Výsledky sčítania obyvateľstva: Dôvod k radosti alebo námet na sebareflexiu? - Christianitas

Výsledky sčítania obyvateľstva: Dôvod k radosti alebo námet na sebareflexiu?

Branislav Michalka
24. januára 2022
  Cirkev


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: flickr.com

Katolíkmi dlho očakávané výsledky minuloročného sčítania obyvateľstva, boli predchádzajúci týždeň konečne publikované. Výsledky nie sú povzbudivé, Cirkev prišla na Slovensku o 300 000 ľudí.

Avšak to by nakoniec nebolo nič až také hrozné, pokiaľ by išlo len o členov nejakej kultúrno-charitatívnej organizácie, ktorá si nárokuje štátnu dotáciu. Cirkev však práve prišla predovšetkým o 300 000 duší, a tieto duše o istotu spásy! A my stojíme pred faktom potenciálneho upadnutia týchto duší, do večného zatratenia. Cirkev je na svete totiž preto, aby prinášala ľuďom spásu – extra Ecclesiam nulla salus – mimo Cirkvi niet spásy!

300 000 duší sa dostalo na územie, kde im hrozí reálna možnosť zatratenia. Paradoxne, niektorí cirkevní predstavitelia, a aj laici, vyjadrujú uspokojenie nad výsledkom sčítania, v ktorom sa k jedinej, svätej, apoštolskej a katolíckej Cirkvi prihlásilo 55,8 % obyvateľstva, čo je oproti výsledku z roku 2011 (62 %) výrazný pokles a oproti výsledku z roku 2001 (68,9 %) pokles ešte výraznejší.

Ich uspokojenie vyplýva z veľmi zvláštneho výkladu celej situácie. Očakávali totiž horšie výsledky a preto teraz zavládla v ich radoch uvoľnená atmosféra. Čo bude s tými 300 000 dušami a kto preberie zodpovednosť za ich možné zatratenie, o tom sa nikde nič nedočítame. Ale veria vôbec tí, čo sa teraz blažene tmolia nad výsledkami sčítania, v možnosť zatratenia? Alebo ak aj veria, nemyslia si popritom, že aj iné náboženstvá, či dokonca náboženská ľahostajnosť, nakoniec môžu s istotou spasiť človeka, pretože žiadne Peklo vlastne ani neexistuje?

Počas celého predošlého roku sa šírili informácie o poklese veriacich a predpovede boli alarmujúce. Šepkalo sa zdesene o páde pod 50 % a vzhľadom na to, aký kredit si Cirkev vybudovala medzi veriacimi za posledné dva roky, sa tomu ani nikto príliš nečudoval. Nechýbali však ani tvrdenia a očakávania opačné. Autor tohto komentára musel osobne počúvať prorokovanie jedného duchovného (a nebol to žiaden kaplán), ktorý odmietol akúkoľvek predstavu poklesu stavu katolíkov na Slovensku a tvrdil, že ich počet bude naopak ešte vyšší ako v roku 2011. Dôvod? Bol tu predsa strašný covid a ľudia sa preto, pod dojmom tejto katastrofy, budú automaticky utiekať do náručia Božieho a teda aj k Cirkvi.

Jeden sa musí pri vypočutí podobných predpovedí pýtať, v akom to od reality odtrhnutom svete žijú niektorí naši pastieri? Koľko ich je takých? A nakoniec, čo by sa vlastne muselo stať, aby si uvedomili, že situácia je zlá? Pod koľko percent by musel klesnúť počet katolíkov a koľko duší by sa muselo ocitnúť tesne pred bránami Pekla, aby znervózneli a uvedomili si, že za toto niekto ponesie pred Bohom raz zodpovednosť?

Pretože Boh Ježiš Kristus hovorí v evanjeliovom podobenstve o zlom sluhovi, ale v podstate aj k zlému sluhovi, ktorý zakopal zverený talent do zeme:

Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 25,26–30)

A pritom „zlý a lenivý“ sluha vrátil pánovi to, čo mu bolo zverené. Čo potom, ak niekto nevráti ani to?

V niektorých komentároch, ktoré s úľavou kvitovali, že počet katolíkov neklesol pod 50 %, sa uvádzal aj dôvod prečo by bol takýto pokles zlý. Samozrejme nie preto, žeby sa všetci triasli pred predstavou Posledného súdu a vyúčtovania zverených talentov. Ako dôvod sa uvádzal možný pokles vplyvu Cirkvi v spoločnosti. Aký však je momentálne vplyv Cirkvi v spoločnosti? Pri tých pekných 55,8 %? Buďme úprimní – nulový.

Neustále a masívne útoky na katolícku Cirkev, niektoré dokonca extrémne vulgárne, za ktorými nenasleduje žiadny silný a adekvátny odpor cirkevnej hierarchie a fakt, že za česť Cirkvi nakoniec musia bojovať tí, ktorí sú samotnými cirkevnými predstaviteľmi často označovaní ako neposlušní a rozdeľujúci, je toho dostatočným dokladom. Pretože je zrejmé, kto sa ozýva na obranu Cirkvi a domáha sa nejakého reálneho vplyvu v spoločnosti – tradiční a konzervatívni katolíci, pričom tí liberálni sa naopak rozhorčujú nad jej zaostalosťou a netolerantnosťou. A väčšina z tých 55,8 %, ktoré majú symbolizovať onen kýžený vplyv Cirkvi na spoločnosť, ani nevie, že sa niečo deje. Celý vplyv Cirkvi sa prejavuje ako osihotený výkrik niekoľkých tisícov konzervatívnych veriacich, bez reálneho vplyvu na spoločnosť, ako strach pastierov z toho, aby ich sekulárna spoločnosť, na ktorú majú mať údajne nejaký vplyv, nerozniesla pomocou liberálnych médií v zuboch, a ako mlčanie troch miliónov sčítaných katolíkov.

O akom vplyve Cirkvi na spoločnosť je tu možné hovoriť, keď počas posledných dvoch rokov boli obmedzenia bohoslužieb na Slovensku také, že nad tým krútili hlavami všetci, čo ich porovnali s opatreniami v iných európskych krajinách. V krajinách, kde je sekularizačný proces omnoho intenzívnejší a pokročilejší ako na Slovensku a kde by mala mať logicky Cirkev omnoho menší vplyv na spoločnosť, sa opatrenia zďaleka nevyrovnali tým na Slovensku.

A o nejakom morálnom vplyve Cirkvi na spoločnosť sa už vôbec ani nemusíme baviť. Slovenské médiá, školy, štátne inštitúcie a následne celá spoločnosť sú presiaknuté perverznosťou, pansexualizmom, rozkladom rodiny, porušovaním ľudskej dôstojnosti, šialeným úpadkom kultúry a vzdelania. Povedomie samotných katolíkov o kresťanskej morálke, ako ju Cirkev hlásala po stáročia, je také hmlisté, že nie je možné hovoriť ani o jej vplyve na vlastné ovečky, nieto ešte na celú spoločnosť.

Ako všetko v stvorenom svete, aj táto situácia je následkom nejakej príčiny. A tu sme opäť pri kameni úrazu: Nikto si nekladie otázku, aké sú reálne príčiny tohto úpadku? Pokiaľ sa takáto otázka aj vyskytne, potom je zvyčajne odpoveďou poukazovanie na akýsi tajomný, fatálny, vesmírny jav – sekularizmus, ktorý akoby nemal nijakú súvislosť s predchádzajúcimi udalosťami a dejinami. Celá situácia Cirkvi vo svete aj na Slovensku je vnímaná ako projekt, ktorý sa začal v 60. rokoch úspešne reštartovať a len záhadný a tajomný sekularizmus, ktovie odkiaľ sa zjaviac, to prekazil.

V skutočnosti bol cirkevný projekt (aby sme sa vyjadrili pojmami, ktoré sú srdciam pokrokových ľudí blízke) ešte v 50. rokoch veľmi úspešný a štatistiky o masových konverziách, v počte desiatok tisícov ročne v bývalých baštách protestantizmu, akými boli Veľká Británia, Holandsko či USA, svedčia za všetko. To, že bolo jedným z najúspešnejších programov v amerických médiách 50. rokov, ktorý sledovali aj milióny nekatolíckych divákov, každotýždenné večerné vystúpenie biskupa Fultona Sheena, tiež o niečom svedčí.

A nie, žeby vtedy neexistovala pornografia a amorálnosť, avšak pevný hlas Cirkvi bojujúcej, trvajúcej nekompromisne na zásadách, držal tieto trendy na uzde. Protestanti, pozorujúc úpadok a laxnosť u svojich predstaviteľov, sa utiekali ku katolíckej Cirkvi, ako k poslednej bašte stálosti a vernosti. Ako ku skale, ktorá sa nepohne, aj keby sa svet začal otáčať opačným smerom. Bez ohľadu na to, koľko rakiet vypustí Sovietsky zväz či Spojené štáty do vesmíru, koľko počítačov vyrobí IBM a koľko buniek naklonuje dobre ukryté, podzemné laboratórium.

Práve opustenie tejto skalopevnej stálosti a nekompromisnosti, ktoré započalo pred mnohými desaťročiami, je príčinou súčasného úpadku a sekularizmu. Nie údajná malá prispôsobivosť Cirkvi súčasnej dobe. Katolícka Cirkev, vedená samotným Ježišom Kristom, zastupovaným jeho pozemským námestníkom – pápežom, ako veria všetci katolíci, je svetlom sveta, ktoré ožaruje pohanskú temnotu. Táto temnota sa preto môže rozšíriť len z jediného dôvodu – keď svetlo pohasne alebo sa stlmí, takže prestane svietiť ako maják všetkým blúdiacim. Sekularizmus nie je príčina, ale následok.

Zodpovednosť za pokles veriacich teda padá predovšetkým na tých, ktorí boli Bohom poverení, aby prinášali svetlo, nie na nejakú tajomnú, odosobnenú silu a nevyhnutný dejinný proces. Na tých, ktorí majú prinášať svetlo, ktoré bojuje s temnotou a kladie jej odpor. Nekompromisne a skalopevne. Čím skôr si to zodpovední uvedomia, tým skôr dôjde k zničeniu sekularizmu a úpadku. A naša radosť nad sčítaním obyvateľstva potom bude skutočná a nie taká, ako radosť otroka, ktorý sa teší, že namiesto sto palíc trestu, dostal len päťdesiat.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov

Vyčíňania krvavej grófky Báthoryčky mali zjavne okultný charakter