Začnime deň Hymnom svetla od sv. Efréma Sýrskeho
Branislav Krasnovský
20. júna 2020
Cirkev
Mnohí z nás to poznajú. Minimálne v pondelok, po víkende sa zobúdzame s nie práve najlepšou náladou a netešíme sa na nový deň. Často vstávame z postele a deň začíname neochotne. Ak však začíname deň v kyslej nálade, zvyšok dňa skonči určite skončíme v negatívnom rozpoložení.
Môžeme sa ale pokúsiť tento stav zmeniť, pozitívny dopad na našu psychiku bude mať určite Hymnus svetla, ktorého autorom je cirkevný učiteľ svätý Efrém Sýrsky. Tento hymnus zostavil v 4. storočí, dnes ho ako dôležitú súčasť svojej liturgie používajú maroniti. Hymnus chváli Boha, ktorý vyháňa temnotu sveta.
Maronitská katolícka cirkev je východnou katolíckou cirkvou, používa maronitský obrad a v jej čele stojí patriarcha Antiochie, ten sídli v Libanone. Zakladateľom cirkvi je svätý Maron, v 12. storočí maroniti opätovne potvrdili svoje spoločenstvo s Rímom, dôležitá reforma maronitskej cirkvi sa uskutočnila na synode v roku 1736.
Keď Libanon získal nezávislosť, začalo platiť pravidlo, že prezidentom môže byť len maronita. Po skončení občianskej vojny v Libanone v roku 1990 však veľká časť maronitov z Libanonu emigrovala, väčšinu v krajine získali moslimovia. Maronitská katolícka cirkev je rozšírená v Libanone, Sýrii, Izraeli, Jordánsku a väčšie komunity žijú aj v USA, Kanade a Austrálii. Liturgia sa slúži v arabskom jazyku.
Tu je výňatok z Efrémoveho Hymnu svetla:
Svetlom
spravodlivého a radosti spravodlivých je Kristus, náš Pán.
Na počiatku Otca sa nám zjavil.
Prišiel nás zachrániť pred temnotou a
naplniť nás žiarením Jeho svetla.
Svitne na nás deň; sila temnoty sa
stráca.
Z pravého Svetla pre nás vychádza
svetlo, ktoré osvetľuje naše oči.
Jeho sláva svieti na svet a osvetľuje
samotné hĺbky priepasti.
Smrť je zničená, noc zmizla a brány
šeolu sú zlomené.
Tvorovia ležiaci v tme z dávnych čias sú
oblečení vo svetle.
Mŕtvi z prachu a spievajú, pretože majú
Spasiteľa.
Prináša spasenie a dáva nám život.
Vysoko stúpa k svojmu Otcovi.
Vráti sa v nádhernej nádhere a vrhá
svoje svetlo na tých, ktorí sa na Neho pozerajú.
Náš kráľ prichádza v majestátnej sláve.
Rozsvietime naše lampy a vyjdeme s Ním.
Nájdeme v ňom našu radosť, pretože
našiel v nás radosť.
Nech nás ožiari svojím úžasným svetlom.
Postavte sa a buďte pripravení!
Poďakujte nášmu Kráľovi a Spasiteľovi,
ktorý príde s veľkou slávou, aby nás
potešil
vo svojom kráľovstve.
Svätý Efrém Sýrsky /306 – 373/ takmer celý svoj život prežil na území dnešného Turecka a Sýrie. Pochádzal z kresťanskej rodiny, plynulo hovoril po sýrsky a grécky. V mladosti žil hriešnym životom, prežil však duchovnú konverziu, odišiel do hôr a stal sa pustovníkom.
Po niekoľkých rokoch sa stal diakonom, nedal sa však vysvätiť za kňaza, pretože sa necítil byť hodným, aby mohol byť kňazom. Jeho kázne a spisy /320 spisov/ sa stali známe v celom kresťanskom svete. Bojoval proti bludu ariánov a apollinárov, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista, bol autorom viacerých významných exegetických i eschatologických spisov. Všetky jeho spisy sú svedectvom skutočnosti, že Cirkev aj v starokresťanských časoch učila tie isté pravdy, ako dnes.
Posledné roky svojho života prežil v službe blízkym. Pomáhal chorým a chudobným, keď ležal na smrteľnej posteli, prišli sa s ním rozlúčiť veľké zástupy ľudí. Pápež Benedikt XV. mu v roku 1920 udelil titul učiteľ Cirkvi.