Viktor Orbán opäť vyhral voľby a liberálnym médiám zostali len oči pre plač…

Branislav Michalka
4. apríla 2022   Politika

Po vyhlásení volebných výsledkov v susednom Maďarsku nastal veľký nárek žurnalistov – vo všetkých liberálnych, ľavicových a pseudokonzervatívnych médiách. Ako už toľkokrát, ich „analýzy“ sa ukázali byť len zúfalými túžbami ľudí, ktorí cítia potrebu nejako zladiť očakávania svojich chlebodarcov so svojou žurnalistickou nádenníčinou.

Pred voľbami v Maďarsku sa vyrojila záplava „radičov“, ktorí už videli Orbánov pád z údajného populistického piedestálu, a príčiny hľadali v jeho protiliberálnych, ale predovšetkým geopolitických „ťažkých hriechoch“. Potláčanie homosexuálnej propagandy, ostentatívna podpora rodiny a natality, odmietanie bruselského poručníctva – to všetko sa malo obyčajnému maďarskému gazdovi už natoľko zhnusiť, že opozícia, pozliepaná zo šiestich nekonzistentných strán, mala konečne privodiť odchod tejto čiernej mory európskych liberálov.

Navyše tu bol „ťažký hriech“ najväčšieho kalibru – rezervovaný postoj ku konfliktu na Ukrajine, neochota zapojiť sa do lacnej hystérie a štrngania šabličkami a rázne odpovede na arogantné správanie ukrajinského prezidenta Zelenského, hrdinu našich čias. To všetko zrejme malo, podľa úvah pokrokových analytikov, natoľko rozhorčiť maďarský národ, že sa mal Orbán z politického neba zrútiť ako Ikaros.

V médiách nechýbali ani hrdinské vyhrážky a ultimáta na Orbánovu adresu: buď zmení svoju politiku k Ukrajine alebo uvidí! A čo mal uvidieť? Nuž to, čím sa neplničom euro-plánov vyhrážajú štandardne: izoláciu, rozpad V4, zastavenie eurofondov; a v morálnej rovine stratu cti, hanbu, opovrhnutie zo strany Poľska (podľa mediálnych prorokov údajne novo vychádzajúcej veľmoci!), balkanizáciu Maďarska a ďalšie lahôdky globálneho nátlaku a šikanovania.

Maďarsko bolo čiernobielo označené za „predsieň Putinovho Ruska“ v EÚ a z aplikácie tejto lacnej dichotómie hrozilo, že pokiaľ Orbán vyhrá voľby, bude to znamenať popretie toho, že drvivá väčšina ľudí v strednej Európe vníma oficiálny výklad udalostí na Ukrajine ako nemenný ideologický kánon (ako nás pokrokové médiá o tom neustále uisťujú) a skalopevne odsudzuje Rusko a zlého Putlera. A po druhé by to znamenalo, že tu bude ďalšie štyri roky neústupný hráč, ktorý sa bude snažiť do určitej miery presadzovať skutočné národné záujmy a nie globalistickú agendu. Skrátka katastrofa. A tomu bolo treba zabrániť, či aspoň sa o to snažiť.

Mediálnu protiorbánovskú kampaň v slovenských periodikách preto musíme vnímať nie ako triezve zhodnotenie situácie, ale ako niečo na spôsob sekularistického rituálneho zaklínania, ktoré má nejakým, ťažko definovateľným mystickým postupom, odplašiť potenciálne zlo. Toto zaklínanie vídame v médiách pravidelne a zintenzívňuje sa najmä pred voľbami (domácimi či zahraničnými), slúžiac na zaháňanie duchov „extrémizmu“, „populizmu“ a „xenofóbie“. Na rozdiel od skutočného exorcizmu však neprináša kýžený výsledok a z toho potom pramení druhá fáza tohto procesu, ktorej sme svedkami práve teraz – nárek a kvílenie liberálnych šamanov.

Včerajšok k nim bol obzvlášť krutý. Ako povedal sám Orbán: „Zvíťazili sme, dokonca tak výrazne, že to musí byť vidieť aj z Mesiaca, a určite z Bruselu.“ Orbánova strana Fidesz získala 53,29 % hlasov, čo je dokonalý debakel opozičných snáh o zvrátenie vývoja v Maďarsku. Všetkých šesť opozičných strán, združených do koalície, získalo len 34,89 %. Výsledky uviedla maďarská Národná volebná komisia k dnešnému dátumu, o 11:57 hod., kedy bolo spočítaných 98,96 % všetkých hlasov. Fidesz tak bude mať pravdepodobne opäť ústavnú väčšinu v parlamente, čo pre nádeje kultúrnych reformátorov a milovníkov inakosti neveští nič dobré.

Už pred voľbami sa však začala v médiách zjavovať aj určitá propagandistická poistka – spochybňovanie regulárnosti volieb. Niektoré titulky operovali možnosťou „manipulácie“. Vodca opozície to navyše po vyhlásení výsledkov rovno potvrdil: „Spochybňujeme však, že by tieto voľby boli demokratické a slobodné. Fidesz vyhral len vďaka tomuto (volebnému) systému.“ Ale čože to, veď to sú predsa „konšpiračné“ úvahy, aké sme počuli po voľbách v USA od priaznivcov prezidenta Trumpa. Alebo už teraz nie sú „konšpiračné“, keď ide o prehru dobrej a pokrokovej opozície?

Opozíciu zloženú z ľavicových a zelených strán, aj pravicového Jobbiku viedol (údajne pravicový) líder Péter Márki-Zay, ktorý však nevyhral ani vo svojom jednomandátovom volebnom obvode, v meste kde je primátorom. Ako si to opozícia vysvetľuje, okrem obligátneho „manipulovania“?

„K väčšine ľudí sa dostali len odkazy propagandy a vymývania mozgov,“ komentoval výsledok Márki-Zay, ktorý uznal prehru opozície. Nuž, ale čo má proti propagande? Veď naprieč celou Európou sa šíri nová móda blokovania a vypínania alternatívnych médií, pričom sa oficiálna propaganda pretláča – s požehnaním médií stredného prúdu – dokonca aj do škôl?

Čo je však pre liberálnu úderku ešte horšie, zdá sa, že Orbán posilnený týmto víťazstvom nemieni zmeniť rétoriku. Hneď v prvom prejave po voľbách sa nechal počuť:

„Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade naokolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz.“

To sú zaiste slová, pri ktorých sa liberálni mediálni alchymisti zhrozene pozerajú do krivúľ a misiek, lámajúc si hlavy, čo sa tam pri tom mediálnom hľadaní kameňa mudrcov zase pokazilo. To, že sa Orbán dokonca zadefinoval ako bojovník proti ukrajinskému prezidentovi, ktorého prepojil s ďalšími liberálnymi bojovými centrami: Sorosom, Bruselom a medzinárodnou ľavicou, posúva posúdenie pozadia súčasnej geopolitickej situácie, osvetlené politikom na najvyššej úrovni v štáte, do roviny, ktorá liberálov určite nepoteší. Môžeme preto očakávať stupňovanie mediálnej kampane a nové zaklínanie.

Či vlastne skôr konštatovať, že už začalo. V komentároch sa tvrdí, že Orbán, podobne ako klasický filmový podliak, „stavil na strach“. Pozoruhodné je, že to tvrdia ľudia, ktorí boli ochotní celé dva roky hysterizovať masy každodenným informovaním o počtoch mŕtvych v nemocniciach, vyhrážať sa povinným očkovaním a zamykať pravidelne ľudí v ich domovoch, a to aj počas najvýznamnejších kresťanských sviatkov.

Víťazstvo Viktora Orbána, bez toho, aby sme si ho idealizovali (nezabúdajme na jeho synchronizáciu s globálnou pandemickou agendou), je dobrou správou. Táto správa sa týka potvrdenia toho, že určitá miera odporu voči globalistickému tlaku je stále možná, že suverenita štátu a národa sa dá do istej miery zachovať, a tým aj preniesť do budúcnosti, v ktorej bude možno globalistická agenda čeliť väčším problémom, než dnes. Je dôležité, aby nás táto potenciálna kríza, desaťročia trvajúcej kultúrnej vojny globálnej neomarxistickej ľavice, našla v takej kondícii, ktorá by mohla privodiť jej definitívny pád. Víťazstvo Orbána je na prvý pohľad iba lokálne, ale v skutočnosti je to významný príspevok k tejto príprave záloh.

PDF (formát pre tlač)