25 rokov po Ut unun sint: Ekumenizmus v službe revolúcie

Paweł Chmielewski
30. mája 2020
  Revolúcia

Dňa 25.5. 1995 pápež Ján Pavol II. ohlásil encykliku Ut unum sint, venovanú kresťanskej jednote a ekumenizmu. V Kristovi, ktorý je cesta, pravda a život /porovnaj Jn 14,6/ II. Vatikánsky koncil vyzval na jednotu kresťanov s veľkým dôrazom na pamiatku vtelenia Syna Božieho, ktorý sa stal človekom, aby zachránil človeka zo smrti.

Čo priniesla encyklika Ut unum sint katolíkom

Dnes, takmer po štvrťstoročí sa môžeme s odstupom času pozrieť na to, čo encyklika Ut unum sint skutočne priniesla katolíkom. Položme si otázku, nemôže byť „túžba byť pospolu“, navyše za každú cenu, aj na úkor Cirkvi? Ako ohodnotiť vystúpenie nemeckých katolíckych biskupov, ktorí v súvislosti s 500 ročným výročím Lutherovho vystúpenia v duchu Ut unum sint vystúpili spoločne s protestantami a presadzovali zmierenie s protestantami bez ohľadu na možné škody. V Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku sa vychádza protestantom v ústrety a katolícke zásady udeľovania Svätého prijímania sa nedodržiavajú. Eucharistia je k dispozícii všetkým, ktorí chcú, vrátane protestantov – aj keď to vyslovene zakazuje učenie a zákony Cirkvi.

Donedávna sa kanonické pravidlá porušovali neoficiálne a v tichosti. V roku 2018 však nemeckí biskupi vypracovali potichu pastoračné pokyny, v ktorých nabádali kňazov, aby poskytovali Sväté prijímanie protestantom, ktorí sú zosobášení s katolíkmi a dychtivo sa túžia pripojiť k oltáru. /Ak sa však naozaj túžia, prečo nekonvertujú a nestanú sa katolíkmi, možností majú dostatok/. Pápež František súhlasil v nezáväznej podobe s tým, aby nemeckí biskupi vydali potrebné usmernenia. Stalo sa, dnes vo väčšine nemeckých diecéznych spoločenstiev prijímajú zmiešané manželstvá katolíckeho a protestantského spoločenstva s formálnym súhlasom cirkevnej hierarchie, čo však bolo pred niekoľkými desaťročiami nemysliteľné.

V ovzduší všeobecného duchovného interkonfesionálneho konsenzu sa našlo niekoľko kňazov, ktorí proti takémuto vývoju situácie protestovali. Márne. K biskupom, ktorý nové trendy považovali za škandál patrili arcibiskup z Utrechtu v Holandsku, kardinál Willem Eijk. Ten citoval slová Katechizmu katolíckej Cirkvi o Poslednom súde, ktorým katolícka Cirkev prejde na konci časov a ktorý otrasie vierou mnohých veriacich. Proti interkonfesionálnym aktivitám protestovali kardináli Gerhard Müller, Walter Brandmüller, Paul Josef Cordes a i. Ich hlasy neakceptovali a ani nevypočuli. Situácia v Nemecku sa aj naďalej zhoršuje, pretože falošné ekumenické hnutia sa ako mor rýchlo šíria po všetkých nemecky hovoriacich krajinách.

Plány Waltera Kaspera

Vo februári 2020 po 500 rokoch protestantská katedrála v Ženeve slávila katolícku omšu a všetci bez rozdielu boli pozvaní k prijímaniu Eucharistie. Nikto neprotestoval, ani jeden švajčiarsky biskup neobhajoval vernosť učeniu Cirkvi a de facto akceptoval pseudo-ekumenickú revolúciu. Ako tento rok skončí, ťažko odhadnúť. Walter Kasper, teológ blízky pápežovi Františkovi a v minulosti popredný ekumenista Vatikánu, si stanovil za cieľ presadiť formálne interkonfesionálne prijímanie /pri ktorom budú môcť iné denominácie prijímať Eucharistiu bez akýchkoľvek obmedzení/ v katolíckej Cirkvi za každú cenu. Takisto navrhuje, aby sa tejto téme venovala veľmi intenzívna a podrobná teologická práca, ktorá by sa stala základom pre presadzovanie interkonfesionálne prijímanie Eucharistie za každú cenu. Walter Kasper je totiž presvedčený, že neexistujú žiadne veľké rozdiely medzi katolíkmi a luteránmi, pretože Eucharistia je pre všetkých jednoducho Ježišom. Kasperove názory sú však scestné a chybné.

K rovnakým výsledkom ako Kasper dospela aj spoločná skupina katolíckych a protestantských teológov, ktorej členovia hrdo na jeseň 2019 oznámili zrodenie komplexného interkonfesionálneho dokumentu o prijímaní, tento dokument možno podľa ich slov vnímať ako prvý krok na ceste k zavedeniu spoločného interkonfesionálneho ekumenického spoločenstva v Nemecku. Pokiaľ Predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, kardinál Kurt Koch je v prípade prijatia dokumentu skeptický, pápež František už v roku 2018 celú akciu umožnenia interkonfesionálneho prijímania pre protestantov odobril.

Potreba eucharistickej zmeny

Biskup Athanasius Schneider, ktorý počas celej svojej pastorácie preukazuje Eucharistii zaslúženú úctu, na konferencii Rome Life Forum vyjadril nádej, že súčasná kríza, spôsobená pandémiou sa stane začiatkom veľkého eucharistického obrátenia v katolíckej Cirkvi. Kazašský biskup už niekoľko rokov vystríha, že už mnoho rokov sme svedkami poklesu viery v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša Krista v Eucharistii a že praktizovanie rozdávania Eucharistie všetkým, bez toho, aby splnili potrebné podmienky, je ďalším krokom v desakralizácii Eucharistie. Podobne pápež Benedikt XVI. vo svojom liste o príčinách krízy v Cirkvi vyslovil názor, že postupný pokles správneho chápania Svätej omše a Eucharistie možno považovať za jeden z najhorších neduhov modernej doby.

Katolícka Cirkev sa dnes nachádza v stave hlbokej krízy. Možnosť prijímania Eucharistie pre všetkých, bez toho, aby splnili všetky potrebné náležitosti, prináša rozpory aj vo Vatikáne. Ide o náročnú situáciu, ktorá oslabuje celú Cirkev a má desakralizačný charakter. Čo je ale potešujúce, rastie počet katolíkov, naprieč celým spektrom spoločnosti, od kňazov až po bežných veriacich, ktorí rázne a hlasno protestujú proti všetkým modernistickým zmenám a ktoré požadujú skutočný návrat ku katolíckej Tradícií. Eucharistia nie je oblátka, je to skutočné Telo Kristovo, ktoré si vyžaduje skutočnú a hlbokú úctu.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.