“Winter is coming” alebo nie veľmi šťastná zmena na pozícii prezidenta USA
Marcin Jendrzejczak
15. mája 2021
Politika
Koniec prezidentovania Donalda Trumpa znamená koniec dočasného ústupu revolučného buldozéra, ktorý už dlho drví pozostatky západnej tradície, rodiny a súkromného vlastníctva. Bývalý prezident USA odišiel ako vyvrheľ, vylúčený aj zo sociálnych sietí zneužívajúcich svoj monopol. Pre Ameriku a čiastočne aj pre svet nastalo pochmúrne obdobie nemilosrdného tvrdo ľavicového prezidentstva, ktoré sa dalo čakať.
Zvolenie Donalda Trumpa bolo prekvapením. Prieskumy, stávkové kancelárie a analytici, všetci stavili na Hillary Clintonovú. Republikánsky kandidát sa však stal víťazom a netrvalo dlho a modloslužobní uctievači politickej korektnosti mu nevedeli prísť na meno.
Hneď na začiatku svojho funkčného obdobia, v januári 2017, sa Donald Trump rozhodol ukončiť financovanie Medzinárodnou agentúrou pre rozvoj USA mimovládnych organizácií ponúkajúcich či propagujúcich potraty. Nemenej významné bolo aj jeho vymenovanie „prolajferky“ Amy Coney Barrettovej za sudkyňu Najvyššieho súdu na konci jeho funkčného obdobia – na jeseň 2020. Bol tiež prvým americkým prezidentom, ktorý sa zúčastnil Pochodu za život vo Washingtone. „Všetci, čo sme tu, chápeme večnú pravdu, že každé dieťa je vzácny a posvätný Boží dar“, povedal vtedy Donald Trump.
Okrem toho zabrnkal na nos ľavicovo-liberálnym elitám, keď v novembri 2020 odstúpil od Parížskej dohody o klíme. Ešte predtým, 14. apríla, oznámil pozastavenie financovania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorú obvinil z nekritického prijímania čínskych údajov o koronavírusovej pandémii a dokonca z podpory Číny pri zatajovaní pravdy o počte nakazených. Tento krok bol prejavom antiglobalistického odporu i tvrdej rivality medzi USA a Čínou.
Nie každému sa páčil tlak predchádzajúceho prezidenta Spojených štátov na krajiny NATO, aby vyčlenili najmenej dve percentá zo svojho rozpočtu na obranu, bol však súčasťou stratégie „America First“ uprednostňujúcej národný záujem pred ašpiráciami globalistov, ktorá Trumpovi získala sympatie bielych voličov z robotníckej triedy pobúrených sťahovaním tovární do Číny a stratou pracovných miest.
Na druhej strane pre Poliakov (a zároveň aj všetkých obrancov západnej civilizácie) zohral jeho prejav vo Varšave dôležitú symbolickú úlohu. Donald Trump vtedy povedal: „Keď tu dnes stojím pred týmto národom plným viery, počujem tieto hlasy ako ozvenu.Nesú posolstvo, ktoré je dnes rovnako pravdivé ako kedykoľvek predtým.Poľský národ, americký národ a národy Európy stále volajú:My chceme Boha!“
Niekto povie: Slová, slová, slová. Áno, ale v politike veľké prejavy často inšpirujú k veľkým činom. Podobné vyhlásenie určite nezaznie z úst Joea Bidena bez ohľadu na katolicizmus, ku ktorému sa verejne hlási.
Zákaz, zákaz, zákaz…
Spochybňovanie výsledkov volieb Donalda Trumpa (aj prostredníctvom Twitteru) viedlo k protestom jeho stúpencov, ktorí 6. januára 2020 vtrhli na Kapitol (pokiaľ to nebola ľavicová provokácia), pričom došlo ku krvipreliatiu. Hoci americký prezident nepodnecoval k násiliu, jeho činy sa stretli s tvrdou reakciou internetových gigantov. Twitter, na ktorom sa často vyjadroval a popieral spoľahlivosť spočítavania hlasov, sa rozhodol natrvalo pozastaviť jeho súkromný účet. Facebook ho zas milosrdne iba dočasne „zakázal“. To ukázalo silu internetových gigantov, ktorí sa v skutočnosti tešia monopolnému postaveniu.
Takto sa skončilo dobrodružstvo Donalda Trumpa na sociálnych sieťach. Pripomeňme si, že sociálne siete mu pred štyrmi rokmi pomohli vyhrať voľby, keď obišiel médiá hlavného prúdu, v ktorých dominuje ľavica. Facebook a Twitter, ktoré deklarovali neutralitu a svoje platformy sprístupnili všetkým, boli vtedy oázou slobody. Práve táto otvorenosť umožnila sociálnym médiám získať dominantné postavenie v oblasti verejnej komunikácie a digitalizácia, urýchlená pandémiou, ich ešte viac posilnila. Ich vládcovia si okamžite spomenuli, že aj oni majú svoje názory a zároveň potrebnú moc, aby ich presadili. Zdá sa, že koniec funkčného obdobia Donalda Trumpa je aj koncom slobody internetu, ako sme ju doteraz poznali.
Prichádzajú ťažké časy
Donald Trump nebol konzervatívnym ideálom ani vzorom morálneho správania. Všetci to vieme. Napriek tomu jeho prezidentstvo prinieslo do strašne nudného, predvídateľného a politicky korektného sveta súčasnej politiky svieži vietor. Predstavovalo tiež istý krok opačným smerom, než akým pochodovala egalitárno-libertariánska revolúcia. Nástupom Joea Bidena tento osviežujúci vietor prestal viať. A tak sa začína (alebo obnovuje) prebujnený intervencionizmus v ekonomike, ustupovanie globálnym inštitúciám v medzinárodnej politike a neokrôchanosť v morálnych otázkach.
Joe Biden sa zasadzuje za legalizáciu potratov dokonca aj v 9. mesiaci tehotenstva. Rovnako radikálne názory zastáva viceprezidentka Kamala Harrisová. „Ešte nikdy v histórii Ameriky sa v súboji o Biely dom nestretol tandem, ktorý by bol viac naklonený potratom,“ uviedol Grzegorz Górny na webovej stránke wpolityce.pl. Je to v príkrom rozpore s Bidenovým proklamovaným katolicizmom. Napríklad newyorský arcibiskup a predseda Biskupskej konferencie USA, kardinál Timothy Dolan, upozornil na nevyhnutnosť zmeny postoja nového amerického prezidenta voči vraždeniu nenarodených.
Pokiaľ ide o politické otázky, medzi očakávanými krokmi Joea Bidena figuruje návrat Spojených štátov k Parížskej dohode o klíme a ukončenie Trumpovych obmedzení v oblasti prisťahovalectva z niektorých moslimských krajín. Preto je jeho prezidentstvo dôvodom na radosť euroúradníkov a ďalších byrokratov, ktorí sedia v medzinárodných inštitúciách a presadzujú ľavicovo-liberálnu agendu.
Pokiaľ ide o ekonomiku, stojí za zmienku, že v polovici januára predstavil Joe Biden plán hospodárskej pomoci vo výške 1,9 bilióna dolárov. Je ťažké nájsť jasnejší prejav štátneho intervencionizmu. V rámci takzvaného amerického záchranného plánu dostane väčšina Američanov 1 400 dolárov. Ide o zvýšenie k šesťsto dolárom, ktoré už boli vyčlenené za Trumpovej vlády. Okrem toho 170 miliárd dolárov pôjde do sektoru školstva a 350 miliárd dolárov samosprávam a štátnym orgánom. 7 miliárd dolárov potečie z federálneho rozpočtu na testy a očkovanie proti koronavírusu. Je zaujímavé, že Bidenova podpora pre podnikateľov bude pokrývať hlavne malé a stredné podniky patriace k rasovým a etnickým menšinám.
Ďalším problémom je Bidenova schopnosť vykonávať svoju funkciu. Dokonca aj ľavicový a liberálny Washington Post v článku Marca A. Thiessena upozornil na možnosť stareckej demencie novozvoleného prezidenta. Tento typ problému zažíva asi 10 % ľudí vo veku sedemdesiatpäť rokov. Nový prezident má medzitým už sedemdesiatosem a na konci svojho funkčného obdobia bude mať viac ako osemdesiat. Preto riziko, že hlava štátu nebude zo zdravotných dôvodov dostatočne schopná správne fungovať a bude náchylná podliehať rôznym druhom manipulácie – je úplne reálne.
Revolučný valec sa zrýchľuje a prezidentstvo Joea Bidena znamená pre Ameriku a svet temné časy. Rovnako ako v hre o tróny Georga R. R. Martina – prichádza zima.
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
