Amazonská synoda: Trójsky kôň teológie oslobodenia

Julio Loredo
11. októbra 2019
  Cirkev  

„Máme pred sebou okno príležitosti, ktoré nám umožní dostať sa dopredu. Nesmieme otvorene presadzovať teológiu oslobodenia. To by mnohých mohlo vystrašiť. Namiesto toho potrebujeme hovoriť o sociálno-environmentálnych otázkach. V tomto duchu medzi znameniami času je Pan-amazonská synoda, ktorá sa bude konať v októbri. To je veľmi dôležité.“

Foto: Che Guevara ako ľavicový Kristus, zdroj: flickr.com

Toto vyhlásenie dominikánskeho mnícha Carlosa Alberta Libâna Christa, známeho ako „Frei Betto“ (brat Betto), odznelo počas jeho prejavu na 11. národnom Stretnutí viery a politiky, ktoré sa konalo 12. – 14. júla 2019 v brazílskom Natale.

Ako teológ marxistickej teológie oslobodenia bol Frei Betto mentorom socialistických vlád prezidentov Lulu a Dilmy Rousseffovej v Brazílii. Ako osobný priateľ Fidela Castra mal blízko k podvratnej ľavici. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia podporoval komunistické gerilové hnutia, kvôli čomu strávil istý čas vo väzení. Fakticky zradil gerilového vodcu Carlosa Marighellu, ktorého v roku 1969 odovzdal vojenskej polícii výmenou za zníženie svojho trestu.

Jeho „Otvorený list Che Guevarovi“ uverejnený 2. júla 2007 v novinách Kubánskej komunistickej strany Granma, spôsobil rozruch. Po oslovení „Najdrahší Che“, Frei Betto vyzdvihuje príklad a myšlienky „veliteľa“ Ernesta Che Guevaru, ktorý bol v roku 1967 zabitý pri prestrelke s bolívijskou armádou. List končí slovami: „Nech už ste kdekoľvek, drahý Che, žehnajte nás všetkých, ktorí vyznávajú vaše ideály a nádeje.“ Nesmieme zabúdať, že tieto „ideály a nádeje“ spočívali v zavedení boľševických diktatúr v Latinskej Amerike.

Frei Betto nikdy neoľutoval svoju marxistickú militantnosť. V roku 2012 napísal: „Marxizmus analýzou protirečení a nedostatkov kapitalizmu otvára dvere nádeje pre spoločnosť, ktorú katolíci v eucharistickej oslave charakterizujú ako svet, v ktorom sa budú môcť všetci spoločne tešiť z bohatstvo pôdy a plodov ľudskej práce “…. Marx nie je mŕtvy. Musíme ho brať vážne“ (Correio Braziliense, 13. apríl 2012).

Frei Betto sa vždycky usiloval spájať kresťanstvo a marxizmus pripomínaním ich „spoločného židovského pôvodu“: „Historické stretnutie medzi kresťanstvom a marxizmom sa uskutočňuje v oslobodzovacej praxi spoločenských a odborových hnutí. V oslobodzujúcej praxi chudobných sa nachádza privilegované pole, kde sa stretávajú kresťania a marxisti “(América Latina en Movimiento, 23. novembra 2017).

Verí, že Pan-amazonská synoda, ktorá sa bude konať v októbri v Ríme, bude vynikajúcou príležitosťou na to, aby sa kresťania viac priblížili k marxizmu. Teológia oslobodenia potom môže mobilizovať svoju širokú základňu:

„Musíme sa zmobilizovať. Musíme využiť túto veľmi dôležitú udalosť – udalosť, ktorá hlboko irituje Bolsonarovu vládu. Synoda nám ponúka príležitosť mobilizovať mnoho ľudí. “

Počas najväčšieho rozmachu teológie oslobodenia v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch hnutie podporovalo všetky socialistické a komunistické revolúcie v Latinskej Amerike, a to dokonca aj so zbraňou v ruke, ako napríklad v Nikarague a Salvádore. Keď po jednoznačnom odsúdení pápežom Jánom Pavlom II. nasledoval kolaps „reálneho socializmu“, čiže jeho „historickej praxe“, hnutie chtiac-nechtiac prešlo do stavu dlhodobej hibernácie. Zvolením Jorgeho Bergoglia na pápežský trón došlo k zmene pravidiel hry. Teológia oslobodenia začala dvíhať hlavu a „stala sa súčasťou života Cirkvi“, ako v roku 2014 vyhlásil hovorca Vatikánu Otec Federico Lombardi.

Teológovia oslobodenia sa však už poučili a sú prefíkanejší. Už viac nevyzdvihujú komunistický gerilový boj a proletárske vyvlastňovanie majetku. Už nevychvaľujú Che Guevaru. To by „mnohých mohlo vystrašiť“, ako pripúšťa Frei Betto. Dnes hnutie teológie oslobodenia postupuje kradmo vezúc sa na vlne ekologizmu a domorodého tribalizmu, ktorá zachvátila svet. Mnoho jeho zástancov iba vymenilo červené uniformy za uniformy zelené. „Musíme krik proletárov nahradiť krikom zeme,“ hovorí Leonardo Boff.

Na nadchádzajúcej Pan-amazonskej synode bude hnutie hľadať „okno príležitosti na mobilizáciu mnohých ľudí“, ako povedal Frei Betto.

Pri analýze Druhého vatikánskeho koncilu niektorí ľudia zvyčajne poznajú tri prvky: jeho dokumenty; „koncil médií“ (čiže propaganda a medializácia, ktorá udalosť obklopovala), a jeho konkrétne uplatňovanie či skôr využívanie a zneužívanie, ktorého sa progresívne kruhy dopúšťali pri uvádzaní záverov koncilu do života. Tretí prvok je zďaleka najničivejší.

Podobné analytické kritérium možno aplikovať aj na nadchádzajúcu Pan-amazonskú synodu. Už jej pracovné dokumenty vyvolávajú vážne znepokojenie. Kardinál Walter Brandmuller ich obvinil, že sú „herézou a apostázou“. Pokiaľ ide o „synodu médií“, už počuť trúby propagandistickej mašinérie ekologistickej a tribalistickej propagandy. Tieto hnutia sa tešia z vody, ktorú synoda prinesie na ich mlyny.

Tretím prvkom bude využitie a zneužitie synody hnutím teológie oslobodenia, najmä jej najaktuálnejšími verziami stelesnenými v „eko – teológii oslobodenia“ a v „domorodej teológii“. Tento najdeštruktívnejší prvok nesmie chýbať v našej analýze nadchádzajúceho rímskeho zhromaždenia.