Vatikán a čínski katolíci – rozhovor s čínskym kardinálom Josephom Zen Ze-kiunom
churchmilitant.com
8. augusta 2019
Cirkev
Rozhovory
„Musíme sa brániť. Musíme prosiť Boha, aby nás chránil, aby nám dal silu. Bojovať o život a vieru je naším právom a povinnosťou“ – hovorí kardinál Joseph Zen Ze-kiun, emeritný biskup z Hongkongu, v rozhovore s Williamom Mahoneym.
Ak to smiete prezradiť, Vaša Eminencia, o čom ste sa rozprávali s pápežom Františkom počas audiencie na začiatku júla?
Chcel som prediskutovať so Svätým otcom najnovší dokument Svätej stolice; dokument, v ktorom nie je uvedené dikastérium, ktoré ho vydalo, ani meno úradníka zodpovedného za jeho vypracovanie. Pápež mi povedal, že o tejto veci sa môžem porozprávať so štátnym sekretárom, kardinálom Pietrom Parolinom. Odpovedal som, že je to zbytočné, pretože ja ho asi nepresvedčím a on určite nepresvedčí mňa. Povedal som, že by som chcel hovoriť s kardinálom Parolinom v prítomnosti Svätého otca, ale keďže to nie je možné, že sa zrejme vrátim domov naprázdno.
Nasledujúci deň ma však pápež pozval na večeru s Parolinom. Bolo to od neho veľmi milé. Samozrejme, že pri večeri nemožno diskutovať, tak som hovoril o tom, čo sa deje v Hongkongu. Až na konci večere som spomenul Svätému otcovi, že už som mu pred časom dal písomne to, čo by som rád povedal počas tejto diskusie. „Čo s tým?“ – spýtal som sa. Svätý otec odpovedal: „Dobre, pozriem sa na to, budem sa tým zaoberať.“
Znamená to teda, že akákoľvek možnosť bezprostrednej diskusie je vylúčená. Bol veľmi láskavý, že ma pozval na večeru a taktiež, že sľúbil vyšetriť túto záležitosť, ale doteraz som nedostal presnú odpoveď. Tak som sa vrátil do Hongkongu naprázdno. Nemôžem sa však sťažovať, predpokladám, že Svätý otec bol veľmi zaneprázdnený; bolo to večer pred stretnutím s Vladimírom Putinom. Musel som sa teda uspokojiť s jeho sľubom, že túto záležitosť prešetrí.
Aká je situácia podzemnej Cirkvi v Číne? Dá sa povedať, že po podpísaní dohody medzi Vatikánom a Čínou v septembri 2018 prenasledovanie podzemnej Cirkvi v Číne sa zintenzívnilo?
Áno, je to očividné pre každého, kto sleduje správy. Je to naozaj strašné; najznepokojujúcejšie je to, že dohoda je tajná, takže nevieme, čo obsahuje. Keď teda príde vláda a povie našim ľuďom: „Urobte to a to“, títo sa pýtajú: „Prečo?”. Pýtajú sa tiež: „Pápež s tým súhlasil?“ Čínski katolíci hovoria: „My vôbec nevieme, čo pápež sľúbil, na čom sa s vládou dohodol.“ A potom im Svätá stolica hovorí: „Podpíšte dokument, na základe ktorého budete pričlenení k Vlasteneckému združeniu čínskych katolíkov.“ Toto však určite nebolo obsahom dohody. Potvrdil to aj kardinál Filoni, ktorý hovoril, že v dohode to nie je, iba sa o tom diskutuje.
Kvôli tejto tajnej dohode sa toho udialo naozaj veľa. Situácia sa výrazne zhoršila. Pred uzavretím dohody existoval určitý kompromis v mnohých otázkach: Napríklad podzemná Cirkev mohla mať svoje vlastné budovy a podzemní kňazi – dokonca aj v mestách – mohli sláviť sväté omše pre veriacich, hoci to zákon zakazoval. Štátne orgány dlhú dobu nevynucovali dodržiavanie týchto zákonov, teraz však áno. Po uzavretí dohody sa prenasledovanie výrazne zintenzívnilo.
Čo môžu urobiť Spojené štáty a vlády západných krajín pre to, aby sa prenasledovanie zastavilo a dosiahla náboženská sloboda?
Myslím si, že je povinnosťou každého, kto vie, o čo ide, aby o tom hovoril. Nevidím však nádej na úspech, pretože Čínska komunistická strana sa teraz cíti mocná, takže si môže dovoliť ignorovať prejavy nesúhlasu bez ohľadu na to, kto ich vyjadruje. Má pocit, že teraz môže robiť čokoľvek, pretože je silná. Je to hrozná situácia. My sa však ozývame a nahlas protestujeme. Preto dúfam, že medzi politikmi sa nájdu čestní a inteligentní ľudia, ktorí týmto slovám budú venovať náležitú pozornosť. Preto vás povzbudzujem, aby ste o tom hovorili – možno aj bezvýsledne, ale je to naša povinnosť.
Aké povzbudenie, akú radu by ste dali katolíkom podzemnej Cirkvi v Číne?
V súčasnej situácii je veľmi ťažké radiť, pretože nemám nijakú právomoc. Keď mi ľudia kladú túto otázku, hovorím: „Ak vám Svätá Stolica dovolí jedno či druhé, a to aj robíte, neobviňujem vás – sledujete pokyny Vatikánu a to je v poriadku. Okrem toho si však musíte vždy vo svedomí položiť otázku, či sú tieto pokyny správne. Ak vám vaše svedomie povie, že tieto pokyny sú nesprávne, vtedy vaše svedomie je tou poslednou inštanciou. Nikdy sa však nebúrte, iba pokojne prijímajte dôsledky tejto situácie. Ak teda vláda vám vezme vaše kostoly, jednoducho nechajte, aby ich vzali. Ak ste kňazom a už nemôžete sláviť omšu, pretože ste nepodpísali dokument, ktorý vám vláda predložila, vtedy choďte domov.
Nikdy sa nezrieknite viery, v ťažkých časoch môžete žiť bez sviatostí [pokiaľ nie sú dostupné] pretože Boh vám môže dať milosti aj mimo nich. Ak vám nedovolia sláviť omšu pre veriacich, vtedy choďte domov a povedzte ľuďom, aby sa modlili vo svojich domovoch. Vy buďte verní, odhodlaní, nebojte sa a majte nádej. Možno, že lepšie časy prídu onedlho, alebo možno to bude trvať ešte dlho. Odovzdajme sa do Božích rúk.
Akým spôsobom môžu katolíci z iných krajín pomôcť svojim bratom a sestrám v Číne?
Musíte sa za nich modliť. Potom musíte byť dobre informovaní, aby ste vedeli, za čo sa modlíte. Niekedy ľudia – dokonca dobrí ľudia – nie sú dostatočne informovaní a môžu zaujať nesprávne stanovisko. Hovorí sa o odpustení, harmónii, dialógu, dôvere; sú to bezpochyby dobré veci. Niekedy sa však môžete ocitnúť v situácii, kedy ste presvedčení, že ostatní nie sú poctiví, že chcú zničiť vašu vieru. A vtedy im nemôžete dôverovať.
Treba byť disidentom, treba sa brániť. Vždy hovorím: „Viete si predstaviť svätého Jozefa, kto prichádza s malým Ježiškom, aby viedol dialóg s Herodesom?“ Bolo by to hlúpe! Takže nie vždycky je možné ľuďom dôverovať. Svätý pápež Ján Pavol II. hovorieval „my“ a „oni“, pretože sme iní. Dokonca aj v našich modlitbách pamätáme na našich nepriateľov. Nikoho nemáme v nenávisti, ale sú ľudia, ktorí sú našimi nepriateľmi, pretože chcú zničiť našu vieru.
Musíme sa brániť. Musíme prosiť Boha, aby nás chránil, aby nám dal silu pre boj. Bojovať o život a o vieru je naším právom a povinnosťou. Myslím si, že musíme byť opatrní, pretože náš základný postoj je vždycky postojom dôvery a dialógu, ale niekedy sa musíme modliť za obrátenie našich nepriateľov. Nemôžeme im však veriť, pretože na to nemáme absolútne nijaký dôvod. Ak im veríme, vystavujeme nebezpečenstvu seba, vystavujeme nebezpečenstvu našu vieru.
Po návrate z Číny vo februári 2018 poskytol biskup Marcelo Sorondo rozhovor talianskym novinám „La Stampa“. O Čínskej ľudovej republike hovoril v samých superlatívoch, dokonca uviedol, že „obhajuje dôstojnosť ľudskej osoby“ a „najlepšie uplatňuje sociálnu náuku Cirkvi“. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že celý svet sa mu smeje. Je to poľutovaniahodné. Ešte poľutovaniahodnejšie je však to, že okolo pápeža sú ľudia, ktorí mu nahovárajú podobné veci ako biskup Sorondo. Je to naozaj smutné. Ľudia sa smejú nášmu pápežovi, pretože nie je dobre informovaný.
Títo ľudia okolo pápeža, najmä kardinál Parolin, on vie všetko o Číne, má v týchto veciach bohaté skúsenosti a vie, akí zlí sú komunisti. Som si však istý, že Svätému otcovi nedáva správne informácie. Preto pápež niekedy hovorí veci, ktorým sa ľudia smejú. Škoda. Je to hrozné. Sme z toho smutní.
Chceli by ste ešte niečo povedať svetu?
Neustále sa modlite … modlite sa neustále! Dnes, na sviatok Panny Márie z Karmelu (16. júla) som si vykonal púť. Dve hodiny som putoval do karmelitánskeho kláštora, ktorý máme tu v Hongkongu. Išiel som na svätú omšu a prosil som ich, aby sa modlili.
Musíme mať na pamäti, že na vrchu Karmel bol prorok Eliáš. Bol prorokom ohňa [ktorý používal oheň] v boji proti falošným prorokom. Niekedy musíme byť ako Eliáš, niekedy musíme trpieť ako Jeremiáš, inokedy musíme bojovať. Boh vám žehnaj. Neustávajte v modlitbe. Sme jedna rodina.
Prevzaté z churchmilitant.com
