„Vzbuď, prosíme Pane, svoju moc a príď a prispej nám na pomoc svojou veľkou silou.“

vdp. Ľubomír Urbančok
25. decembra 2020   Cirkev   Homília

„Bože, ktorý si túto presvätú noc rozjasnil žiarou pravého svetla, daj, prosíme, aby my, ktorí sme na zemi poznali tajomstvá tohto svetla, aj v nebesiach požívali jeho radosti.“

Bratia a sestry, hoci je ešte noc, keď prichádzame do tohto chrámu, presvieteného svetlom sviec, podobne ako na veľkonočnú vigíliu, všetko je iné. Tento rok je doslova všetko iné. Množstvo rozdelených ľudí, mnohí navzájom izolovaní, ich srdcia sú preplnené strachom. Po Veľkej noci mnohí nemôžu ísť ani na Vianoce do chrámu. Tma zahalila tvár zeme doslova. Dnes sme preto v úvodnej modlitbe ešte horlivejšie prosili Boha, aby rozjasnil túto noc žiarou pravého Svetla. Svetlo Božského Mesiáša, za ktorého príchodom sme uplynulé dni ešte horlivejšie volali v liturgii: „Vzbuď, prosíme Pane, svoju moc a príď a prispej nám na pomoc svojou veľkou silou.“

Pred viac ako 2000 rokmi, keď sa nad Betlehemom rozžiarila slávna hviezda, ktorú sme aj tieto dni pozorovali v podobe konjunkcie Jupitera a Saturnu, sa Božia Matka Panna Mária s jej ženíchom svätým Jozefom odoberali na sčítanie ľudu. V zapadnutej maštali, zdanlivo na kraji všetkých mocných toho sveta, prichádza na svet nové svetlo. Traja mudrci ho budú hľadať v kráľovských palácoch, avšak on, ktorý prežaruje všetku tmu, prichádza na svet v najväčšej chudobe. Od tej noci nič nie je v tomto svete to isté. Toto je noc, keď prišiel na svet Spasiteľ Kristus Pán. Dovtedy bezvýznamný ľudský život dostáva nový zmysel, ktorý dostane naplno po Kristovej smrti na kríži.

Dnes, keď sme obklopení tmou diania vo svete, si Boh vyhľadáva v tých najskrytejších kútoch svojich verných, Jozefa a Máriu, aby skrze nich mohol prísť na Svet aj v našich časoch. Herodes sa ho snaží zdanlivo nájsť a zobrať jeho život. Ježiš vyrušuje rovnako dnes, ako pred 2000 rokmi v očiach tých, ktorí si myslia, že majú moc, avšak si neuvedomujú, že ich moc pochádza od niekoho vyššieho.

Od tohto dňa sa začne svetlo predlžovať a noc bude kratšia. Zimný slnovrat dáva našim životom nový zmysel. Ježišovo narodenie je príchodom toho skutočného svetla, ktoré nám dáva nádych definitívneho víťazstva svetla nad tmou. Benedikt XVI. nás povzbudzuje veľmi aktuálnymi slovami: „Druhý najväčší strach, ktorý má človek, je strach pred ktorým neutečie pomocou žiadnej vedy – je to strach človeka pred sebou samým. Je istotou, ktorú nám dáva Boh, že v tajomstvách ľudských dejín už prežiarilo pravé svetlo, ktoré vyhralo nad všetkými zdanlivými víťazstvami zla vo svete… a toto sa už nikdy nezmení.“[1]

Keď budeme dnes odhádzať uprostred ticha a mrazu noci do našich domovov, v našej duši bude prebývať Boh, ktorého sme tesne predtým prijali do našich sŕdc v Najsvätejšej sviatosti oltárnej, ktorá je skutočným svetlom našich životov. Nikdy nenechajme, aby ho uhasilo svetlo a temnota hriechu. Ak si budeme takto počínať, už nebude taká tma, ktorej by sme sa mohli obávať. Amen

[1] Benedikt XVI., Vianočná kázeň – z archívu, it. Aleteia.org 

PDF (formát pre tlač)