Boj proti islamofóbii a antisemitizmu je prioritou pre britské inštitúcie. A čo kresťanofóbia?

pch24.pl
17. júla 2019
  Politika  

Nová správa Faith & Belief Forum, ako aj Fakulty psychosociálnych štúdií Londýnskej univerzity v Birkbecku, vyzýva cirkevné a náboženské organizácie na spoluprácu v boji proti „zločinom z nenávisti“ motivovaným náboženskými postojmi na verejných miestach, na pracovisku a medzi susedmi v obytných štvrtiach. Čo je zaujímavé, správa sa zameriava na ochranu pred „islamofóbiou“ a „antisemitizmom“.

Zdroj: flickr.com

Podľa správy počet zločinov z nenávisti, páchaných proti náboženským skupinám v Londýne ustavične rastie, a preto všetky náboženské organizácie by sa mali povzniesť nad rozdelenia a vzájomne spolupracovať.

Dokument “Zločiny z nenávisti, viera a príslušnosť” čerpá z komentárov účastníkov “okrúhleho stola” v Birkbecku, na ktorom sa zišli aktivisti 23 miestnych organizácií, vedci a politickí experti, aby spoločne skúmali problém a vymieňali si skúsenosti. Zo správy vyplýva, že najčastejšími „zločinmi z nenávisti“ proti náboženským komunitám v Británii sú zločiny protižidovské (antisemitizmus) a protimoslimské (islamofóbia).

Nárast počtu hlásených „trestných činov z nenávisti“, ako aj obrovský nárast sťažností na spôsob informovania o týchto incidentoch na internete, majú podľa autorov potenciál rozdeliť miestne komunity, aby sa uzatvárali a izolovali v strachu pred ostatnými.

Podľa autorov štúdie, “zločiny z nenávisti” sa dotýkajú nielen osôb, ktoré sú ich priamym terčom, ale vysielajú “vylučujúce posolstvo” všetkých osobám komunity, do ktorej patrí obeť. 

Poukazuje sa na to, že ak tieto „nenávistné posolstvá“ nebudú vykorenené, rozdelenia v miestnych komunitách sa budú ďalej prehlbovať, čo nakoniec povedie k ešte väčšiemu násiliu.

Správa preto odporúča trestne stíhať „zločiny z nenávisti“ a tým ukázať, že takéto činy sú neprípustné, a zároveň podporovať „inkluzívne posolstvá“ ako reakciu na pokusy vnášať do miestnych komunít rozdelenie. Katolíci by sa napríklad mali rozhodne angažovať v ochrane moslimov a židov, pretože podľa autorov správy oni sú najviac ohrozenými náboženskými menšinami.

Bez ohľadu na vyznávané náboženstvo by sa každý mal zúčastňovať podujatí podporujúcich „toleranciu“ a solidarizovať sa s obeťami „zločinov z nenávisti“. „Trestné činy“ by sa mali oznamovať polícii, a to bez ohľadu na miesto, kde k nim dôjde. Úrady by okrem toho nemali zverejňovať tresty za údajné “zločiny z nenávisti”, aby sa vďaka tomu z tých osôb nevyrábali “hrdinovia” a “obete” systému politickej korektnosti.

Odpoveďou na „zločiny z nenávisti“ by mala byť spolupráca, ktorá spája náboženské skupiny, náboženské fóra, sociálne organizácie a miestne orgány. V správe sa uvádza, že daná náboženská skupina nemôže osamotene bojovať proti nenávisti. Preto sú dôležité „inkluzívne akcie“, spoločné demonštrácie, školenia a pod. Profil trestných činov z nenávisti je v každom mestskom obvode  a v každej štvrti iný, a preto účinné reakcie miestnych komunít treba organizovať „citlivo a delikátne“.

„Pretože trestné činy z nenávisti sa v nejakej miere týkajú každého Londýnčana, všetci musíme na ne svojím spôsobom odpovedať. Naše reakcie na zločiny z nenávisti ukazujú, kým sú Londýnčania a aké majú hodnoty,“ uvádza sa v správe.