Vlci v rúchu baránkov – škandály zakladateľov niektorých nových katolíckych náboženských hnutí

Branislav Michalka
14. novembra 2020
  Cirkev  

Počas dvoch tisícročí existencie katolíckej Cirkvi sa vyskytli v jej radoch osoby sväté, priemerné aj morálne zvrhlé. Obrovské masy ľudí, ktorí sa narodili do Cirkvi prinášajú so sebou rôzne charaktery a bolo by naivné očakávať, že každý pokrstený katolík bude vzorom cnosti.

Miera nebezpečnosti morálne zvrhlých ľudí pre Cirkev je úmerná ich postaveniu v hierarchii a dôvere, ktorú im preukazujú veriaci laici. Na morálne zvráteného človeka-katolíka, stojaceho na najnižšom stupni hierarchického spoločenského rebríčka, sa ľudia pozerajú ako na katolícke „čudo“, a ľutujú jeho katolíckych rodičov. Na katolíka, ktorý je v spoločenskej alebo cirkevnej hierarchii vysoko, sa pozerajú ľudia ako na symbol a jeho morálne kauzy vrhajú zlé svetlo na celú Cirkev a otriasajú dôverou jej členov.

Najhorší dopad na povedomie o katolíckej Cirkvi majú škandály spojené s ľuďmi, ktorí sa tešili vynikajúcej povesti a ich príklad priviedol do Cirkvi množstvo ľudí. Takýto otras môže zanechať trvalé stopy v myslení a cítení tisícov.

V posledných desaťročiach sa vyskytli viaceré prípady takýchto „vlkov v rúchu baránkov“, ktorí zneužívali dôveru Cirkvi a veriacich obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Opatrnosť veriacich po takýchto škandáloch je namieste, nesmie však viesť k paušalizovaniu a odmietnutiu akejkoľvek dôvery ku kňazom. Pred kňazov zase kladú takéto kauzy neľahkú úlohu, získať svojim pevným morálnym postojom stratenú dôveru veriacich. A pred celú Cirkev kladú otázku, či fakt uvoľnenia disciplíny vo veciach vierouky, mravov a liturgie po II. vatikánskom koncile, nebol práve tým faktorom, ktorý umožnil realizáciu ľuďom, ešte desaťročie predtým postihnutých cirkevnými trestami.

Nehodný Kristov legionár

Jedným z najväčších a najprekvapujúcejších škandálov posledných rokov bolo odhalenie dvojakého života mexického kňaza, zakladateľa hnutia Kristovi legionári, Marciala Maciela Degollada. Ten založil hnutie v roku 1941 a jeho prvými členmi boli chlapci v predpubertálnom veku. Pomohlo mu zrejme aj to, že bol synovcom mexického biskupa Rafaela Guízara y Valencia, ako aj ďalších troch biskupov. I napriek hlboko katolíckemu zázemiu rodiny, jeho štúdium v seminároch budilo podozrenie – z dvoch bol vylúčený, a dodnes nie sú známe príčiny vylúčenia. Kňazské svätenie mu udelil jeden z jeho strýkov. Už v roku 1948 sa jeho činnosť nepozdávala španielskym jezuitom, ktorí prišli s prvými obvineniami. Vyšetrovanie, ku ktorému došlo koncom 50. rokov nedopadlo pre Maciela dobre: musel sa vzdať funkcií a opustiť Rím. Potom však prišla doba pokoncilového uvoľnenia a z mnohých bývalých podozrivých kňazov (nielen Maciela, ako uvidíme) sa stali buď proroci nových čias alebo sa v chaose zabudlo na ich negatívne hodnotenie.

Maciel celé roky viedol hnutie, ktoré malo značné úspechy. V hnutí bolo pred vypuknutím škandálu koncom minulého desaťročia okolo 800 kňazov a až 2500 seminaristov, pridružené laické hnutie malo 65 000 členov. Tešil sa popularite vo Vatikáne a sprevádzal pápeža Jána Pavla II. na jeho cestách v Mexiku. V roku 1997 sa však začali ozývať kritické hlasy bývalých starých členov hnutia. Maciel reagoval jednoznačne: je to všetko ohováranie a falošné obvinenia.

To sa však už naštartoval proces, v ktorom sa ôsmi veteráni hnutia obrátili do Vatikánu na Kongregáciu pre náuku viery a žiadali vyšetrenie. Reakciou na to bolo ich obvinenie z úst člena generálneho sekretariátu Kristových legionárov Miguela Puiga, že: „Skutočným terčom ich žalôb nie je ani tak otec Maciel, ale Cirkev a pápež.“ Napriek tomu bol v roku 2001 začatý proti otcovi Macielovi kánonický proces.

Starnúci otec zakladateľ obklopený zástupmi ctiteľov naďalej spokojne dožíval, keď prišla v roku 2006 šokujúca správa z Vatikánu. Maciel bol vyzvaný, aby sa „utiahol do ústrania a venoval sa modlitbe a pokániu a zároveň sa vzdal akejkoľvek verejnej služby.“ Tento druh príkazu (dnes taký známy kvôli kauzám zneužívania) neveštil nič dobré. Nikto však ešte netušil, že škandál nadobudne nasledujúce rozmery.

Vo februári sa podarilo americkým novinám New York Times vydolovať informáciu, navyše potvrdenú Kristovými legionármi, že v Španielsku žije Macielova 20-ročná dcéra. Tá bola splodená v Macielovom vzťahu s jej matkou, jeho dlhoročnou milenkou. Poprední členovia hnutia sa následkom medializovaného škandálu rozhodli požiadať Vatikán o vizitáciu v hnutí. Deklarovali svoje zdesenie a nechceli uveriť záverom vyšetrovacej komisie. Tie však boli neúprosné: drogová závislosť už od roku 1956, keď bol hospitalizovaný pre závislosť na morfiu. Luxusný apartmán pre milenku a ich dcéru v Madride. Šesť ďalších detí s rôznymi milenkami. Vlastníctvo súkromných nehnuteľností po celom svete. Maciel viedol doslova dvojitý život ako Jekyll a Hyde. Nasledovalo dokonca odhalenie plagiátorstva jeho duchovných spisov.

Až do smrti sa neospravedlnil a stále popieral svoju vinu. V decembri 2019 Kristovi legionári prijali zodpovednosť za 60 prípadov maloletých, ktorých Maciel zneužíval. Bývalý vatikánsky štátny sekretár Angelo Sodano bol obvinený z krytia Maciela a iných duchovných zneužívajúcich hnutie Kristových legionárov.

Archa a jej podozriví zakladatelia

Ďalšími otcami zakladateľmi, ktorí šokovali svet po svojej smrti, bol kanadský filozof a teológ Jean Vanier a jeho francúzsky duchovný otec P. Thomas Philippe, ktorí založili v roku 1971 hnutie Archa, na pomoc mentálne postihnutým. Hnutie bolo široko popularizované a kladne hodnotené tak vo Vatikáne, ako aj v sekulárnom svete.

Avšak o Thomasovi Philippovi sa vedelo už v roku 1956, že praktizuje zvrátené sexuálne vzťahy so ženami, založené na pseudomystických podnetoch. Ako bolo už v 50. rokoch cirkevným vyšetrovaním zistené, Jean Vanier sa vtedy zúčastňoval na sexuálnych seansách svojho „duchovného otca“. Philippovi bolo v roku 1956 cirkevnými úradmi zakázané vykonávať kňazskú službu a zároveň zakázané naďalej sa stretávať práve s Jeanom Vanierom; čiže vtedajšia Cirkev jasne rozpoznala spojitosť.

Nikdy však kontakt neprerušili a Vanier dokonca medzi rokmi 1956 a 1964 zabezpečil presun žien z predchádzajúcej „mystickej“ skupiny do Trosly-Breuil, kde potom založili združenie Archa. Média píšu, že v 60. rokoch sa na sankcie proti nim vo Vatikáne „pozabudlo“, skutočnosť bude však skôr taká, že pokoncilová tolerancia prispela aj k tichu okolo týchto dvoch sexuálnych mystikov. Z pohľadu tohtoročných odhalení sa môže javiť založenie Archy ako krycí manéver. Svedkovia navyše tvrdia, že Vanier celé roky členom Archy klamal a popieral svoju vedomosť o kánonickom postihu Thomasa Philippa, po ktorom ich sexuálne praktiky z 50. rokov kontinuálne pokračovali. V roku 2014, jedenásť rokov po Philippovej smrti, sa objavili svedectvá o jeho zneužívaní, ale Vanier poprel, že by o nich vedel.

Vanier bol držiteľom celého radu vyznamenaní: kanadských, francúzskych aj vatikánskych. Keď v máji 2019 zomrel, pápež František poslal smútiacim posolstvo, v ktorom vysoko vyzdvihoval Vanierov život „v jednote s Kristom“, jeho „evanjeliovú intuíciu“ a jeho komunitu, v ktorej je každý „povolaný mať účasť na svete bratstva, spravodlivosti a pokoja.“

Vo februári 2020 však bolo už všetko inak. Niekoľkomesačné vyšetrovanie odhalilo bez akýchkoľvek pochybností, že v rokoch 1970 až 2005 udržoval Vanier „sexuálny manipulatívny vzťah“ najmenej so šiestimi ženami. Šesť bolo aspoň tých, ktoré boli ochotné svedčiť. Duchovná manipulácia sa po roku 1970 zrejme príliš nelíšila od toho, čo naučil Vaniera kňaz Thomas Philippe. Hanba z odhalenia dopadla na nič netušiace komunity po celom svete. Bez prípravy sa dozvedali o odhaleniach z tlače a človek, ktorého pokladali za vzor kresťana sa pred ich očami menil na záhadnú postavu, ktorej morálne zvrátenosti neboli náhodnými zlyhaniami, ale praxou získanou už v mladosti.

Otec Medžugoria

Ukážkovým príkladom zavádzania, klamania a dvojitej morálky je ešte žijúci bývalý františkán a vyznávač katolíckej charizmatickej obnovy Tomislav Vlašić. Vysvätený bol v roku 1969. Jeho sláva začala v roku 1981, keď sa stal duchovným otcom detí z mestečka Medžugorie, ktoré tvrdili, že sa im zjavila Panna Mária. Napriek odporu miestneho mostarského biskupa Žanića, ktorý označil zjavenie za nevierohodné, šíril a propagoval Tomislav Vlašić údajné zjavenie ďalej a stal sa autorom Kroniky zjavení, mapujúcej výpovede detí a udalosti s nimi spojené.

Podozrivé na celom priebehu zjavenia bolo to, že krátko predtým v roku 1981 bol Vlašić v Ríme, kde sa zúčastnil medzinárodného stretnutia charizmatického hnutia. Tam mu povedala sestra Briege McKennová a otec Emiliano Tardif v „prorockom posolstve“, že sa stane pomocníkom Panny Márie. V zapätí po zjaveniach odchádza Vlašić, bez povolenia biskupa, z Čaplinja, kde bol vikárom a svojvoľne sa stáva v roku 1982 kaplánom v Medžugorie.

Celých desať rokov sa angažoval v medžugorskom hnutí a bol jedným zo zakladateľov Medžugorského medzinárodného festivalu mládeže. Vlašić bol ctiteľmi Medžugoria považovaný za vzorného a cnostného rehoľníka, ktorému ubližuje zlá a nechápajúca hierarchia, vzpierajúca sa údajnému posolstvu Panny Márie. Okolo Medžugoria bol vybudovaný cirkvou nepotvrdený kult a zároveň sa začala rozvíjať náboženská turistika, ktorá prinášala nemalé peniaze aktérom údajného zjavenia. Ľudia z celého sveta prichádzali a ubytovávali sa v nových hoteloch. Nikto z nich ani len netušil, že život otca Tomislava má vážne morálne trhliny.

V roku 1987 sa však definitívne, po rokoch podozrievania a indícií, potvrdilo, že dávno pred údajným zjavením mal pomer s rehoľnou sestrou Rufinou (Mandou Kožulovou), ktorá s ním otehotnela a porodila dieťa. V obave, aby sa na to neprišlo ju donútil odísť do Nemecka. Sľuboval jej, že odíde z rádu a ožení sa s ňou. Keď však neprichádzal, začala mu písať listy, na ktoré jej odpovedal s rúhavou drzosťou, aby „bola ako Mária“. Listy sa nakoniec dostali ku kardinálovi Ratzingerovi, aj biskupovi Žanićovi, čo bolo dôvodom Vlašićovho odchodu do Talianska.

To už bola jeho partnerkou Agnes Heupelová a spolu s ňou založil hnutie Kráľovná pokoja. Parmský biskup zakázal jeho činnosť, ale Vlašić zakladal jeho pobočky v ďalších štyroch diecézach, vrátane Medžugoria. V roku 2008 Kongregácia pre náuku a vieru pristúpila k riešeniu situácie. Vlašić bol obvinený zo „šírenia pochybného učenia, manipulácie svedomia, podozrivej mystiky, neposlušnosti a porušovania celibátu“. Kongregácia pre náuku viery nariadila, aby sa presťahoval do kláštora v severnom Taliansku a ukončil všetky kontakty so Spoločenstvom Kráľovnej pokoja. V roku 2009 bol Vlašić zbavený Benediktom XVI. rehoľných sľubov. Pápež mu zakázal vykonávať akúkoľvek formu apoštolátu a vykonávať duchovné vedenie. Bolo mu zakázané publikovať náboženské texty a najmä komentovať „fenomén Medžugoria“.

Pre neuposlúchnutie nakoniec upadol Vlašić v októbri tohto roka do exkomunikácie. Kongregácia pre náuku viery o tom vydala dekrét a správa diecézy Brescia, kde bývalý františkán žije, informovala, že Vlašić svojím správaním a hlásaním učenia porušuje cirkevné spoločenstvo a ukazuje neposlušnosť voči cirkevným autoritám. Podľa exkomunikačného dokumentu nemôže Vlašić slúžiť sv. omšu a iné verejné bohoslužby, sviatosti a svätenia, nesmie ani prijímať sviatosti a vykonávať nijaké cirkevné funkcie. Ak by sa chcel zúčastniť na slávení Eucharistie, alebo akejkoľvek verejnej bohoslužbe, malo by sa mu v tom zabrániť alebo prerušiť liturgické konanie.

Tak dopadol kňaz, na ktorého svedectvo o údajnom zjavení Panny Márie sa spoliehali tisíce veriacich.

Poučenie zo škandálov

Veriaci katolík môže z týchto škandálov načerpať mnohé poučenia. V prvom rade, že sa má vzdelávať vo viere, dejinách Cirkvi a v Tradícií, aby si uchoval správne nazeranie a kritický odstup od rôznych moderných, nekontrolovaných a charizmatických hnutí.

Zároveň môže lepšie pochopiť, že aj kňazi a cirkevní predstavitelia sú len ľudia a preto sa netreba spoliehať na ich bezhriešnosť. Je potrebné odlíšiť úctu k ich povolaniu a sviatosti, od nekritického prijímania čohokoľvek, čo povedia alebo vykonajú.

Môže tiež pochopiť, že podobné úpadkové javy v Cirkvi sa opakujú v revolučných dobách, akou je aj táto dnešná. Spomenie si na ariánsku herézu, rozvrat pápežstva v 10. storočí, protestantskú revolúciu, renesančných pápežov, úpadok osvietenských kňazov.

A každopádne môže upevniť svoju istotu v Božie prisľúbenie neporaziteľnosti Cirkvi, keď si uvedomí, že napriek podobným javom, rozvratu v samotnom centre, Cirkev naďalej kráča v ústrety druhému príchodu Božieho Syna, Ježiša Krista.

Prosíme Vás o PODPORU! Aj vďaka Vám môže Christianitas napredovať a zvyšovať periodicitu článkov, obraňovať Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie.

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299