Ekologizmus ako náboženstvo, nový globalistický kult

11. februára 2021   História   Rozhovory

Ekologizmus (nezamieňajme si so starým konzervatívnym environmentalizmom), ktorý sa zrodil v dôsledku zlyhania progresivizmu, predkladá antropologický bod obratu, v ktorom sa človek dopúšťa „samoničenia“ v prospech planéty. Teraz využíva pandémiu na zavedenie tzv. Veľkého resetu.

Táto umelá regresia ľudskej dôstojnosti, ktorá ju mala nahradiť dôstojnosťou divošskou, ak nie rastlinnou či minerálnou, táto evolúcia zelenej ideológie je vynikajúco opísaná v knihe Od Boha k bio. Ekologizmus ako náboženstvo Nového svetového poriadku, ktorej autorom je Guido Vignelli (Maniero del Mirto, str. 210), na Slovensku známy aj ako autor knihy Najsvätejšie Srdce Ježišovo, najistejšia cesta spásy pre 21. storočie, ktorú si môžete objednať na tomto mieste.

Na nasledujúcich riadkoch vám prinášame úryvok z rozhovoru s Guidom Vignellim, autorom spomenutej knihy Da Dio al bio (Od Boha k „bio“). Ekologizmus ako náboženstvo Nového svetového poriadku.

Aký je rozdiel medzi starým environmentalizmom a novým ekologizmom?

Starý environmentalizmus bol ochranou prírody a primárnych ľudských aktivít (poľnohospodárstvo, chov zvierat, rybárstvo, remeslá) pred inváziou urbanizácie a industrializácie, ochranou, o ktorú dbali konzervatívne a reakčné kruhy vysmievané progresivistickými kruhmi, ktoré im v tom iba kládli prekážky. Keď sa však moderné sľuby o mieri, bezpečnosti a bohatstve ukázali ako nesplniteľné, mnohé revolučné hnutia prevrátili svoju progresívnu perspektívu na perspektívu regresívnu a prešli od marxizmu k ekologizmu, od antropocentrizmu ku kozmocentrizmu.

Keďže neuspeli pri pokuse o vybudovanie novej civilizácie, dnes sa tieto hnutia usilujú o „dekonštrukciu“ zvyškovej kresťanskej civilizácie, aby ju nahradili kmeňovou anti-civilizáciou, ako ju v roku 1977 nazval prof. Plinio Corrêa de Oliveira. Prebiehajúca antropologická revolúcia sa snaží odstrániť poslednú nerovnosť v hierarchii stvorenia, ktorá ešte zostala: panovanie človeka nad ostatnými živými bytosťami. Cieľom radikálneho ekologizmu nie je ani tak chrániť prírodu pred človekom, ako skôr zotročiť človeka prírodou, degradovať ľudstvo na inštinktívnu, divokú a zvieraciu úroveň. Ide o snahu o návrat ku gnostickým (tzn. iracionálnym) koreňom protikresťanskej Revolúcie a presadzovanie pseudonáboženstva kultu prírody.

Existuje súvislosť medzi ekologizmom, „Veľkým resetom“ a dnešnou pandémiou?

Ekologickú revolúciu predvídala od začiatku 20. storočia para-slobodomurárska sekta známa ako Synarchia; potom figurovala v plánoch konferencií OSN a UNESCO; neskôr s ňou prichádzali vplyvné „globalistické“ kultúrne, politické a ekonomické kruhy ústami osobností ako Edgar Morin, Michel Serres, Jacques Attali, George Soros, Klaus Schwab. Dnes sa táto revolúcia oficiálne presadzuje vo forme Veľkého resetu podporovaného Svetovým ekonomickým fórom v Davose. Posledné udalosti potvrdzujú, že revoluční vodcovia dokážu využiť výhodné príležitosti vo forme ničivých udalostí (hospodárske krízy, hladomory, vojny, epidémie), ktoré vzbudzujú obavy a vyžadujú si totalitné intervencie. Napríklad Klaus Schwab pripustil, že zdravotná kríza vyvolaná čínskym vírusom predstavuje „rozhodujúcu príležitosť na nápravu“ (rozhovor pre EuroNews, 19. 11. 2020). Hroziaci ekonomický a ešte väčšmi psychologický kolaps vyvolaný epidémiou a zbytočnými, ba absurdnými obmedzeniami vlád vnucovanými spoločnosti azda umožnia, aby globalizmus spravil bezmocnou strednú triedu a tie konzervatívne prostredia, ktoré by ešte boli schopné postaviť sa proti „ekologickému obratu“.

Mohli by ste nám povedať, ako vidíte možné vyústenie krízy na konci Vašej knihy?

Sme na rozhodujúcej križovatke medzi dvoma možnými scenármi vývoja: alebo sa ekologickej sekte podarí úplne podmaniť zvyšky slobodnej občianskej spoločnosti skôr, než dokáže zareagovať na globalistickú ofenzívu; alebo občianska spoločnosť porazí túto ofenzívu skôr, ako ju ekologická sekta ochudobní a umlčí. Posledné ľudové reakcie konzervatívnej a produktívnej strednej triedy na ekologistickú ofenzívu dávajú nádej, že občianska spoločnosť sa len tak ľahko, bez boja, nevzdá.

Je katolícka ekológia, ktorá je nám dnes ponúkaná, dôveryhodná?

Na vlne novej latinskoamerickej „teológie oslobodenia“ sa cirkevná hierarchia dnes snaží prispôsobiť kultúrnemu trendu vytvorením „integrálnej ekológie“, čo je ideológia, ktorá je schopná zosúladiť primitivizmus a pauperizmus so zachovaním „spoločenských výdobytkov“ civilizácie blahobytu. V skutočnosti doteraz mali pracovníci zaručené sociálne zabezpečenie a ochranu zo strany odborov práve vďaka tej kresťanskej civilizácii (alebo kresťanstvu), ktorú cirkevná hierarchia dnes odmieta ako „fundamentalistickú“. Riešenie spočíva v opozícii proti ekologickému modlárstvu opätovným vyzdvihnutím teológie stvorenia a pojmu stvoreného prírodného poriadku s cieľom obnoviť perspektívu opravdivého environmentalizmu chápaného ako obnova padlej prírody podľa božského plánu, i rozvrátenej ľudskej spoločnosti podľa kresťanského práva a sociálnej náuky Cirkvi.

PDF (formát pre tlač)