Veríme v Trojicu a nie je to jedno

vdp. Radovan Rajčák
30. mája 2021   Cirkev   Nedeľná homília

Bezprostredne po sviatku Zoslania Ducha Svätého, drahí bratia a sestry, nás Cirkev vedie k sláveniu základnej pravdy našej katolíckej viery, ktorou je tajomstvo Najsvätejšej Trojice.

Totiž, hneď po tom, ako Duch Svätý zostúpil do sŕdc apoštolov, oni začínajú ohlasovanie evanjelia, krstia tých, ktorí uverili – v mene Najsvätejšej Trojice. Všetka bohopocta, ktorú prejavuje Svätá Cirkev Bohu, smeruje k Najsvätejšej Trojici. Pritom Cirkev jasne trvá na monoteizme, teda na tom, že Boh, ktorého uctieva, je čo do počtu jeden. Ako katolíci uctievame jedného Boha, v ktorom môžeme odlíšiť tri Božské osoby. K tejto pravde sa neprišlo na základe špekulácie múdrych, pretože nám ju zjavil vtelený Syn, druhá Božská osoba, Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiš Kristus.

„Čo nám vlastne priniesol Ježiš?“ – pýta sa emeritný pápež Benedikt XVI. „Odpoveď je jednoduchá: priniesol nám Boha. (…) Teraz už poznáme jeho tvár, už ho môžeme vzývať.“

Často počúvame názor: je jedno v akého Boha veríme, hlavne, že sme k druhým dobrí a pomáhame. Prvá časť tohto výroku je klamstvom. Odkedy sa Boh zjavil v Ježišovi, odkedy nám On povedal aký Boh je, nemôže nám to byť jedno. Kristus nás učí, že Boh sú Traja: Otec, Syn a Duch Svätý.

Práve preto mohol tiež sv. Ján napísať: „Boh je láska.“ Láska totiž existuje len medzi dvoma a viacerými osobami. Náš Boh môže byť láskou, pretože je Trojjediný. Láska sa však rozdáva, pretože chce dobro tých, ktorých miluje. Trojjediný Boh miluje svoje stvorenie a ľudí volá do spoločenstva s ním, zdieľa im svoj vnútorný Božský život skrze milosť. To napĺňa dušu kresťana hlbokou a neskonalou radosťou. Nie ja si vyberám Boha na svoj obraz, lež On stvoril mňa na svoj, ja ho spoznávam a milujem. Katastrofou dnešných dní je nezáujem, indiferentnosť voči tejto pravde o Bohu, čo plodí nešťastie človeka.

Ako veľa by sa zmenilo v životoch mnohých ľudí, keby verili v Boha. Pretože by sa im dostávalo požehnaní, ktoré životom bez viery odmietajú. Z rozjímania nad vzťahmi Otca, Syna a Ducha, nad prítomnosťou Trojjediného Boha v duši človeka, sa živí duchovný život katolíka.

Sv. Bernard píše: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, o ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Hľadá Slovo, ktoré sa stalo telom.“

Kresťan teda nevedie duchovný život pre uspokojenie seba, lež, aby dosiahol Boha. Všetky naše zrieknutia, všetky obety majú za cieľ kraľovanie Boha v duši človeka. Rozjímaním o Trojici sa pripravujeme na to, aby sme mohli Trojicu večne kontemplovať v nebi. V nebi sú ľudia šťastní nie zo seba, či z druhých, ktorých tam stretnú. Sú šťastní preto, lebo vidia a zakúšajú Trojjediného Boha takého, aký je. Práve preto Cirkvi vždy záležalo na tom, aby vyznávala pravú vieru v Najsvätejšiu Trojicu. Pretože pravá viera formovala duše svätcov, vlievala im silu a odvahu.

Aké vážne je poučenie sv. Atanáza: „Ktokoľvek chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridŕžať katolíckej viery, ktorá spočíva vtom, že uctievame jediného Boha v Trojici a Trojicu v jednote tým, že nemiešame osoby, ani nedelíme podstatu, totiž iná je osoba Otca, iná osoba Syna, iná osoba Ducha Svätého. Ale Otec, Syn a Duch Svätý majú jedno božstvo, rovnakú slávu, rovnakú vznešenosť (…) Všemohúci je Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý a predsa nie traja všemohúci, ale iba jeden. Tak isto Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý a predsa nie traja bohovia, ale jeden Boh (…) Táto Trojica nie je skôr alebo neskôr, nik v nej nie je väčší alebo menší (…) Toto je katolícka viera: kto toto učenie verne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.“

Bez tejto pravej viery sa ocitáme v klamstve a hneď nás diabol zvedie pokušením, slasťami tela alebo pýchou života. Bez pravej viery sa rozpadá morálny život. Ktokoľvek sa teda snaží obísť pravdu o Najsv. Trojici, ten je ohrozením spásy sebe i druhým. Treba jasne povedať, že katolícke náboženstvo ako jediné prináša plnosť pravdy o Bohu. S inými náboženstvami nemáme spoločné uctievanie Boha, pretože my uctievame Najsv. Trojicu. Kto vynechá túto Trojicu v jednote a jednotu v Trojici, popiera Božie zjavenie.

Sv. Alžbeta od Najsv. Trojice napísala: „Najsvätejšia Trojica – to je náš domov, naše „u nás“, otcovský dom, z ktorého nesmieš nikdy odísť. Ak nebo je Boh a Boh je v mojej duši, myslím, že som našla svoje nebo na zemi.“

Drahí bratia a sestry, hľadajme nebo na zemi, ktorého podstatou je prebývanie Najsv. Trojice v duši človeka. Neodlúčme sa dobrovoľným ťažkým hriechom od Boha, neobetujme svoj večný život pre pomíňajúce krátke útechy sveta. Ó, koľkí takto žijú – bez riadneho manželstva, bez spovede, v morálnych omyloch – keby zomreli v tom stave, čaká ich večné zatratenie. Len o to sa strachujme, aby sme zomreli v stave milosti.

„Pane, je pre mňa lepšie byť v súžení, ak si Ty so mnou, ako bez Teba kraľovať, bez Teba hodovať, bez Teba požívať slávu. Pane, je pre mňa lepšie objímať čoraz viac Teba v súžení, mať Ťa pri sebe v rozpálenej peci, ako byť bez Teba hoci aj v nebi,“ volá sv. Bernard.

Nech je dnes táto naša viera vidieť v našich konkrétnych postojoch: v dôstojnom prežehnaní sa, pokľaknutí, v modlitbe v rodine, v čítaní katechizmu v rodine.

Preblahoslavená Panna Mária, ktorá najlepšie poznáš Najsvätejšiu Trojicu, ty nás uč milovať ju na zemi, aby sme mohli Otca i Syna i Ducha Svätého, Boha jediného kontemplovať po smrti v nebi. AMEN

PDF (formát pre tlač)