Francúzsko: Cudzinci a migranti tvoria až tretinu odsúdených vo väzniciach

24. júna 2021   Krátke správy

Francúzsky denník Le Figaro informoval o správe Právneho inštitútu (IPJ), ktorá mapuje situáciu vo francúzskych väzniciach. Podľa tejto správy tvoria až jednu tretinu všetkých väzňov cudzinci, čo je vysoko nadpriemerné zastúpenie.

Riaditeľ IPJ Pierre-Marie Sève, poskytol denníku Le Figaro rozhovor, v ktorom obšírne informoval o štatistických údajoch, týkajúcich sa zločinnosti cudzincov a migrantov vo Francúzsku. Okrem iného uviedol, že: „Vo väzniciach existuje značne nadmerné zastúpenie cudzincov, ktorí tvoria takmer 1/3 odsúdených vo výkone trestu, pričom sa počet cudzincov žijúcich vo Francúzsku pohybuje okolo 7,4 % populácie.“

Je však nutné dodať, že pojem „cudzinec“ je vo Francúzsku (podobne ako v celej Európe) veľmi oklieštený. Táto kategória nezahŕňa napríklad ľudí s dvojitým občianstvom, čiže cudzincov, ktorí už dostali francúzske občianstvo. Tým vzniká v štatistikách zmätok, vďaka ktorému sú migranti získavší francúzske občianstvo, uvádzaní vo výsledných číslach ako „Francúzi“. Treba teda rátať s tým, že za prvé: je cudzincov objektívne viac ako 7,4 % populácie a že za druhé: množstvo väzňov, ktorí sú v skutočnosti bývalými cudzincami, sú v štatistikách uvádzaní ako Francúzi. Po zohľadnení tejto skutočnosti, by počet väzňov z „cudziny“ mohol hranicu 1/3 ešte presiahnuť.

Podľa údajov IPJ 54 % zahraničných väzňov pochádza z Afriky a krajín Maghrebu. 33 % pochádza z Európy, najmä východnej, pričom v štatistike z roku 2017 dominovalo Rumunsko ako najväčší exportér týchto väzňov z východu. Z afrických štátov v štatistike viedli Alžírsko a Maroko.

Migranti sú nadmerne zastúpení vo všetkých kategóriách zločinov. Tvoria 31 % väzňov odsúdených za zločiny s použitím zbrane, 17 % väzňov odsúdených za vraždu, 15 % percent za útoky a bitky, 14 % za sexuálne trestné činy. Brutálne krádeže sú doménou nováčikov z afrického kontinentu.

Tu si však treba opäť uvedomiť, že vymáhateľnosť zákonov na území tzv. no-go zón, kde žijú migranti a cudzinci je veľmi nízka, či skôr, ako zdesene priznali aj armádni dôstojníci, vo svojich nedávno zverejnených otvorených listoch, takmer nulová. Môžeme teda predpokladať, že väčšina zločinov (najmä sexuálnych a násilníckych bitiek) nie je polícii ani známa a v prípade, že by mali byť skutočne vyšetrované a súdené podľa platných zákonov, tak by francúzske väznice kapacitne skolabovali. Musíme navyše prirátať k zníženej akcieschopnosti spravodlivosti ešte aj strach z toho, že policajt alebo sudca bude obvinený z „rasizmu“.

V správe IPJ sa spomína aj súvislosť medzi migráciou a terorizmom. A práve na počtoch uvedených pri konkrétnych prípadoch môžeme vidieť, aké je zavádzajúce oklieštené používanie pojmu „cudzinec“. V správe sa uvádza, že zo 41 páchateľov bombových útokov, ktorí boli chytení a odsúdení, bolo 15 cudzincov. Pri bližšom prihliadnutí však zistíme, že v skutočnosti ďalších 24 páchateľov boli bývalí cudzinci, ktorí už dostali francúzske občianstvo a sú teda vedení v štatistikách ako „Francúzi“. Nakoniec bol denník Le Figaro nútený uviesť, že v skutočnosti boli medzi atentátnikmi len dvaja pôvodní, etnickí Francúzi, ktorí – konvertovali na islam. Zvyšok pochádzal z moslimských rodín nedávnych migrantov.

Špeciálnu sortu zločincov tvoria podľa riaditeľa IPJ „maloletí cudzinci bez rodičovskej starostlivosti“. V roku 2004 ich bolo vo Francúzsku 2 400 a ich počet sa v roku 2019 zvýšil na 31 000. V rokoch 2018 – 2019 sa počet maloletých migrantov (avšak opäť rátajme s tým, že do tejto kategórie patria aj 17–18 roční, maskulatúrou vybavení predátori) zadržaných políciou zvýšil o 20 %. V samotnom Paríži tvoria migranti 75 % z maloletých postavených pred súd.

Riaditeľ IPJ pripomenul, že podľa prieskumu Ministerstva vnútra sa ukázalo, že až 93 % krádeží v MHD parížskeho regiónu vykonali cudzinci a dodal: „Keby nebolo prisťahovalectva, v metre by neboli takmer žiadni vreckoví zlodeji.“ Na záver podporil usporiadanie celonárodného referenda o prisťahovalectve v krajine.

BM

Zdroj: PCH24, Le Figaro, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)