V tieni Božieho milosrdenstva -

V tieni Božieho milosrdenstva

vdp. Ľubomír Urbančok
11. apríla 2021
  Cirkev  

Pred 8 rokmi obletela svet informácia o liste emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý reagoval na rozhovor svojho bývalého kolegu Hansa Künga v nemeckom denníku Spiegel. [1] Kontroverzný teológ v nej poznamenal na margo svojho ochorenia na Parkinsonovu chorobu, že už požiadal istú firmu, aby v prípade, že jeho život by už nebol dostatočne dôstojný, aby mu vykonali eutanáziu. Benedikt XVI. sa ho v zmienenom liste mal snažiť odhovárať. V tom istom rozhovore vyjadril, že takmer iste dúfa, že sa dostane do Neba ako aj, že v existenciu Pekla ako takého neverí. Pre neho je peklo minutie životného cieľa. Hans Küng minulý týždeň zomrel a máme istotu, že mnohé svoje tvrdenia v rozpore s náukou Cirkvi už prehodnotil.

Po tom, čo sme minulú nedeľu oslávili Kristovo zmŕtvychvstanie, o ktorom sme rozjímali počas 8 dní oktávy, máme pred naším duchovným zrakom skutočnosť, od ktorej nás Kristus zachránil. Od večného zatratenia. Spochybňovanie existencie pekla je zároveň spochybnením Ježišovho vykupiteľského diela. Na Veľkú noc sme rozjímali o tom, ako Ježiš zostupuje do pekiel, aby vyslobodil duše spravodlivých, pretože bez jeho Vykupiteľského diela by sa nemohli tešiť ich duše z nebeskej slávy.

Keď sledujeme úpadok katolíckej viery a ubúdanie veriacich v našich chrámoch, musíme si klásť aj otázku ohľadom základných otázok našej viery. Skutočnosť, že aj mnohí náboženskí predstavitelia ostali ľahostajní voči obmedzovaniam náboženskej slobody má hlboké vieroučné dôvody, ktoré veľmi expresívne vyjadruje aj rozhovor zosnulého Künga. Posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré odovzdal Ježiš svätej Faustíne prežaruje celé minulé storočie a vyhlásenie dnešnej nedele aj na Nedeľu Božieho milosrdenstva pápežom Jánom Pavlom II., je viac ako emblematické. Potreba Božieho milosrdenstva je predsa úzko spätá s existenciou večného zatratenia.

Jedného dňa som uvidela dve cesty: jedna bola široká, vysypaná pieskom a kvetmi, plná radosti a hudby a rôznych potešení. Ľudia išli touto cestou, tancovali a zabávali sa – a keď prišli na koniec, ani si nevšimli, že už je koniec. Na konci cesty bola strašná priepasť, čiže pekelná priepasť. Duše slepo padali do priepasti, ako išli, tak do nej padali. Bolo ich tak veľa, že ich nebolo možné spočítať. Videla som aj druhú cestu, či skôr cestičku, lebo bola úzka, pokrytá tŕním a kameňmi. Ľudia, ktorí po nej šli, mali v očiach slzy, a ich údelom boli rôzne bolesti. Niektorí padali na kamene, ale hneď vstávali a išli ďalej. Na konci cesty bola nádherná záhrada, plná šťastia všetkého druhu a všetky tieto duše tam vchádzali. Hneď v prvom okamihu zabúdali na svoje utrpenia.“ (Denníček 153)

Kým Boh odovzdáva Faustíne posolstvo svojho Milosrdenstva a pripravuje si dlhú cestu až k jeho ustanoveniu, v Rakúsku vymýšľa vplyvný teológ Karl Rahner svoju teóriu tzv. anonymných kresťanov, podľa ktorej aj tí, ktorí neveria explicitne v Ježiša, avšak sa snažia žiť podľa pravdy a dobra v súlade s istými morálnymi princípmi, sú kresťanmi bez toho, aby si toho boli vedomí. Ďalší teológ, nie až tak ďaleko myšlienkovo stojaci od Rahnera, Hans Urs von Balthasar, ovplyvnený zjaveniami svojej známej Adriany von Speyerovej, rozvíja negáciu Pekla v podobnom duchu, ako som to už spomínal v prípade Künga. Podľa von Balthasara Božia láska a sila sú také nesmierne, že nekonečne prevyšujú hriechy ľudstva a napokon človek sa v poslednej chvíli rozhodne pre lásku a tak bude spasený.

Situácia sa po II. vatikánskom koncile stáva tak absurdnou, že teológovia formátu Rahner, Küng a von Balthasar začnú tvoriť náukový „mainstream“ a všetko, čo zaváňa príchuťou tradície, sa stane zavrhovaným, pričom sa značne rozšíria tieto ich teórie.

Bratia a sestry!

Koľko našich súčasníkov neverí v existenciu večného zatratenia a následne nevníma potrebu Božieho milosrdenstva. Mnohí z nich si hovoria, veď ja som dobrý človek, nikoho som nezabil. Už viac nepočujú náuku Cirkvi, ktorá celé stáročia učí počas všeobecných koncilov, že každá duša, ktorá zomiera v stave smrteľného hriechu, slobodne si tým vyberá cestu večného zatratenia.

Nie je to však strach, ktorý je naším motívom. Je to skutočná Božia láska, ktorú nám dnes Cirkev predkladá aj v podobe Božieho milosrdenstva. Celú túto oktávu sme rozjímali nad krásou triumfálneho Ježišovho zmŕtvychvstania, a preto sa budeme s dojatím v duchu modliť s kňazom modlitbu sekréty:

Prijmi Pane, prosíme dary plesajúcej Cirkvi a keď si jej poskytol príčinu toľkej potechy, udeľ jej okúsiť aj ovocie večnej radosti.“


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Duše našich mnohých bratov a sestier sú v utrpení, pretože už dlhodobo nemôžu prijímať sviatosti. Len ten, ktorý sa stretol s týmto utrpením to môže pochopiť. Ježiš sa obetoval na dreve kríža, aby tomuto nášmu ľudskému utrpeniu dal zmysel a pozdvihol náš zrak k večným hodnotám. Preto nám zanechal svoju Cirkev a sviatosti. Dnes sa však tieto sviatosti zdali len akousi okrasou pre mnohých tých, ktorí uverili bájkam teológov ako von Balthasar či Rahner, ignorujúc viaceré oblasti Ježišovho učenia. Keď si vytvoríme sieť akéhosi náboženstva podľa našej chute, už viac nemá zmysel evanjelizačné nasadenie svätého Ignáca, svätého Františka Saleského a mnohých iných. Pre mnohých našich súčasníkov preto neostalo nič iné, len ich životopisy preradiť vo svojej knižnici do kategórie náboženských bájok. V tomto duchu, ak neveríme v potrebu zachraňovania nesmrteľných duší, keďže niet večného trestu, pred ktorým ich zachraňovať, sa niet čomu čudovať, že hlasy pre vysluhovanie sviatostí sú dlhodobo veľmi ojedinelé a teda hlas Trnavského arcibiskupa bol hlasom volajúceho na púšti, ku ktorému sa pridalo donedávna už len niekoľko málo kňazov.

Boh sa však nenecháva prekonať vo svojej dobrote. Uprostred situácie, ktorú som opísal, si pripravoval tento dnešný sviatok, ktorý zďaleka nie je ďalším sentimentálnym sviatkom pre tých, ktorí ponímajú Božie milosrdenstvo, ako odpustenie bez ľútosti a obrátenia.

Svätý Tomáš Akvinský vo svojej kázni s názvom Veniet desideratus, ktorú predniesol pravdepodobne v Paríži počas adventného obdobia, rozjíma nad dôvodom príchodu Ježiša na svet. Okrem iného sa dotýka aj vzťahu spravodlivosti a milosrdenstva Boha nasledujúcimi dojímavými slovami:

Poslal teda Boh uzmieriteľa, nie človeka, nie anjela, ale Božieho Syna, ktorý by učinil zadosť milosrdenstvu takým spôsobom, aby tým neubral nič spravodlivosti. A tak sa stalo, že v tej istej udalosti sa „stretli milosrdenstvo a spravodlivosť…“ (Ž 84,11) Totiž spravodlivosť spočívala v tom, že trest bol veľmi tvrdý, avšak nekonečné milosrdenstvo zasa v tom, že ho odčinil na sebe samom. „Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil.“ (Iz 53,4) [2]

Nech sú dnes teda naplnené naše srdcia mimoriadnou radosťou, z viery, ktorá je naším víťazstvom, ako sme to počuli v dnešnej Epištole. Vďaka takejto viere budeme vnímaví aj na Ježišove slová sestre Faustíne:

Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené. Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne. Túžim, aby prvá nedeľa po Veľkej noci bola sviatkom Milosrdenstva. Pros môjho verného služobníka, aby v tento deň povedal celému svetu o mojom veľkom milosrdenstve. Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov.“ [3]

Bratia a sestry!

Majme dnes srdcia plné vďačnosti a tu a teraz sa rozhodnime žiť v súlade s Božou vôľou, čerpajúc z prameňov spásy, ktoré nám Ježiš daroval vo Veľkonočnom tajomstve. Pristupujme smelo k prameňom milosrdenstva, ktorými sú svätá spoveď a svätá omša. Ak takto vytrváme, budeme môcť za odmenu počas celej večnosti neustále ďakovať Bohu za tieto prejavy jeho lásky k nám. AMEN

[1] Don Cling to the life, by Markus Grill, Spiegel, December 16, 2013.

[2] S. Tommaso D’Aquino, I sermoni, ESD, p. 47.

[3] Denníček, 299, 300.

Otec Ľubomír Urbančok študuje teológiu v Ríme na pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského – Angelicum


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024