Začnime deň Hymnom svetla od sv. Efréma Sýrskeho

Branislav Krasnovský
20. júna 2020
  Cirkev

Mnohí z nás to poznajú. Minimálne v pondelok, po víkende sa zobúdzame s nie práve najlepšou náladou a netešíme sa na nový deň. Často vstávame z postele a deň začíname neochotne. Ak však začíname deň v kyslej nálade, zvyšok dňa skonči určite skončíme v negatívnom rozpoložení.

Môžeme sa ale pokúsiť tento stav zmeniť, pozitívny dopad na našu psychiku bude mať určite Hymnus svetla, ktorého autorom je cirkevný učiteľ svätý Efrém Sýrsky. Tento hymnus zostavil v 4. storočí, dnes ho ako dôležitú súčasť svojej liturgie používajú maroniti. Hymnus chváli Boha, ktorý vyháňa temnotu sveta.

Maronitská katolícka cirkev je východnou katolíckou cirkvou, používa maronitský obrad a v jej čele stojí patriarcha Antiochie, ten sídli v Libanone. Zakladateľom cirkvi je svätý Maron, v 12. storočí maroniti opätovne potvrdili svoje spoločenstvo s Rímom, dôležitá reforma maronitskej cirkvi sa uskutočnila na synode v roku 1736.

Keď Libanon získal nezávislosť, začalo platiť pravidlo, že prezidentom môže byť len maronita. Po skončení občianskej vojny v Libanone v roku 1990 však veľká časť maronitov z Libanonu emigrovala, väčšinu v krajine získali moslimovia. Maronitská katolícka cirkev je rozšírená v Libanone, Sýrii, Izraeli, Jordánsku a väčšie komunity žijú aj v USA, Kanade a Austrálii. Liturgia sa slúži v arabskom jazyku.

Tu je výňatok z Efrémoveho Hymnu svetla:

 Svetlom spravodlivého a radosti spravodlivých je Kristus, náš Pán.
 Na počiatku Otca sa nám zjavil.
 Prišiel nás zachrániť pred temnotou a naplniť nás žiarením Jeho svetla.
 Svitne na nás deň; sila temnoty sa stráca.
 Z pravého Svetla pre nás vychádza svetlo, ktoré osvetľuje naše oči.


 Jeho sláva svieti na svet a osvetľuje samotné hĺbky priepasti.
 Smrť je zničená, noc zmizla a brány šeolu sú zlomené.
 Tvorovia ležiaci v tme z dávnych čias sú oblečení vo svetle.
 Mŕtvi z prachu a spievajú, pretože majú Spasiteľa.
 Prináša spasenie a dáva nám život. Vysoko stúpa k svojmu Otcovi.
 Vráti sa v nádhernej nádhere a vrhá svoje svetlo na tých, ktorí sa na Neho pozerajú.

 Náš kráľ prichádza v majestátnej sláve.

 Rozsvietime naše lampy a vyjdeme s Ním.
 Nájdeme v ňom našu radosť, pretože našiel v nás radosť.
 Nech nás ožiari svojím úžasným svetlom.


 Postavte sa a buďte pripravení!
 Poďakujte nášmu Kráľovi a Spasiteľovi,
 ktorý príde s veľkou slávou, aby nás potešil
 vo svojom kráľovstve.

Svätý Efrém Sýrsky /306 – 373/ takmer celý svoj život prežil na území dnešného Turecka a Sýrie. Pochádzal z kresťanskej rodiny, plynulo hovoril po sýrsky a grécky. V mladosti žil hriešnym životom, prežil však duchovnú konverziu, odišiel do hôr a stal sa pustovníkom.

Po niekoľkých rokoch sa stal diakonom, nedal sa však vysvätiť za kňaza, pretože sa necítil byť hodným, aby mohol byť kňazom. Jeho kázne a spisy /320 spisov/ sa stali známe v celom kresťanskom svete. Bojoval proti bludu ariánov a apollinárov, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista, bol autorom viacerých významných exegetických i eschatologických spisov. Všetky jeho spisy sú svedectvom skutočnosti, že Cirkev aj v starokresťanských časoch učila tie isté pravdy, ako dnes.

Posledné roky svojho života prežil v službe blízkym. Pomáhal chorým a chudobným, keď ležal na smrteľnej posteli, prišli sa s ním rozlúčiť veľké zástupy ľudí. Pápež Benedikt XV. mu v roku 1920 udelil titul učiteľ Cirkvi.