Ako to vyzerá v Nebi?

Viacerí autori
12. novembra 2019   Cirkev   Nebo, očistec, peklo

Premýšľanie o Nebi, o konečnom cieli, po ktorom má túžiť každý kresťan, je zaiste téma, ktorá oprávnene vzbudzuje jeho zvedavosť. Aj keď bolo v Písme povedané, že ešte „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“ to, čo Boh prichystal svojim verným, nemusíme nutne rezignovať na akúkoľvek myšlienkovú špekuláciu o Nebi. Z kontextu katolíckej viery a filozofie, pozorovaním ľudskej psychiky, ako aj pozorovaním stvoreného sveta sa katolícki teológovia snažili domyslieť, aká by mohla byť podoba Neba alebo stav duše človeka po smrti.

Tieto úvahy a následné vedomosti o Nebi nie sú samozrejme nutné na spásu duše. Kresťanovi stačí veriť, že nejaké Nebo existuje a spasená duša sa v ňom bude večne nachádzať v stave blaženosti. Špekulácie o tom, akú podobu má Nebo, aké zákonitosti tam platia, aký je jeho stav k hmotnému svetu, resp. či je alebo nie je súčasťou hmotného sveta, to všetko je skôr niečo navyše, čo sa pochopiteľne pri individuálnej viere dá očakávať, ale nemusí to nutne zaujímať všetkých. Dôležité je dostať sa do Neba, potom už určite uvidíme. A naopak, pokiaľ nepracujeme na tom, aby sme sa tam dostali, tak je zbytočné o tom špekulovať, lebo aj tak to neuvidíme.

V súvislosti s Nebom sú aj u mnohých katolíkov rozšírené určité omyly. Zabúdajú na to, že Nebo nie je len nejaký stav duše, ale musí to byť konkrétne miesto, kde budú vzkriesené a oslávené telá ľudí prebývať v priestore.

Ďalším omylom je predstava, že v Nebi si budú všetci svätí rovní. Je to povinná daň dnešnej dobe, ale nie je to tak. Boh je nekonečne spravodlivý a preto nemôže a ani nechce nezohľadniť kvalitu svätosti. Niektorí svätí budú Bohu bližšie, ako tomu v ich prípade bolo už na Zemi a iní trošku ďalej a takí, ktorí prídu do Neba až z Očistca, budú ešte ďalej.

Mnoho dnešných ľudí nakazených orientálnou mystikou má predstavu o Nebi asi ako o stave nirvány v hinduizme a budhizme, teda, že to je nejaká nehybnosť, odosobnenosť, dokonca rozplynutie sa vo všehomíre. Kresťanské Nebo je iné. Človek v ňom bude mať zachovanú identitu svojej osoby, bude stretávať iné osoby, členov svojej rodiny a pod.

Kresťanstvu je cudzia práve predstava „zbavenia sa bytia“, ktorá je rozšírená v Oriente. Tam je samotný boží akt stvorenia vnímaný ako niečo negatívne, ako porušenie harmónie a existencia človeka je tiež vnímaná len ako séria utrpení a túžob, ktorých sa treba zbaviť. Cieľom je anihilácia bytia.

V kresťanstve to je, naopak, povýšenie bytia do kvalitnejšej roviny a ešte väčšia participácia na Božej milosti. Preto je aj kresťanské Nebo nie popretím priestoru a hmoty, ale jej povýšením do novej, krajšej a lepšej kvality.

(Redakcia)

Nebo je miesto

P. František Žák S.J.

Kde je Nebo? Nebo je tam, kde je Boh. Boh je všadeprítomný, teda aj poloha Neba môže byť všade. Čo je potrebné na to, aby duša bola v Nebi, t. j., aby požívala nekonečnú blaženosť? Je potrebné, aby na Boha nazerala a mala na Ňom účasť. To sa môže uskutočniť všade. Svätí a anjeli sú konečnými bytosťami a je nevyhnutné, aby boli niekde umiestnení, obzvlášť po zmŕtvychvstaní, kde svätí budú mať telo skutočné, nie éterické. Konštantínopolský koncil v kánone č. 10, z roku 543 hovorí: „non corpus aetherum et figuram sphaericam“ (nebude to telo éterické, ani guľovitého tvaru). Tým však nie je povedané, aké je toto miesto pre tieto telá, ale je prirodzené, že myslíme skutočné miesto.

Teológovia sa domnievali, že toto miesto, napr. niektorá hviezda, sa už teraz nachádza v oslávenom stave a že zvyšok vesmíru bude na konci sveta podobne premenený. Tento nebeský svet tvorí povrch vrchnej pologule, ktorá objíma zhora Vesmír. My by sme boli pod povrchom tejto pologule a najvyššie sféry Neba – empyreum, nad ním. Sv. Tomáš sa domnieval, že Kristus vystúpil nad toto Nebo so svojím osláveným Telom. Ostatní svätí sú podľa veľkosti svojich zásluh rozmiestnení v rôznych vzdialenostiach od Neho a to vzostupne, totiž smerom do všetkých strán. Podľa týchto názorov je zostavené aj Danteho Nebo.

Toto všetko nie sú striktne teologické názory, ale skôr astronomické a dobové. Isté však je, že aspoň Kristovo Telo (určitá hmota) je v oslávenom stave a že naša Zem bude tiež raz premenená do osláveného stavu. Chcieť astronomicky stanoviť z toho, že Kristus Pán vystúpil na Nebesia, kde sa nachádza, je detsky naivné. Stredoveké názory o Nebi sú astronomicky naivné a chybné, avšak – ideovo správne.

Máme istotu, že Boh existuje, že Kristus a Mária sú oslávení podľa tela, že teda určitá časť bývalej hmoty je v novom stave, že duše sú v blaženosti. Tento oku neviditeľný svet sa niekde musí nachádzať. Schneider píše: „Duchovný svet sa nezačína tam, kde sa hmotný svet končí, ale naopak: ovláda ho bez toho, aby s ním prišiel do konfliktu ohľadom priestoru“.