Premýšľanie o Nebi,
o konečnom cieli, po ktorom má túžiť každý kresťan, je zaiste téma, ktorá
oprávnene vzbudzuje jeho zvedavosť. Aj keď bolo v Písme povedané, že ešte
„ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“ to, čo Boh prichystal svojim verným,
nemusíme nutne rezignovať na akúkoľvek myšlienkovú špekuláciu o Nebi.
Z kontextu katolíckej viery a filozofie, pozorovaním ľudskej
psychiky, ako aj pozorovaním stvoreného sveta sa katolícki teológovia snažili domyslieť,
aká by mohla byť podoba Neba alebo stav duše človeka po smrti.

Tieto úvahy a následné vedomosti
o Nebi nie sú samozrejme nutné na spásu duše. Kresťanovi stačí veriť, že
nejaké Nebo existuje a spasená duša sa v ňom bude večne nachádzať
v stave blaženosti. Špekulácie o tom, akú podobu má Nebo, aké
zákonitosti tam platia, aký je jeho stav k hmotnému svetu, resp. či je
alebo nie je súčasťou hmotného sveta, to všetko je skôr niečo navyše, čo sa
pochopiteľne pri individuálnej viere dá očakávať, ale nemusí to nutne
zaujímať všetkých. Dôležité je dostať sa do Neba, potom už určite uvidíme.
A naopak, pokiaľ nepracujeme na tom, aby sme sa tam dostali, tak je
zbytočné o tom špekulovať, lebo aj tak to neuvidíme.

V súvislosti s Nebom sú aj
u mnohých katolíkov rozšírené určité omyly. Zabúdajú na to, že Nebo nie je
len nejaký stav duše, ale musí to byť konkrétne miesto, kde budú vzkriesené
a oslávené telá ľudí prebývať v priestore.

Ďalším omylom je predstava, že
v Nebi si budú všetci svätí rovní. Je to povinná daň dnešnej dobe, ale nie
je to tak. Boh je nekonečne spravodlivý a preto nemôže a ani nechce
nezohľadniť kvalitu svätosti. Niektorí svätí budú Bohu bližšie, ako tomu
v ich prípade bolo už na Zemi a iní trošku ďalej a takí, ktorí
prídu do Neba až z Očistca, budú ešte ďalej.

Mnoho dnešných ľudí nakazených
orientálnou mystikou má predstavu o Nebi asi ako o stave nirvány
v hinduizme a budhizme, teda, že to je nejaká nehybnosť, odosobnenosť,
dokonca rozplynutie sa vo všehomíre. Kresťanské Nebo je iné. Človek v ňom
bude mať zachovanú identitu svojej osoby, bude stretávať iné osoby, členov
svojej rodiny a pod.

Kresťanstvu je cudzia práve predstava
„zbavenia sa bytia“, ktorá je rozšírená v Oriente. Tam je samotný boží akt
stvorenia vnímaný ako niečo negatívne, ako porušenie harmónie a existencia
človeka je tiež vnímaná len ako séria utrpení a túžob, ktorých sa treba
zbaviť. Cieľom je anihilácia bytia.

V kresťanstve to je, naopak,
povýšenie bytia do kvalitnejšej roviny a ešte väčšia participácia na Božej
milosti. Preto je aj kresťanské Nebo nie popretím priestoru a hmoty, ale
jej povýšením do novej, krajšej a lepšej kvality.

(Redakcia)

Nebo je miesto

P. František Žák S.J.

Kde je Nebo? Nebo je tam, kde je Boh.
Boh je všadeprítomný, teda aj poloha Neba môže byť všade. Čo je potrebné na to,
aby duša bola v Nebi, t. j., aby požívala nekonečnú blaženosť? Je potrebné,
aby na Boha nazerala a mala na Ňom účasť. To sa môže uskutočniť všade.
Svätí a anjeli sú konečnými bytosťami a je nevyhnutné, aby boli
niekde umiestnení, obzvlášť po zmŕtvychvstaní, kde svätí budú mať telo
skutočné, nie éterické. Konštantínopolský koncil v kánone č. 10,
z roku 543 hovorí: „non corpus aetherum et figuram sphaericam“ (nebude to
telo éterické, ani guľovitého tvaru). Tým však nie je povedané, aké je toto
miesto pre tieto telá, ale je prirodzené, že myslíme skutočné miesto.

Teológovia sa domnievali, že toto
miesto, napr. niektorá hviezda, sa už teraz nachádza v oslávenom stave
a že zvyšok vesmíru bude na konci sveta podobne premenený. Tento nebeský
svet tvorí povrch vrchnej pologule, ktorá objíma zhora Vesmír. My by sme boli
pod povrchom tejto pologule a najvyššie sféry Neba – empyreum, nad ním.
Sv. Tomáš sa domnieval, že Kristus vystúpil nad toto Nebo so svojím osláveným
Telom. Ostatní svätí sú podľa veľkosti svojich zásluh rozmiestnení
v rôznych vzdialenostiach od Neho a to vzostupne, totiž smerom do
všetkých strán. Podľa týchto názorov je zostavené aj Danteho Nebo.

Toto všetko nie sú striktne teologické
názory, ale skôr astronomické a dobové. Isté však je, že aspoň Kristovo
Telo (určitá hmota) je v oslávenom stave a že naša Zem bude tiež raz
premenená do osláveného stavu. Chcieť astronomicky stanoviť z toho, že
Kristus Pán vystúpil na Nebesia, kde sa nachádza, je detsky naivné. Stredoveké
názory o Nebi sú astronomicky naivné a chybné, avšak – ideovo
správne.

Máme istotu, že Boh existuje, že
Kristus a Mária sú oslávení podľa tela, že teda určitá časť bývalej hmoty
je v novom stave, že duše sú v blaženosti. Tento oku neviditeľný svet
sa niekde musí nachádzať. Schneider píše: „Duchovný svet sa nezačína tam, kde
sa hmotný svet končí, ale naopak: ovláda ho bez toho, aby s ním prišiel do
konfliktu ohľadom priestoru“.