Čo robiť v hodine smrti
P. Lorenzo Scupoli
10. decembra 2019
Cirkev
Nebo, očistec, peklo
Ako sa máme ozbrojiť proti nepriateľom, ktorí nás budú napádať v hodine smrti.
Napriek tomu, že celý náš život na zemi je neustálym bojom, predsa hlavným a najdôležitejším okamžikom tohto boja je posledná hodina života, pretože ktokoľvek padne práve v tejto hodine, ten už nikdy nepovstane. Aby si bola teda riadne pripravená, staraj sa hlavne o to, aby si v tomto čase, ktorý je ti daný, statočne bojovala, pretože kto počas svojho života náležite bojuje za zachovanie si dobra už získaného, ľahko v hodine smrti zvíťazí.
Pre tento účel opäť a opäť veľmi pozorne rozjímaj o smrti, pretože keď príde, nebudeš sa jej toľko báť a tvoja myseľ bude voľnejšia a schopnejšia na boj. Stúpenci tohto sveta zavrhujú takéto rozjímanie, aby si nepokazili rozkoše, ktoré majú z požívania pozemských vecí; pretože na nich ľpejú celou dušou a bolo by im veľmi zaťažko pri pomyslení, že ich musia jedného dňa opustiť. Takýmto spôsobom sa ich nezriadená láska nijako nezmení, ba rastie stále viac a viac; preto im potom odlúčenie sa od tohto života a od vecí tak drahých spôsobuje nevýslovnú úzkosť a to tým trpkejšiu, čím dlhšie tieto veci požívali.
Aby si teda vykonala tak dôležitú prípravu, predstav si niekedy, že si sama a bez akejkoľvek pomoci v úzkostiach smrti a spomeň si, čo nasleduje a čo ťa v tej chvíli môže posilňovať. Tu si premysli dôkladne prostriedky, ktoré ti uvediem, aby si ich mohla v onom poslednom okamžiku náležite využiť, pretože vec, ktorá sa dá vykonať len raz, je nutné veľmi dobre premyslieť, aby sa nestal omyl tam, kde sa už nebude dať niečo napraviť.
O štyroch druhoch útokov, ktorými nás napádajú naši nepriatelia v hodine smrti, a to najprv o pokušeniach proti viere a akým spôsobom sa im máme brániť.
Najobyčajnejšie a najnebezpečnejšie druhy útokov, ktorými nás nepriatelia napádajú v hodine smrti, sú štyri. Totiž pokušenie proti viere, zúfalstvo, domýšľavosť a nakoniec rôzne zjavenia a premeny diablov na anjelov svetla.
Čo sa týka prvého, ak ťa začne nepriateľ pokúšať svojimi klamnými dôkazmi, uchýľ sa okamžite od rozumu k vôli a zvolaj: „Odstúp odo mňa satan, pôvodca lži, nechcem ťa vôbec ani počúvať, pretože pevne verím všetkému, čo učí svätá Cirkev Rímska.“ Ak sa ti to dá, tak vôbec neponechaj miesto na premýšľanie o viere, aj keby sa ti zdalo priaznivé, ale pokladaj to za vnuknutie diablovo, ktorý by sa s tebou rád hádal. Avšak pokiaľ nemáš ani čas na vzmuženie sa a spamätanie sa, tak predsa ešte stále len statočne a pevne vytrvaj, aby si sa nepoddala žiadnemu dôkazu, trebárs aj zo Svätého Písma, ktorý by ti nepriateľ podával. Pretože všetky budú buď zle vyvodené, alebo nesprávne vyložené, aj keby sa ti zdali riadne, jasné a samozrejmé.
A keby sa ťa rafinovaný diabol vypytoval čomu verí Cirkev Rímska, nedávaj mu odpovede, ale odhaliac jeho úskoky a to, že ťa chce podchytiť v reči, vzbuď si vnútorný úkon živej viery alebo mu na truc odpovedz, že Cirkev Rímska učí a verí pravde. Keby však zlomyseľník namietal: „Čo to je tá pravda?“, odpovedz: „Práve to, čomu verí Cirkev Rímska.“
Predovšetkým buď svojím srdcom neustále pri ukrižovanom Kristovi a takto ho vzývaj: „Bože môj, Stvoriteľ a Spasiteľ môj, pomôž mi rýchlo a neopúšťaj ma, aby som sa neodchýlila od pravdy svätej a katolíckej Tvojej Viery; ráč mi dopriať, ako som sa z milosti Tvojej v nej narodila, tak, aby som v nej na Tvoju slávu zomrela.“
O pokušení k zúfalstvu a prostriedkoch proti nemu
Iný spôsob, ktorým na nás útočí diabol, aby nás úplne zničil, je strach, ktorý nám naháňa pripomínaním našich hriechov, aby sme sa strmhlav zrútili do priepasti zúfalstva.
K uniknutiu z tohto nebezpečenstva zachovaj toto osvedčené pravidlo, že totiž myšlienky na tvoje hriechy plynú z Božej milosti a ku tvojej spáse vtedy, keď v tebe vzbudzujú pokoru, ľútosť nad urážkou Boha a dôveru v Jeho dobrotivosť. Keď ti však spôsobujú rozrušenie a trápia ťa nedôverou a malomyseľnosťou, aj keby sa ti zdalo, že ti dávajú prvé a dostatočné dôkazy, aby si nadobudol presvedčenie, že si zatratená a že ti už nezostáva čas na spásu, zavrhni ich ako diablove úklady, pokor sa ešte hlbšie a stále viac dôveruj v Boha, pretože tak, na slávu Božiu Jeho zbraňou zvíťazíš nad nepriateľom.
Je však nutné, aby si ľutovala urážku Boha, kedykoľvek si na ňu spomenieš, avšak s dôverou v Jeho umučenie pros, aby ti odpustil.
Ba vravím ešte viac: keby sa ti zdalo, že sám Boh ti hovorí, že si vylúčená z počtu Jeho ovečiek, nesmieš ani kvôli tomu stratiť dôveru v Neho, ale mu pokorne povedz: „Zaiste ma môžeš, Pane, pre moje hriechy spravodlivo zavrhnúť, avšak predsa z mocnejšieho dôvodu sa odvažujem dúfať v Tvoje milosrdenstvo, že ma ušetríš.
Prosím Ťa teda za spásu tohto úbohého Tvojho tvora, ktorý je síce zavrhnutý pre svoju hriešnosť, avšak za cenu Tvojej krvi vykúpený. Chcem však, Vykupiteľ môj, byť spasená na Tvoju slávu a s dôverou v Tvoje nesmierne milosrdenstvo sa úplne odovzdávam do Tvojich rúk. Urob so mnou čo len chceš, lebo len Ty si mojim Pánom a aj keby si ma chcel zahubiť, predsa ešte chcem mať živú nádej v Teba.“
O pokušení k domýšľavosti
Tretí druh útoku je domýšľavosť a opovážlivé spoliehanie sa. Preto sa nedaj nikdy ani trochu zviesť ani k najmenšej samoľúbosti a zaľúbeniu ku svojim skutkom, ale nech tvoje zaľúbenie je len v Pánovi, v Jeho milosrdenstve a skutkoch Jeho života a utrpenia.
Pokladaj stále, až do posledného dychu, seba samú za bezcennú a len Boha uznávaj za pôvodcu všetkého dobra, ktoré si snáď niekedy vykonala. K nemu sa utiekaj s prosbou o pomoc; neočakávaj ju však pre svoje zásluhy, aj keď si zvíťazila v mnohých a dôležitých bojoch. A buď neustále vo svätej bázni, úprimne vyznávajúc, že všetky tvoje namáhavé boje sú márne, ak ťa Boh nezastreší krídlami svojej ochrany. Pretože len v Jeho pomoc môžeš a máš dôverovať.
Ak budeš dbať na tieto rady, tvoji nepriatelia ťa nezdolajú a ty si pripravíš týmto spôsobom cestu, po ktorej radostne prejdeš do nebeského Jeruzalema.
O pokušení vidinami a klamnými zjaveniami v hodine smrti
Keby ťa náš neúprosný nepriateľ, ktorý nás nikdy neprestáva súžiť, napádal klamnými, vymyslenými vidinami a v podobe dobrého anjela, buď opatrná, vytrvaj neochvejne pri vedomí svojej ničotnosti a povedz mu smelo: „Zmizni, prekliaty, do svojej ríše temnoty, pretože zjavenia si nezaslúžim a žiadne iné veci nepotrebujem okrem milosrdenstva Pána môjho Ježiša, príhovoru Panny Márie, svätého Jozefa a iných svätých.
A aj keby sa ti podľa mnohých takmer samozrejmých dôkazov zdalo, že pochádzajú z Neba, predsa ich len zavrhni a so všetkou snahou ich od seba odháňaj a neboj sa, že svojim odporom, ktorý sa opiera o vedomie tvojej nehodnosti, rozhneváš Boha. Pretože keby On na tom mal podiel, iste by ti to dokázal dať najavo. A neutrpíš pre to žiadne škody, pretože Ten, ktorý dáva milosť pokorným, im ju iste neodoberie, pokiaľ si vzbudzujú hojné úkony pokory.
To sú najobyčajnejšie zbrane, ktorými proti nám obyčajne bojuje nepriateľ v poslednej hodine života. Potom každého pokúša podľa toho, ako je kto oddaný svojim náklonnostiam. Preto skôr než nastane chvíľa onoho veľkého zápasu, musíme sa dôkladne ozbrojiť a riadne bojovať proti všetkým nezriadeným vášňam, najmä tým, ktoré nás utláčajú svojou drsnou vládou, aby sme ľahšie vydobyli víťazstvo v tej chvíli, ktorá nám odníma všetok ostatný čas to vykonať.
Bojuj proti nim, až ich vyhladíš! (1 Kr 15, 18)
