Zomrel kňaz Anton Priebera

4. januára 2021   Krátke správy

V sobotu 2. januára zomrel, vo veku 70 rokov a v 48. roku kňazskej služby, kňaz Trnavskej arcidiecézy Anton Priebera.

Anton Priebera sa narodil 25. júna 1950 v Novej Dedine v okrese Levice. Pochádzal z nábožensky aktívnej rodiny, sestra jeho otca, ktorá ho priviedla k hlbšiemu prežívaniu katolíckej viery, bola vincentkou. Otec Priebera svojho času spomínal, ako si s ňou dopisoval a ako mu ako dieťaťu poslala obrázok s Kristom na Kríži s textom: „Za Teba“. V sprievodnom liste bola otázka: „A čo Ty pre mňa?“ Táto otázka zarezonovala v srdci otca Prieberu a ovplyvnila ho pri rozhodnutí stať sa katolíckym kňazom.

Po ukončení formácie a štúdia v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda a na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte bol 10. júna 1973 v Bratislave vysvätený za kňaza. Pôsobil v ťažkom období, kedy katolícku Cirkev prenasledovala ŠTB a zároveň bolo mnoho kňazov, ktorí s ŠTB spolupracovali. V rokoch 1973-1975 pôsobil v Hronskom Beňadiku, v rokoch 1975-1979 pokračoval ako kaplán v Starom Tekove. V roku 1979 bol ustanovený za farského administrátora v Borskom Jure. V rokoch 1983-1984 pôsobil ako farský administrátor vo farnosti Rastislavice, v rokoch 1984-1990 zasa vo farnosti Komjatice.

Po páde totalitnej komunistickej diktatúry pôsobil už v slobodnej spoločnosti ako farský administrátor v Šenkviciach. V roku 1995 sa stal školským dekanom vtedajšieho dekanátu Bratislava-Vidiek. V roku 1999 bol v Šenkviciach menovaný za farára a v tejto farnosti zotrval až do roku 2007. V pastorácii aktívne pracoval naposledy ako farár farnosti Zavar (2007-2012). V roku 2012 odišiel do dôchodku. Na odpočinku žil v Zlatých Moravciach, a od decembra 2020 potom v Borskom Svätom Jure. Zomrel po krátkej hospitalizácii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Skalici v sobotu 2. januára 2021 v skorých ranných hodinách.

Otec Anton Priebera bol medzi veriacimi veľmi obľúbený, s veľkým porozumením niesol bremeno zodpovednosti za zverených veriacich. Bol obľúbený aj medzi mladými, ktorým sa prihováral zrozumiteľnými slovami a s pochopením. Počas svojho pôsobenia v Zavare vyslovil na adresu mladých ľudí tieto prorocké slová: „Mladým ľuďom by som chcel odkázať predovšetkým, aby si nepobabrali život. Majú úžasnú šancu nájsť niečo neopakovateľné, ale niekedy veľmi ťažko rozoznateľné. Za tým by mali ísť a nedať sa zviesť tým nepravým. Čo sa týka mladých chlapcov a duchovného povolania… ja sám, keby som sa mal iba svojou vôľou rozhodnúť, tak by som za kňaza nikdy nešiel. A to by som povedal aj chlapcom. Pretože povolanie, to je Božia záležitosť, to je Božie volanie, a keď je, tak potom odporúčam k tomu veľmi citlivo a veľmi zodpovedne pristupovať. Pravdou je, že neexistuje šťastnejší človek ako šťastný kňaz a neexistuje nešťastnejší človek ako nešťastný kňaz…“

BK

Zdroj: abu.sk, zavar.sk

PDF (formát pre tlač)