Christianias

Christianias
Podporiť
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca
  • O nás

Ako sa má kresťan chovať k tyranovi a čo si o tom mysleli scholastici I.

Politika
07.10.2019
Branislav Michalka
f

Kto
je to „tyran“

V klasickom politickom myslení sa pojem tyrana
používa (zjednodušene povedané) na označenie samovládcu, ktorý sa spreneveril
svojmu monarchickému poslaniu, spravovať štát a viesť ho
k všeobecnému dobru. V protiklade k tomuto poslaniu utláča
obyvateľov štátu, presadzuje svoje subjektívne chúťky odporujúce všeobecnému
dobru a to formou násilia, či už brutálneho alebo aj menej krutého.
Poznávacím znamením jeho tyranstva nie je ale násilie, to je legitímne
v záujme obecnom v každej forme vlády, ale jeho zameranie na čisto
osobný prospech, proti obecnému blahu a používanie násilia práve pre
osobný prospech. (Je nutné samozrejme dodať, že v očiach antického človeka
ani pojem tyran nebol vždy vnímaný ako negatívny, či už v teórii alebo praxi.)

Tyranom teda nie je monarcha, ktorý potláča krvavú
rozkladnú revolúciu, rovnako krvavými prostriedkami, na zachovanie obecného
dobra, ale vládca, ktorý podobné prostriedky používa na ukojenie svojich
sebeckých chúťok a osobného prospechu, proti obecnému blahu. Podobne by
nemal byť nazývaný tyranom predstaviteľ sekulárneho totalitného režimu,
založeného na určitej ideológii. Ten nemusí jednať pre svoj osobný prospech
a samozrejme môže mať dojem, že pracuje pre obecné blaho, keďže je
neveriaci. Jeho odstránenie neprináša väčšinou žiaden efekt, pretože sekulárna
ideológia vďaku svojmu nevypovedanému metafyzickému pozadiu trvá ďalej, aj po
smrti vedúceho činiteľa.

Pre kresťana je v prípade totalitného
protikresťanského sekulárneho režimu (alebo akéhokoľvek protikresťanského
režimu) v podstate tyranom celý systém. A v ňom stráca zmysel klasické
členenie na monarchiu, aristokraciu a politeu, pretože je irelevantné či
bude kresťanov prenasledovať samovládca, či nejaká elita alebo volený
zástupcovia ľudu. Problém sa nachádza mimo politický systém.

Je evidentné, že všetky postoje scholastických
mysliteľov predpokladajú politickú situáciu v rámci kresťanského štátu. Panovník, ktorý by sa usiloval potláčať
kresťanstvo individuálne, v kresťanskom štáte, je automaticky vnímaný ako
tyran, ale nekresťanský či protikresťanský režim a štát (napr. islamský
alebo pohanský) je vnímaný ako neprijateľný vo všeobecnosti. V podstate
môžeme ich videnie štátu popísať ako dichotómiu: kresťanské štáty
verzus misijné územie (nekresťanské štáty, nevedomé alebo vedome zabraňujúce
ľuďom poznať Evanjelium).

Pravzor takého videnia skutočnosti nachádzame
u sv. Augustína a jeho koncepcie dvoch štátov – Božieho
a svetského. Chtiac či nechtiac sa nakoniec všetky pravoverné kresťanské
koncepcie politiky, pokiaľ samozrejme servilne neslúžia nejakej modernej
ideológii, musia odvolať práve k sv. Augustínovi. Predstava pluralitného,
multireligiózneho  štátu by bola pre
scholastikov dokonale komická. Politické koncepcie sv. Tomáša či Jána zo
Salisbury sú realizovateľné a odohrávajú sa len v rámci kresťanského
štátu, ktorý participuje na Civitas Dei.

Zásadným problémom pre kresťana zostáva otázka či
tyran môže byť odstránený násilím čiže zabitím, či už na základe spolčenia
alebo individuálne. Niektorí kresťanskí myslitelia takú prax odmietali
(Tertulián, Lactantius) niektorí ju nevylučovali (sv. Augustín) ale
podrobnejšie sa ňou nezaoberali.

Ján
zo Salisbury (1115 – 1180)

Prvým scholastikom, ktorý sa vo svojom spise s názvom Polycraticus podrobne zaoberá problémom tyrana, bol anglický kňaz, neskôr biskup v Chartres, diplomat a sekretár sv. Tomáša Becketta, Ján zo Salisbury. Ako priamy účastník sporu Tomáša Becketta s kráľom Henrichom II. Plantagenetom mal dostatok podnetov na premýšľanie o tyranovi. Výsledkom bolo už zmienené dielo.

Ján určil ako základný rozdiel medzi monarchom
a tyranom to, že monarcha dodržiava
zákony a tyran nie
. Avšak monarchický systém predpokladá
u panovníka možnosť tvorby zákonov, (čiže môže prijať zákon proti
prirodzenému právu a ten potom dodržiavať a zostať tyranom) preto je
možno lepšie sa držať tej definície tyrana, ktorá hovorí, že jedná proti
obecnému blahu. Navyše zákony môžu byť aj protikresťanské, ako už dnes vieme.
To len potvrdzuje domnienku, že scholastici neuvažovali o inom systéme
a zákonoch ako kresťanských.   

O vlastnostiach dobrého kresťanského panovníka
Ján zo Salisbury píše:

  • panovník je služobníkom Cirkvi a pomocníkom kňazského stavu; vykonáva tú časť povinností, ktorá sa nehodí pre vysvätené ruky: „meč dostáva panovník od Cirkvi“
  • panovník je podriadený zákonu spravodlivosti
  • panovník má byť morálne bezúhonný a nesmie byť chamtivý
  • panovník musí byť zbožný a vzdelaný
  • panovník má byť pokorný
  • panovník nech nikdy nemyslí na seba a nech má ohľad na druhého

Panovník, ktorý sa spreneverí týmto vlastnostiam sa
protiví zákonom Božím a svetským a môže spadať pod kategóriu tyrana.
Ján rozlišuje dva druhy tyranov: tyrana – vládcu a tyrana – uzurpátora.
Prvý sa dostal k svojej moci legitímne a druhý nelegálne.
V druhom prípade: „je nielen dovolené tyrana zabiť, ale je to aj
spravodlivé a správne. ... Kto si uzurpuje právomoci, ten zľahčuje právo
a podriaďuje zákony svojej vôli.“ Komplikovanejšie je to s panovníkom
legitímnym, avšak ani to nie je pre Jána zo Salisbury prekážkou. Súhlasí
s jeho zabitím a dokonca ho považuje za „blahoslavený“ čin, dodáva
len, že vykonávateľ činu by nemal byť viazaný prísahou voči tyranovi
a v prípade ak je tyranom kňaz, tak ho treba pred popravou
suspendovať. Svoje postoje dokladá uvádzaním starozákonných príkladov  a dodáva: „Tyrania je teda nielen
verejným zločinom ale aj niečím viac. ... Tyran, toto stelesnenie zvrátenosti,
má byť bezpochyby v najčastejšom prípade zabitý.“

Tento radikálny prístup Jána zo Salisbury sa však
nestretol so všeobecným pochopením. Najmä v nasledujúcich storočiach, keď
sa kráľovraždy značne rozšírili, zdesená Cirkev oficiálne odmietla túto teóriu a ponechala
v obehu predovšetkým postoj sv. Tomáša Akvinského.

Sv.
Tomáš Akvinský

Postoj sv. Tomáša však nie je jednoznačný. Teoreticky
pripúšťa odstránenie tyrana avšak podmieňuje ho množstvom výhrad. Zásadne
odmieta v tomto smere individuálnu aktivitu obyčajného človeka. Prípadnú popravu
tyrana prenecháva jedine legitímnej moci, konkrétne nejakej nižšej zložke, ako
môže byť napr. panovníkova rodina, jeho následníci alebo rada ministrov, či iný
orgán zapojený do štátnej správy.

Sv. Tomáš nám zanechal viacero návodov na riešenie
tejto situácie a to jednak vo svojich dielach teologických
a filozofických, ale aj v dielach zaoberajúcich sa priamo formami
a spôsobmi vládnutia, ako bolo napr. dielo De rigimine principium. Zdá sa, že s postupom času sv. Tomáš
opúšťal radikálnejšie stanoviská v tomto probléme (tie možno pramenili aj
z osobnej skúsenosti s tyranským otcom a bratmi)
a prikláňal sa k umiernenosti.

V Komentároch
k výrokom Petra Lombardského
si kladie otázku: „či kresťania majú
poslúchať svetskú moc a obzvlášť tyranov?“ Sv. Tomáš však neuvádza odpoveď
ako svoju ale dovoláva sa Cicera: „Cicero hovorí o prípade, keď si niekto
prisvojí moc násilím, proti vôli poddaných, alebo vynútením ich súhlasu a keď
neexistuje možnosť obrátiť sa na nejakú nadriadenú moc, ktorá by mohla
uzurpátora súdiť. Potom býva ten, kto zabije tyrana, aby zbavil svoju vlasť
jarma, chválený a dostane odmenu.“

Aj napriek potencionálne kladnému stanovisku vidíme
rozdiel oproti Jánovi zo Salisbury – sv. Tomáš hovorí len
o tyranovi-uzurpátorovi, pri predstave odstránenia legitímneho
vládcu-tyrana sv. Tomáš uvádza ako príklad prvých kresťanských mučeníkov
a ich vzťah k cisárovi – podrobili sa a nevzbúrili.

V neskoršom diele De regimine principium síce odsudzuje beštiálny a odporný
tyranský režim, ale napriek tomu sa stavia proti zavraždeniu tyrana: „akokoľvek
je krutosť tyranie neprípustná a niektorým ľuďom sa zdá, že medzi cnosti
udatných mužov patrí zahubiť tyrana a vystaviť sa pre oslobodenie zástupov
nebezpečenstvu smrti, o čom svedčia aj príklady zo Starého Zákona,“
a to aj proti zavraždeniu tyrana-uzurpátora, lebo tieto praktiky odsúdili
prví apoštolovia. Vzbura môže navyše priniesť ešte väčšie zlo ako je to, ktoré
chce odstrániť: občianske vojny a nástup ešte horšieho tyrana.
V žiadnom prípade sa nemôže súkromná osoba rozhodnúť zabiť tyrana
z vlastného popudu: „Keby mohol každý podľa svojej vôle ukladať
o život panovníkovi, prevyšovalo by nebezpečenstvo zo straty kráľa výhody
zo smrti tyrana.“

Tyrana môže odstrániť len verejná moc a to v dvoch prípadoch: pokiaľ je vzťah medzi panovníkom a poddanými zmluvného charakteru, čiže voľbou za určitých podmienok, vtedy: „si zaslúžil tým, že sa choval ako nehodný vladár, aby jeho poddaní zrušili dohodu o poslušnosti.“ Kto sú tí poddaní, v akom počte, či len ich zástupcovia alebo masy, to sv. Tomáš neuvádza. V druhom prípade odstraňuje tyrana nadradená moc, vyššia autorita napr. cisár. Či sa počíta aj s usmrtením, to sv. Tomáš nezmieňuje.

II. časť: https://www.christianitas.sk/ako-sa-ma-krestan-chovat-k-tyranovi-a-co-si-o-tom-mysleli-scholastici-ii/

Podporiť

Najčítanejšie články
  1. Ako premeniť Boha na rela...
  2. Kresťanská Európa, zobuď...
  3. Tomáš Halík – nové...
  4. Poľovníci na muške
  5. Vo filme o Tolkienovi chý...

Súvisiace články

Herbert Marcuse – guru roku 1968

Rok 1968 nebol len príležitosťou pre rozvášnených ľavicových adolescentov. Svoju trošku pop-kultúrnej slávy sa snažili uloviť aj niektoré staršie ročníky. Obzvlášť starší zamestnanci akademického…

Herbert Marcuse – guru roku 1968

Herbert Marcuse – guru roku 1968

Frankfurtská škola
/
05. 12. 2019
/
Branislav Michalka

Kresťanská Európa, zobuď sa!

Belgicko je vlasťou Godefroya z Bouillonu, víťazného vodcu prvej krížovej výpravy, ktorá Jeruzalem oslobodila od islamu. Belgická však bola aj vláda, ktorá v roku…

Kresťanská Európa, zobuď sa!

Kresťanská Európa, zobuď sa!

Islam
/
04. 12. 2019
/
Roberto de Mattei

Soros chce Afrike „prinavrátiť jej dedičstvo“. Znie to pekne,...

Heslo „navrátenie dedičstva Afrike“ znie pekne. Avšak, ako to so Sorosom a s jeho Nadáciou otvorenej spoločnosti obvykle býva, vec má druhé dno. Navrátenie dedičstva…

Soros chce Afrike „prinavrátiť jej dedičstvo“. Znie to pekne, ale...

Soros chce Afrike „prinavrátiť jej dedičstvo“. Znie to pekne, ale...

25. 11. 2019
/
Bogdan Dobosz

Môže katolík vyznávať hospodársky liberalizmus?

V katolíckych kruhoch sa, obzvlášť po ústupe komunizmu, rozšíril názor, že zatiaľ čo treba odmietať liberalizmus v oblasti morálky, v hospodárskom živote sú zásady liberalizmu uplatniteľné. Týmito…

Môže katolík vyznávať hospodársky liberalizmus?

Môže katolík vyznávať hospodársky liberalizmus?

25. 11. 2019
/
Michal Semín

Najnovšie články

Hriech má dôsledky – Problémy s protestantizmom

Skutočnosť, že hriech má následky, pre protestantizmus predstavuje problém, pretože v protestantizme princíp Sola Fide, čiže princíp, podľa ktorého naša spása závisí výlučne od našej viery – keď pozorne preskúmame, čo učí, uvedomíme si, že logickým

Predstava blaženosti v Božskej komédii

Očistec Do Očistca odchádzajú obaja pútnici vyšplhajúc sa po Luciferovom chrbte a objaviac škáru v skalách Pekla. Tou sa pretisnú a ocitnú sa pri Oceáne. Podľa popisu a prítomnosti Oceánu, by sa teda Očistec mal nachádzať niekde vo Vesmíre,

Hriech má dôsledky – Problémy s protestantizmom

Skutočnosť, že hriech má následky, pre protestantizmus predstavuje problém, pretože v protestantizme princíp Sola Fide, čiže princíp, podľa ktorého naša spása závisí výlučne od našej viery – keď pozorne preskúmame, čo učí, uvedomíme si, že logickým

Predstava blaženosti v Božskej komédii

Očistec Do Očistca odchádzajú obaja pútnici vyšplhajúc sa po Luciferovom chrbte a objaviac škáru v skalách Pekla. Tou sa pretisnú a ocitnú sa pri Oceáne. Podľa popisu a prítomnosti Oceánu, by sa teda Očistec mal nachádzať niekde vo Vesmíre,

O nás

Portál Christianitas chce inšpirovať a vzdelávať čitateľov v duchu tradičného katolíckeho učenia a konzervatívneho pohľadu na politiku, dejiny či kultúru. Vydajte sa s nami na cestu spoznávania základov európskej civilizácie, kresťanstva a ideí, aby sme nadobudli schopnosť obhajovať cnosť a zastaviť úpadok.

Odoberajte náš mesačný výber najdôležitejších článkov

info@christianitas.sk

f
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca
Menu
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca

Copyright @CHRISTIANITAS