Veľkým kráľom našej minulosti by lámalo srdce ak by videli, že väčšina našej spoločnosti žije bez Krista

Matej Gavlák
13. októbra 2022   Spoločnosť

Čo by si o nás pomysleli veľkí panovníci našich dejín, ak by sa nejakým spôsobom prišli pozrieť na svet, v ktorom my dnes žijeme? Čo by si o tomto svete pomyslel Matej Korvín, svätý Ladislav, svätý Štefan, Svätopluk alebo Pribina?

Na túto otázku sa pokúsil odpovedať autor z portálu Fire of Learning vo videu s názvom „Ako by dnešnú dobu videli stredovekí králi“ (https://www.youtube.com/watch?v=osdLRaCxa5A). Autor upozorňuje, že mnohé z jeho myšlienok sú síce len dohady, avšak vedecky čo najpresnejšie podložené.

Cudzokrajné miesto

Samozrejme, taký Matej Korvín by sebe dobre známu Bratislavu nespoznal. Pripadala by mu ako úplne cudzokrajné miesto. Prvé by mu do očí asi udreli rôzne vysoké sklenené budovy, potom azda „železné vozy pohybujúce sa sem a tam“, či rôzne zariadenia a „zázračné škatuľky“. Mohol by na oblohe zazrieť stúpajúce lietadlo a bolo by vskutku ťažké vysvetliť mu, ako je možné že „tá obrovská železná loď“ pláva vzduchom. Rovnako „čarodejnícky“ by vnímal zrejme väčšinu nami každodenne používaných vecí ako sú televízia, svetlo, mikrovlnka, vlak, autobus či elektrina samotná.

Rovnako nepochopiteľnou by pre neho bola krabička, vďaka ktorej sa dá dohovoriť s človekom kilometre vzdialeným, ba dokonca s niekým, kto je na opačnej strane zemegule! A čo potom taký internet, ktorý pár klikmi otvára väčšie knižnice, než akú on sám kedy videl – a to mal Matej Korvín údajne druhú najväčšiu knižnicu v celej Európe hneď po pápežovi. Dokonca i naše úplne bežné jedlá by mu pripadali cudzokrajné, veď také zemiaky sa začali pestovať až v 17. storočí. Čo potom taká ryža? Alebo špagety? Väčšina jedál z nášho jedálnička by mu bola cudzia, pretože sa začali pripravovať až z ingrediencií dovážaných zo zámorských ciest.

Bezbožný vynález

Portál Fire of Learning sa nazdáva, že stredoveký kráľ by si veľmi rýchlo všimol, že dnešní ľudia sú „ďaleko nezávislejší a ďaleko menej prorodinne orientovaní, ako bývali oni v minulosti“. Ľudia v stredoveku totiž bývali pod tou istou strechou po generácie a po generácie pracovali na tom istom políčku…, kým dnes ľudia bežne opúšťajú rodiny už okolo 20. veku života. „Chýbal by im pocit komunity“, hovorí ďalej autor portálu.

Králi by boli šokovaní z množstva ľudí žijúcich na jednom mieste. Na Slovensku je dnes 5,5 milióna obyvateľov, v Česku 10 miliónov, v Poľsku 40 miliónov. V období vlády Pribinu pritom v celej Európe žilo asi 30 miliónov ľudí. Ľudia by Pribinovi napriek tomu pripadali „neprirodzene opustení“, keďže v mestách sa panelákoví susedia častokrát neraz ani nepoznajú a na dedinách to začína byť veľmi podobné. Bolo by mu podivné, že ľudia, ktorí žijú tak blízko seba, vedia o sebe navzájom tak málo.

Ďalšou vecou, ktorá by napríklad Svätopluka prekvapila, by bola nízka úmrtnosť novorodencov a detí, a vysoký vek, ktorého sa ľudia vo všeobecnosti dožívajú. Polovicu všetkých úmrtí v stredoveku tvorili práve novorodenci – na niektorých veľmi chudobných miestach to mohlo byť až 80 percent – kým dnes detská úmrtnosť nepresahuje 1 %. Fire of Learning pokračuje:

„Pre nás dnes je dosť ťažké stratiť člena rodiny, či priateľa. Považujeme jednoducho za neprirodzené vidieť zomrieť niekoho, kto nedosiahol ešte ani vek 50 rokov, avšak toto bývalo bežnou súčasťou životov ľudí žijúcich v stredoveku. Bývalo veľmi časté stratiť súrodenca či dieťa…“

Hoci týmto kráľom neboli cudzie vojny a zabíjanie s nimi spojené, predsa by sa zdesili nad modernými „industriálnymi“ vojnami, ktoré už prakticky nerozoznávajú medzi vojakom a civilistom. Také nukleárna zbraň by sa im pre jej deštrukčnosť zdala byť doslova „bezbožným vynálezom“.

Doba heretikov?

Čo by si pomyslel taký svätý kráľ Štefan I. či svätý Ladislav I., keby prišli do našej doby? V prvom rade by im lámalo srdce ak by videli, koľko ľudí dnes žije bez Krista. „Značný počet kresťanov by považovali za heretikov,“ hovorí ďalej autor, „a to predovšetkým protestantov; ale aj katolíci – azda by poznamenali – stratili svoju vnútornú energiu.“ Inými slovami, súčasných katolíkov by vnímali ako príliš ľahostajných vo svojej vlastnej viere, ako aj v snahe obracať „heretikov“ na pravú vieru. Vo videu ďalej zaznieva:

„Mnoho z týchto kráľov, ako Ľudovít IX. (svätý Ľudovít) bolo vrúcnych ku svojim vlastným ľuďom a k veriacim, ale heretikov ťažko trestali. Ako by potom asi Ľudovít IX. zareagoval zistiac, že 40 % Francúzska sú ateisti alebo bez vyznania? Ako by sa asi cítili pri zistení, že Svätá zem či Konštantínopol neboli nikdy oslobodené? Alebo že protestantizmu bolo dovolené napádať katolicizmus?“

Stredovekí a zvlášť svätí králi aj našich vlastných dejín by dnešnú spoločnosť v prvom rade videli ako sebeckú a hriešnu. Aj keď ani v ich dobe nebývali ľudia anjelmi, predsa len sociálne štandardy bývali niekde úplne inde. Hedonizmus, nihilizmus, materializmus a dekadencia našej doby by ich desila ďaleko viac, ako by ich tešili moderné vynálezy, či vysoký vek, ktorého sa dožívame. Boli by šokovaní zistením, aké bežné sú dnes rozvody a že sexuálny život mimo manželstva sa už prakticky nepovažuje za ťažko hriešny.

Prirodzený verzus neprirodzený poriadok

Čo by si títo králi asi tak pomysleli o súčasnom politickom systéme – demokracii? Portál Fire of Learning sa snaží dať odpoveď:

„Títo muži tvrdili, že vládnu skrze právo dané Bohom. Verili, že monarchia je prirodzeným poriadkom a že boli vybraní Bohom, aby viedli národy v časných záležitostiach.“

Stredovekým kráľom nebola demokracia úplne neznáma. Starí Rím ako aj grécke mestské štáty bývali istý čas republikami a minirepubliky existovali dokonca aj v stredoveku. Naša demokracia je napriek tomu predsa len rozdielna, keďže volebné právo majú všetci občania požadovaného veku.

„Demokracia by (stredovekými kráľmi) bola vnímaná azda ako istý druh odpornej vlády luzy,“ zamýšľa sa autor, „kedy bol dav vyslobodený, aby mohol nerušene podkopávať duše národov; kde vedúci predstavitelia nie sú vyberaní na základe vôle Boha, ale podľa toho, ako sa im podarí získať si luzu v akejsi súťaži popularity.“ A pokračuje:

„Mohlo by ísť (v ich ponímaní) o odchýlku od prirodzeného poriadku a možno by videli všetky tie veci, ktoré sú v našej spoločnosti zlé, ako dôkaz toho, ako to vidia.“

Mnohé naše „slobody“ by aj podľa autora vnímali stredovekí králi ako „problémové, ak nie rovno ako zlo“. Napríklad taká sloboda slova. Matej Korvín by sa mohol spýtať, prečo by malo byť legálne klamať ľudí? Prečo by malo byť legálne podrývať verejný poriadok? A čo oddelenie štátu a Cirkvi? Ako môžu byť oddelené? Prečo nie je Boh ústredným zameraním všetkých rozhodnutí, ktoré sa v štáte robia? A to ešte autor nespomína veci ako potraty, LGBT „manželstvá“, či transgender ideológiu.

Doba temna

Portál Fire of Learning spomína aj ďalšiu modernému svetu blízku vec – globalizáciu. Stredovekým panovníkom, možno pre niekoho prekvapivo, nebola globalizácia cudzia. Avšak ako autor uvádza, „našu globalizáciu (pod záštitou OSN) by videli ako regresiu a toleranciu pohanov a heretikov, či odchýlku od prirodzeného poriadku“. „Kresťanská globalizácia“ stredoveku sa zhromažďovala okolo Krista, takto ju stredovekí králi vnímali.

Často sa hovorí, že stredovek bol „dobou temna“. A čo ak je v skutočnosti „dobou temna“ náš vek? Veľkí králi a vládcovia našich dejín, ako svätý Štefan, svätý Ľudovít, Matej Korvín, či Pribina by si to takmer isto mysleli.

PDF (formát pre tlač)