V Poľsku budú voliť túto nedeľu nového prezidenta
Branislav Krasnovský
26. júna 2020
Politika
Poľské prezidentské voľby sa mali uskutočniť už 10.5.2020, kvôli pandémii koronavírusu sa však presunuli na 28.6.2020. V prípade, ak sa nepodarí zvoliť nového prezidenta v prvom kole, druhé kolo sa uskutoční dňa 12.7.2020. Platí podmienka, že víťaz volieb musí získať nad 50% hlasov. Prezident sa volí len jeden deň.
V Poľsku si dnes mnohí kladú otázku, či sa podarí súčasnému prezidentovi Andrzejovi Dudovi udržať svoje prezidentský post aj na ďalších 5 rokov. Andrzej Duda je najväčším favoritom, ale ľahké to mať nebude.
V Poľsku kandiduje 12 kandidátov.
Predvolebné prieskumy dlhodobo favorizujú Andrzeja Dudu, Roberta Biedrońa, Szymona Hołowniu, ku ktorým v posledných týždňoch pribudol aj Rafal Trzakowski /prieskumy agentúr IBRiS, Estymator, Pollster, Social Changes, PGB Opinium/. Šance ostatných kandidátov sú podľa prieskumu spomenutých agentúr viac menej už len teoretické.
Spočiatku sa zdalo, že voľby budú len formalitou a zvíťazí v nich bez väčších problémov Andrzej Duda, za ktorým stojí najmä Prawo i Sprawiedliwość (PiS). Dudova hlavná konkurentka Małgorzata Kidawa-Błońska z Platformy Obywatelskej ale ešte v máji 2020 kvôli klesajúcej popularite odstúpila, dobre ju však nahradil Rafal Trzakowski.
Rafal Trzakowski musel za päť dní zozbierať 100 000 podpisov, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách, za štyri dni sa mu však podarilo zohnať 1 600 000 podpisov, čo zaskočilo Andrzeja Dudu a jeho tým. Rafal Trzakowski predstavuje pre Andrzeja Dudu veľké nebezpečenstvo, pretože jeho preferencie sa za necelý mesiac vyšplhali až približne na 30%.
Podľa Romana Motołu, ktorý publikoval na portáli pch24.pl článok s názvom “Słaby Biedroń, coraz silniejsi „Biedroniowie”, popularita ľavicového kandidáta Roberta Biedrońa v posledných dňoch značne poklesla. Poľskí ľavičiari v posledných mesiacoch v Poľsku prechádzali ťažkým obdobím trieštenia vlastných síl. Navyše ich sociálnu agendu preberajú v čoraz väčšej miere aj iné politické subjekty na poľskej politickej scéne.
Presunutím volieb z mája na jún 2020 získal najviac práve Rafal Trzakowski. Výmenou Małgorzaty Kidawa-Błońskej za Rafala Trzaskowského, získala „občianska koalícia druhý dych”, jeho nástup bol prekvapujúci, stal sa vážnym súperom Andrzeja Dudu, Trzakowski ale podporuje LGBT agendu, vrátane legalizácie homosexuálnych partnerstiev, presadzuje „modernú a nezaťaženú sexuálnu výchovu na školách”, požaduje zmenu potratového zákona v Poľsku. Jeho najbližším poradcom je aktívny homosexuál, pre väčšinu poľských katolíkov je preto neprijateľným kandidátom.
Presunutím volieb z mája na jún 2020 získal aj Szymon Hołownia, ktorý nijako neskrýva svoje katolícke cítenie. Spisovateľ, filozof, ktorý v minulosti pôsobil ako novinár v katolíckych periodikách, bol v dominikánskom noviciáte, aktívne sa venoval aj charite, čo svedčí o jeho rozvinutom sociálnom cítení. Nezanedbateľná časť poľských voličov mu preto dá svoj hlas, tie však v konečnom dôsledku môžu chýbať práve Andrzejovi Dudovi, mnohí Poliaci však Szymonovi Hołowniovi nedôverujú.
Piotr Relich v článku „Wybory a LGBT. Przegląd poglądów kandydatów na homo-propagandę.” publikovanom takisto na portáli pch24pl tvrdí, že veľký zápas o LGBT dúhového voliča sa už odohral medzi Rafalom Trzakowskim a Robertom Biedronom, pričom Trzakowski je pripravený vyjsť LGBT komunite maximálne v ústrety.
Čo sa týka Szymon Hołowniu, je Piotr Relich kritický. Obáva sa určitej dvojtvárnosti Hołowniu, ktorý by mohol postupne a salámovou metódou pretlačiť v Poľsku aj spomenutú spornú agendu cez referendum. Dokonca prirovnáva Szymona Hołowniu ku „Grimovi z Pána Prsteňov, ktorý presadzuje systematicky svoje predstavy pomocou svojho hadieho jazyka“.
Svoju pozornosť venoval Piotri Relich i Krzystofovi Bosakovi a Władysławovi Kosiniak-Kamyszovi. Krzysztof Bosak je za zastavenie škodlivých vplyvov LGBT organizácii na školách a nedoporučuje, aby sa liberalizovala sexuálna výchova na školách, pričom presadzuje právo rodiča vychovávať svoje diela v súlade s kresťanskými hodnotami. Krzysztof Bosak otvorene vystupuje proti Istanbulskému dohovoru, ratifikovanému v roku 2015, Władysław Kosiniak-Kamysz je vnímaný ako marginálna figúra.
Andrzej Duda sa snaží o znovuzvolenie, vyjadruje nesúhlas s ideológiou LGBT a vytyčuje jasnú hranicu medzi dúhovým sociálno-politickým hnutím a homosexuálmi, ktorí ho „prakticky vôbec nezaujímajú, pokiaľ sa nebudú snažiť vnucovať svoje predstavy iným”. Duda zdôrazňuje manželstvo ako vzťah medzi mužom a ženou, takisto v minulosti prirovnal LGBT ideológiu k ideológii boľševizmu. Andrzej Duda verí, že mu radikálnejší postoj voči LGBT komunite tak ako v minulosti prinesie politický úspech.
Poľské prezidentské voľby sa odohrajú v napätej atmosfére a od toho, akým spôsobom dopadnú, bude závisieť ďalší politický vývoj v krajine.
