie spolu s apoštolom Pavlom ohlasovať ukrižovaného Krista, ocitá v konflikte s dnešnou dobou. Veriaci, ale dokonca i pastieri Cirkvi, ktorí ohlasujú ukrižovaného Ježiša, sú tŕňom v oku súčasnej spoločnosti a mohli by sme povedať marxistickým slovníkom – triednym nepriateľom.

Len málokto tuší, že svetoví lídri v súčasnosti chystajú ideu tzv. Veľkého resetu, ktorá má byť vyvrcholením preformovania spoločnosti, koniec koncov dostala názov „Veľký Reset“.

Tento názov niesla aj každoročná konferencia svetových lídrov v Davose. Pojem Veľký reset pochádza z knihy autorov Klausa Schwaba a Thierry Mallereta, kde podávajú náčrt budúcnosti spoločnosti. Po jej prečítaní je človeku jasné, že v tomto pláne pre svet, ktorí vytvárajú vo veľkom tichu svetoví lídri, nie je viac miesto pre náboženstvo. Jej centrom sa má stať človek, ktorý je v obnovenej podobe nového transhumanizmu stredobodom sveta.

My kresťania máme byť bdelými, a keď je pripravovaný takýto útok na ľudstvo, máme spozornieť a nezaradiť sa medzi tých mudrlantov, ktorí tieto fakty označia za hoaxy, hoci si nedali ani tú najmenšiu námahu tieto veci preštudovať. Následne budú označovať odvážnych pastierov snáď už tiež za šíriteľov hoaxov.

Naposledy by sa tak hádam nezdráhali podobne označiť ani múdreho profesora filozofie a arcibiskupa Krakowa, Marka Jedraszewskeho, ktorý takýto pokus odsúdil vo svojej kázni počas minulého týždňa:

„Je to jedine Kristus, ktorý môže urobiť veľký reset, veľkú obnovu a nové usporiadanie našich životov.“ Poukázal na to, že počas Veľkého pôstu sa dá takto resetovať náš vzťah k Bohu a k ľuďom pomocou modlitby, almužny a postenia sa: „Toto je autentický veľký reset, ku ktorému nás volá Kristus a aj sv. Ján Pavol II.“ [1]

Kristov kríž, na ktorom vyrástla kresťanská civilizácia vždy spôsoboval pohoršenie, dokonca ho mohol spôsobiť aj v očiach samotných Ježišových učeníkov. Preto „hlavným cieľom Premenenia bolo odstrániť zo sŕdc učeníkov pohoršenie kvôli krížu“ [2] ako to poznamenáva svätý Lev Veľký.

Bratia a Sestry!

Ako vidíme ani učeníci, ktorí boli s Ježišom a dotýkali sa ho, ako aj prežili s ním niekoľko rokov svojho života, to s krížom nemali ľahké, preto ich Pán zobral na horu premenenia, aby im ukázal Božskú slávu, aby mohli vopred zakúsiť príchuť neba. Petra natoľko táto skúsenosť oslovila, že sa k nej vracia neskôr vo svojom druhom liste.

„Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie.“

A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.“ (2Pt, 1, 17-18)

Niekto by mohol namietať, aký malo Ježišovo premenenie zmysel, keď ho napokon Peter trikrát zapiera. Avšak, čo by sa s ním stalo, keby nebol svedkom tejto mimoriadnej udalosti?

Priatelia, každý jeden z nás je pozvaný vystúpiť na horu premenenia. Skutočnosť, že Peter sa má nadchnúť pre Pána na hore premenenia zahŕňa aj náročnosť výstupu na samotnú horu, ktorý má, ako dobre vieme z vlastnej skúsenosti, svoje úskalia. Následne jeho nadšenie vedie k túžbe, aby táto skúsenosť bola večná, bola predobrazom neba.

Preto navrhuje postaviť 3 stánky.

Každý jeden z nás je skrze toto pôstne obdobie pozvaný načerpať duchovnú silu k neseniu našich krížov, ktoré nás stretávajú v našom živote, aby sme ich niesli až dokonca. Aby sme ich však uniesli, potrebujeme vystupovať na horu premenenia, ku stánku – Bohostánku, v ktorom je pod spôsobom ukrytý Božský Spasiteľ, ktorý nás tu očakáva a chce nás premieňať prostredníctvom svojej prítomnosti. Výstup na vrch vykonávame prostredníctvom nášho každodenného úsilia modlitby. Mnohí si predstavujú svoj vzťah s Bohom ako niečo jednoduché, avšak modlitba si vyžaduje aj náročnosť výstupu na tento vrch, chvíľku ideme po rovinke, chvíľku možno aj akoby sme išli dole z kopca a následne príde strmé stúpanie. Cesta na vrchol, odkiaľ máme krásny výhľad, je náročná, avšak napokon prináša vytúženú duchovnú radosť.

Bratia a sestry, prešiel už týždeň pôstneho obdobia a môžeme sa opýtať, ako sme sa venovali nášmu duchovnému životu? Zintenzívnili sme náš čas venovaný Bohu?

Dnešná nedeľa nás pozýva, aby sme si na jednej strane uvedomili, že smerujeme ku krížu, avšak za ním nás očakáva sláva zmŕtvychvstania.

Mnohí sa dnes boja smrti, pretože v modlitbe nevystupujú na horu premenenia, aby na nej predkúšali radosť večného života, radosť prebývania s Ježišom vo večnosti.

Nech nám vyprosí milosť hlbokého duchovného života tá, ktorá ho prežívala najdokonalejším spôsobom – žila v neustálej Božej prítomnosti, preblahoslavená Panna Mária. AMEN

[1] http://christianitas.sk/arcibiskup-jedraszewski-kritizoval-velky-reset-ako-mozeme-hovorit-o-novom-svete-bez-boha/

[2] Sermo 51,3

PDF (formát pre tlač)