Zasvätili Poľsko a Portugalsko Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Redakcia
27. marca 2020
Cirkev
Predseda poľského episkopátu arcibiskup Stanislaw Gadecki zasvätil Poľsko, po modlitbe svätého ruženca v stredu 25. marca, Najsvätejšiemu Božskému Srdcu Ježiša Krista a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Zasvätenie sa odohralo v Sanktuáriu Matky Božej vo Fatime.
Abp. Stanislaw Gadecki oznámil v prejave z 24. marca, že poprosil kard. Manuela José Macária do Nascimento Clemente, predsedu Biskupskej konferencie Portugalska, aby zahrnul aj poľskú cirkev do aktu zasvätenia, ktorý sa má konať v Sanktuáriu Matky Božej vo Fatime, dňa 25. marca 2020 na sviatok Zvestovania Panne Márii.
„Predseda episkopátu prosí o pripojenie sa k modlitbe s úmyslom odvrátenia epidémie, uzdravenia chorých, za lekárov ako aj za sanitárov, za zomrelých a ich rodiny. Zároveň vyzýva k pomoci ľuďom, ktorí sú v núdzi“ – poznamenal hovorca poľského episkopátu.
Proces zasvätenia štátu, krajiny či národa Bohu či svätcovi, ktorý je v danom regióne obzvlášť uctievaný, je prítomný v kresťanskom svete od tej doby ako cisár Konštantín Veľký zrovnoprávnil kresťanské náboženstvo v Rímskej ríši a predovšetkým odvtedy čo cisár Theodósios I. Veľký uzákonil kresťanstvo ako jediné náboženstvo v ríši.
Akt zasvätenia alebo zverenia pod ochranu väčšinou inicioval v stredoveku panovník alebo vysokí predstavitelia kléru. Príčinou mohla byť epidémia, alebo vojnový konflikt, či dlhodobá snaha o náboženskú a morálnu obrodu štátu a národa. Krajiny boli zasväcované svojim zemským patrónom a zasvätenie bolo v časoch núdze opakované.
V stredoveku napríklad anglický kráľ sv. Edward Vyznávač zasvätil Anglicko Panne Márii a toto zasvätenie potvrdil po stáročiach aj pápež Lev XIII.
Podobne kráľ sv. Štefan Uhorský, hneď po nastúpení na trón zasvätil celé svoje kráľovstvo Preblahoslavenej Panne Márii a od tohto aktu sa odvodzovalo označenie Uhorska ako „Regnum Marianum.“
V novoveku patrí k najznámejším zasvätenie Francúzskeho kráľovstva Božskému Srdcu Ježišovmu. K zasväteniu vyzvala francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., na základe mystických zjavení, svätá Margita Mária Alacoque. Pokiaľ tak neurobí, Francúzsko za 100 rokov od zjavenia postihne katastrofa. Kráľ však zasvätenie nevykonal. O sto rokov prišla krvavá Francúzska revolúcia a zmietla z povrchu katolícku monarchiu Francúzska – „prvorodenej dcéry Cirkvi“. Potomok Ľudovíta XIV. , nešťastný kráľ Ľudovít XVI., ktorý skončil na revolučnom popravisku spolu s manželkou, dal sľub, že zasvätenie uskutoční; avšak až keď bol v revolučnom vezení. Splniť sľub mu už nebolo umožnené. Až takmer 200 rokov po výzve postavili Francúzi na Montmartri v Paríži kostol Najsvätejšieho Srdca (Sacre Cour) a zasvätili Francúzsko Božskému Srdcu.
Rovnako známa, ak nie známejšia, je požiadavka Panny Márie z Fatimy, aby pápež zasvätil jej Nepoškvrnenému Srdcu Rusko, ktoré sa onedlho stalo obeťou komunistickej revolúcie. Toto zasvätenie bolo podobne ako predchádzajúce vo Francúzsku neustále odkladané zo záhadných príčin a svet sa potácal a potáca do stále hlbšej a hlbšej priepasti. Niektorí tvrdia, že k zasväteniu došlo pápežom Jánom Pavlom II., avšak vyskytli sa mnohé námietky, ktoré spochybňujú, že došlo k zasväteniu tak, ako to prikázala Panna Mária. K zasväteniu malo dôjsť pred celým svetom a malo byť zasvätené špeciálne Rusko. To sa však, zdá sa, nestalo.
Slovensko bolo oficiálne zasvätené Božskému Srdcu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 6. júla 1947.
Aj dnes, v neistých a bludných časoch sa Cirkev utieka k svojim mocným zástancom v Nebi. Príležitosťou je aj súčasná epidémia. Bolo by dobré aby sa celý svet prebudil zo svojej zaslepenosti a zveril sa pod ochranu Nášho Pána a jeho Matky. Predovšetkým to očakávame od našich pastierov. Portugalskí a poľskí biskupi správne pochopili čo je liekom na všetky moderné súženia.
Podobne aj biskupi z Anglicka a Walesu 18. februára vo Westministerskej katedrále v Londýne obnovili zasvätenie Anglicka a Walesu Panne Márii Fatimskej a dokonca má byť Anglicko 29. 3. zasvätené po 600 rokoch znovu Panne Márii podľa starodávneho obradu kráľa Richarda.
