Zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista – historické fakty a pravda

Marcin Jendrzejczak
18. apríla 2022   Cirkev

Celá kresťanská viera spočíva na Zmŕtvychvstaní. Pravdivosť Zmŕtvychvstania znamená pravdivosť kresťanstva. Ako hovorí Apoštol sv. Pavol: 14 Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. 15 A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. 16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. 17 A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. „Ak Kristus nebol vzkriesený, naše učenie je márne, márne je aj tvoja viera“ (1Kor 15, 14–17).

Mnohí o pravdivosti Evanjelií pochybujú, ale to môžu pochybovať aj o existencii Iulia Caesara a pravdivosti iných antických textov. Evanjeliá boli napísané krátko po udalostiach Kristovho života, ktoré sa historicky stali. Písali ich prví a očití svedkovia udalostí, ktorí písali o tom, čo sami zažili a ich zápisky sa zhodujú.

Americký apologéta William Lane Craig tvrdí, že k Evanjeliám sa bádatelia stavajú oveľa kritickejšie ako k iným antickým prameňom, u ktorých tak prísne nekontrolujú ich pravdivosť a nespochybňujú ich existenciu – vrátane diela židovského historika Jozefa Flavia, ktorý sa netajil odmietavým postojom ku kresťanstvu. Flaviova zaujatosť však nebráni nepriateľom Cirkvi nekriticky preberať z Flaviovho diela potrebné informácie.

Samotné evanjeliá obsahujú dostatok dôkazov o tom, že ich písali očití svedkovia a nevznikali pre potreby Cirkvi až v 3. a 4. storočí. Dokazuje to o. i. dôkladná znalosť Jeruzalema spred jeho zničenia Rimanmi v roku 70 po Kristu. V Novom zákone sa nachádza množstvo geografických údajov, mien a podrobností. Určité marginálne rozdielnosti medzi existujúcimi evanjeliami sú takisto dôkazom ich autenticity. Ak by evanjeliá tvorili tvorcovia mýtov v neskoršom období, určite by sa rozporom snažili vyhnúť, prípadne ich neskôr odstrániť. Texty synoptických evanjelií sú však pôvodné, ich texty sa nemenili a každý z bádateľov sa o tejto skutočnosti môže presvedčiť. Dnešné preklady a prepisy sedia a sú totožné s najstaršími originálmi.

Ďalší apologéta Peter Kreeft tvrdí, že na Zmŕtvychvstanie sa možno pozerať z rôznych uhlov. Pre kresťanov Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, pre nekresťanov ide o mýtus, prípadne klamstvo, Kristus pri ukrižovaní nezomrel, zachránil sa a dožil niekde v exile, alebo zomrel a apoštoli jeho telo ukradli, aby mohli vytvoriť mýtus. Nepriatelia kresťanstva sa pozerajú na Zmŕtvychvstanie ako na mýtus, halucináciu či konšpiračnú teóriu.

Odporcovia kresťanstva napríklad tvrdia, že Kristus v skutočnosti neumrel, ale upadol do kómy a jeho učeníci mu mohli podať drogu, ktorá Ježiša Krista dočasne utlmila, takže upadol do bezvedomia, podobného smrti. Odvolávajú sa pritom na citát z Marekovho evanjelia (Mk 15,36): 36 Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Krista teda v bezvedomí (alebo mŕtveho) uložili do hrobu, odkiaľ Kristovi prívrženci telo ukradli. Táto teória, šírená už Židmi v 1. storočí má však viacero slabých miest. Ak by Krista jeho učeníci – apoštoli ukradli, strážcov, ktorí strážili hrob, by za trest židovskí veľkňazi popravili, nič také sa však nikde nespomína. Prípadne by museli strážcov strážiacich hrob samotní apoštoli zlikvidovať a o útoku by určite písali aj rímski a židovskí historici (Tacitus i Jozef Flavius), žiadne podobné informácie tohto druhu však neexistujú.

Takisto neobstojí tvrdenie, že prívrženci Krista boli medzi strážnikmi, ktorí strážili Kristov hrob. Židovskí veľkňazi, ktorí stáli za ukrižovaním Krista, totiž rátali aj s možnosťou, že sa Kristovi prívrženci pokúsia Krista z hrobu tajne odniesť, Kristov hrob strážili veľkňazom verní vojaci, takže neskôr nemohli veľkňazi tvrdiť, že zlyhali rímski vojaci (Mt 27,62–66): 62 Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych,“ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ 65 Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ 66 Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.“ Takisto teória, že by sa Kristus prebudil z kómy a sám odtlačil kameň a vysporiadal sa so strážou, je nereálna.

Mnohí nepriatelia viery obviňujú apoštolov z vedomého šírenia klamstiev o Zmŕtvychvstaní a tvrdia, že podvod so Zmŕtvychvstaním bol pre apoštolov osobne prínosom. Nemýlia sa v tom, že vernosť Kristovi bola určite prínosom a odmenu si apoštoli našli v raji. Všetci apoštoli (okrem sv. Jána) umreli mučeníckou smrťou kvôli šíreniu kresťanstva. Klamári a podvodníci, ktorí by umelo vytvárali systém na obalamutenie ľudí, by však neriskovali svoje životy a nepresadzovali by lži a klamstvá, z ktorých by nemali žiaden prospech. Apoštoli boli chudobní, obetovali svoje životy Kristovi, pretože uverili Kristovi a umrieť za Krista vnímali ako pozitívum.

Nepriatelia kresťanstva sa pokúšali tiež tvrdiť, že apoštoli sa stali obeťami halucinácii. Existuje však príliš veľa svedkov, ktorí videli Zmŕtvychvstalého Krista na rôznych miestach. Halucinácie sú subjektívne, nemajú kolektívny charakter. Obeťami halucinácií sa stávajú emočne nestabilní ľudia, apoštoli a prví kresťania však emočne nestabilní určite neboli. Okrem toho halucinácie trvajú niekoľko sekúnd alebo minút, Krista však videli aj na 40. deň po jeho Zmŕtvychvstaní. Takisto skutočnosť, že Kristus s apoštolmi po Zmŕtvychvstaní jedol a svätý Tomáš v skupine svedkov vložil svoje prsty do Kristovej rany na boku, jednoznačne vyvracajú tézu o halucináciách. Kristus bol po svojom Zmŕtvychvstaní reálny.

Keďže primitívne a jednoduché útoky s cieľom spochybniť priamo Evanjeliá a Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista neslávili úspech, prišlo neskôr k iným rafinovanejším  útokom. Keďže sa nepodarilo urobiť z apoštolov podvodníkov alebo obete halucinácii, nepriatelia kresťanstva začali tvrdiť, že evanjeliá samotné treba vnímať ako mýtus.

Podľa kritikov Cirkvi v prípade evanjelií ide len o určitý obraz a príbehy, ktoré mali ľuďom psychologicky pomáhať a ich autormi sú apoštoli. Lenže ako sme už písali, apoštoli priamo svojimi životmi dosvedčili, že Kristovo Zmŕtvychvstanie vnímajú reálne a sú ochotní za Krista a jeho učenie aj umrieť, takže aj teória o umelých mýtoch nemá opodstatnenie.

Okrem toho, pre mýty je charakteristická bohatá slovná zásoba a kvetnatý umelecký štýl. Evanjeliá sú na rozdiel od mýtov lakonické, písali ich ľudia, ktorí sa vyjadrovali jednoducho. Na rozdiel od mýtov však evanjeliá dosahujú maximálnu úroveň psychologickej hĺbky, čo sa v žiadnych mýtoch nenachádza. Proti mýtom svedčí aj jednoznačné vyhlásenie sv. Petra, ktorý v 2Pt 1,16 jasne hovorí: 16 „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby.“

Existuje tvrdenie, že po odmietnutí všetkých chybných teórií ostáva už len pravda. Takže neostáva nič iné len akceptovať skutočnosť, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Posledný argument skeptikov v protikresťanskom tábore sa opiera o Humeho tvrdenia o nepravdepodobnosti zázrakov.

Podľa Humeho sú zázraky neuveriteľné a preto musia byť odmietnuté. Problém však spočíva v tom, že svojho času vedci, ktorí sa riadili Humeho tvrdeniami, rovnako vášnivo ako Kristovo Zmŕtvychvstanie popierali aj existenciu čiernych dier vo vesmíre. Keďže sú čierne diery podstatne jednoduchší fenomén ako Kristovo zmŕtvychvstanie, dokážu už dnes prívrženci Humeho tvrdení čierne diery akceptovať, možno sa tak dočkáme aj doby, že v budúcnosti akceptujú aj Kristovo Zmŕtvychvstanie.

Veriaci katolíci v tom však majú jasno, na Veľkonočnú nedeľu Kristus vstal z mŕtvych.

PDF (formát pre tlač)