Žehnajte a nepreklínajte (Rim 12,14) – K zmyslu žehnania relikviami v čase pandémie

vdp. Ľubomír Urbančok
11. januára 2021
  Cirkev

Pred niekoľkými dňami obletela internet kázeň Mons. Jána Sokola, v ktorej vyzýval konať pokánie. Vytýkal, že sa o potrebe pokánia dnes nehovorí. A je tomu naozaj tak. Následne nasledovala správa od Mons. Brodeka, kde vyzýva k modlitbe ku Kristovej krvi, zvlášť v čase, keď s jej relikviami poletí ponad Slovensko. COVID-ovú situáciu nazval varovaním i výzvou k obráteniu.

Nejde o nič nové, avšak žiaľ, podobné výzvy sú dnes TABU. Keď sa podobné slová ozývali už v prvej vlne pandémie, niektorí, zrejme bez znalosti dejín teológie ich nazvali „prílišným zjednodušením“, avšak bez toho, aby sa pokúsili ponúknuť iný pohľad na situáciu. My však poznáme dejiny Cirkvi a vidíme reakcie svätých počas rôznych iných pandémií a nešťastí. Sú to výzvy k osobnému obráteniu a upriamovanie zraku od vecí pozemských k hodnotám trvácim v nebi.

Keď počas prvej vlny pandémie preletel Mons. Sokol s relikviou krvi svätého Jána Pavla II. ponad Slovensko alebo už spomínaný Mons. Brodek s relikviami Kristovej krvi, viacerí z radov kléru na Slovensku, ale i v zahraničí, sa z toho akosi len posmievali. Vraj ide o akýsi „magický rituál“. V jednom inom rozhovore známy český kňaz nazval podobne aj pravidelné požehnania, ktoré udeľuje Mons. Orosch so sviatosťou oltárnou.

Keď sa dnes často hovorí o polarizácií v spoločnosti i Cirkvi, nejde o akýsi umelo vytvorený pojem. Stretávajú sa tu 2 videnia sveta. Jedno, vlastné katolíckej Cirkvi a jej tradícii, druhé novodobé. K tomu, aby sme pochopili odkiaľ pramení to novodobé videnie, je potrebné použiť jednoduchú úvahu.

Kým na jednej strane sú jedni hanlivo nálepkovaní za účastníkov akýchsi „magických rituálov“, tým druhým je všetko tolerované, pričom práve tí druhí sa bezbreho oháňajú slobodou.  Zrejme aj naši predkovia boli len akýmisi obradnými vykonávateľmi „magických rituálov“, keď chodili s Pannou Máriou Trnavskou po meste a prosili Boha o zastavenie morovej nákazy. Práve im vďačíme za záväzok, z ktorého vyplýva sľub o každoročnom konaní novény k Božej Matke.

Nám ostáva poďakovať za našich pastierov, ktorí sa nepoddávajú napriek rôznym kritikom akýmsi novotám a verne svojim predkom čelia aj súčasnej situácii. Boží ľud potrebuje namiesto rôznych mudrlantov skutočných pastierov, vyzývajúcich k pokániu za naše hriechy i hriechy celej spoločnosti. Potrebujeme sa všetci obrátiť k tomu, ktorý je Alfou a Omegou, Pán nad časom i večnosťou. 

Dnes, keď všade panuje strach a beznádej, potrebujeme tých, ktorý nám nádej budú dávať. Nie falošné nádeje v podobe novodobých „bálov“, ale nádej nadprirodzenú, ktorá pramení z Trojjediného Boha, ktorý prišiel na tento svet, aby sme mali Život a mali ho v plnosti. Práve o tomto sú Vianoce, obdobie, ktoré ešte stále prežívame. 

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!