Venujme našej viere dostatočný čas – Nedeľná homília -

Venujme našej viere dostatočný čas – Nedeľná homília

vdp. Ľubomír Urbančok
15. novembra 2020
  Cirkev  

Homília na VI. nedeľu po zjavení Pána – Misál Jána XXIII.

Mt 13,31-35

Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. 32 Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ 33 Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ 34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, 35 aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“

Životy aj tých najčnostnejších ľudí môžu byť chápané mnohokrát v rozličnom svetle, a tak veľakrát dochádza k šíreniu veľmi subjektívnych názorov. Takýmto spôsobom bude osoba Matky Terezy katolíkmi považovaná za vzor svätice, avšak pre niektorých, akými sú napríklad spisovateľ Christopher Hitchens, to bude Anjel z pekla, ako ju nazval v jednom zo svojich dokumentárnych filmov.

Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele hovorí svojim učeníkom o Nebeskom kráľovstve ako o horčičnom zrne, či o kvase. Čítame tak v 13. kapitole evanjelia podľa svätého Matúša, kde nájdeme aj ďalšie podobenstvá a môžeme veľakrát skonštatovať, akoby sa s učeníkmi aj na nás napĺňala citácia proroka Izaiáša, ktorú uvádza evanjelista:

„Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! 10 Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil.“ (Iz 6,9-10)

Milovaní bratia a sestry, veľakrát máme pocit, že Spasiteľova náuka nás presahuje. A je to správne. Naša viera nie je niečo jednoduché, čo si môžeme lacno kúpiť, a potom už mám na všetko hotovú odpoveď, vec, ktorú nám vyčítajú mnohí ateisti, podobní tomu, ktorého som spomínal. Častokrát sa stretáme s veriacimi, ktorí podobne ako učeníci nerozumejú tomu čo im hovorí Písmo, čo hovorí náuka a tradícia Cirkvi. Médiá na nás dennodenne naliehajú informáciami o zlyhaniach jej predstaviteľov. Na jednej strane je v nás obraz kňazov i veriacich ako tých, ktorí majú byť vzorom vo všetkých oblastiach ich života, avšak keď vidíme, že častokrát tomu tak nie je, tým si ospravedlňujeme naše pohodlie a utvrdzujeme sa v tom, že nemusíme brať našu vieru až tak seriózne.

Dnes nám evanjelium predstavuje obraz horčičného zrnka. Kým svet dnes fascinuje ľudí so svojou zdanlivou veľkosťou, avšak veľakrát ide skutočne o akúsi burinu, ktorá rýchlo vyrastie, vydá zlé ovocie a zhynie, naša viera sa zdá byť ako maličká, akoby sa zdala byť kvázi akousi utópiou, ktorá čoskoro skončí.

Horčičné semienko, keď sa na neho pozrieme je skutočne naozaj veľmi malé, podľa uvedených mier má asi 1mm. Avšak po jeho zasadení z neho vyrastá naozaj gigantický strom o výške niekoľkých metrov.

Učiteľ dáva svojim učeníkom toto podobenstvo aby ich vopred pripravil na Tragédiu Kríža, ktorú môžeme považovať z pohľadu ľudských dejín za jedno obrovské fiasko. Veď si len predstavme, že Ježiš žil pred viac ako 2 000 rokmi, a už vtedy ho nasledovali obrovské zástupy zvedavcov. Keby boli vtedy médiá a sociálne siete, určite by patril medzi ľudí o ktorých sa hovorí po celom svete. Keď sledujeme motiváciu jeho učeníkov k nasledovaniu Ježiša, zaiste nešlo o nejakú hlbokú vieru, veď ešte ani neprijali Ducha Svätého, boli väčšinou jednoduchými ľuďmi, ktorí žili len zo svojho skromného zárobku. Ježišovo povolanie ich preto muselo mimoriadnym spôsobom pritiahnuť, aby boli ochotní zanechať všetko a ísť za ním.

Keď sa pozrieme na knieža apoštolov, mohli by sme povedať, že išlo z ľudského pohľadu o jedno z najväčších zlyhaní dejín. Ježiš si vyvolil za svojho nástupcu obyčajného rybára, ktorý si bol tak neistý sám sebou ani vo svojom remesle, že na slovo stolára a podľa jeho inštrukcií chytá ryby. Počas najťažších chvíľ svojho majstra, keď sa On krvou potil, zaspáva. Dobre vieme z vlastnej skúsenosti, že zaspávame keď sme unavení a spokojní. Človek, ktorý má hlavu plnú myšlienok a strachu, nedokáže zaspať. Napokon vidíme Petra, ktorý sa z diaľky prizerá, ako vedú toho, s ktorým prežil 3 roky života a kvôli ktorému zanechal všetko a trikrát ho zapiera, negujúc, žeby mal čokoľvek s ním do činenia.
Väčšiu tragikomédiu si ani nemôžme predstaviť.

Dnes, keď nám liturgia predkladá obraz horčičného semienka, nás pozýva k tomu, aby sme si uvedomili, že podstatou evanjeliovej blahozvesti je zdanlivo ľudské zlyhanie na plnej čiare. Horčičné zrnko svojou veľkosťou poukazuje na krehkosť našej viery, ktorá však, keď ju o ňu správne postarané môže narásť do obrovského stromu, ktorý prináša veľké množstvo plodov. Našu vieru nemôžme merať ľudskými kritériami a každý kto sa o to usiluje zlyháva na plnej čiare, tak ako svätý Peter. Až následne, keď sa skutočne obráti, môže posilňovať svojich bratov vo viere. Kým sa pozerá na Ježiša ako na sympaťáka, kým si nechce uvedomiť, že ten, ktorého vedú na ukrižovanie je jeho Pánom, tak je jeho životný príbeh zlyhaním na plnej čiare, tým, čo si pôvodne myslel o svojom majstrovi.

Bratia a sestry, aj my sa dnes pozeráme často na Cirkev nie ako na Božskú ustanovizeň, ktorá prináša spásu nesmrteľným dušiam, ale ako na politickú stranu. Rozlišujeme v nej liberálov a konzervatívnych, alebo modernistov a tradicionalistov. Ako sme však videli na príklade svätého Petra, takéto uvažovanie nemá miesto v Božom pláne. Tým, čo nás spája má byť jedna, svätá, katolícka a apoštolská Cirkev a jej viera, ktorej stredobodom je Ježiš Kristus, Ukrižovaný a vzkriesený.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3 A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. 4 Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube, 7 ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. (Kor 2,2)

Takto svätý Pavol definuje podstatu svojej kazateľskej činnosti. Boží služobník Fulton Sheen nás upozorňuje, že kresťanstvo bez Ukrižovaného Pána vedie do Auschwitzu. Naše kázanie a mohli by sme dodať, že aj ohlasovanie dnešnej cirkvi nemá nami požadovaný efekt, dodáva veľký americký kazateľ, pretože pre nás je Ježiš politik, ekonóm, enviromentalista, avšak nie je pre nás ukrižovaným pánom.

Bratia a sestry, venujme našej viere dostatočný čas. Starajme sa o ňu tak aby zo dňa na deň vzrastala, tak ako rastie horčičné zrnko. Príkladom a orodovníčkou, nech nám je Panna Mária, ktorá neustále rozjímalo o Božom slove vo svojom srdci, ona, skrze ktorú sa stalo Slovo Telom. 

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024