V Nedeľu Božieho slova vyhlásia online laureátov Ceny Jozefa Búdu


24. januára 2021
  Krátke správy - Cirkev

V Nedeľu Božieho slova, dňa 24. januára 2021 o 17:00 vyhlásia nových laureátov Ceny Jozefa Búdu. Pre pandemickú situáciu bude možné túto udalosť sledovať naživo. Online pripojenie pre verejnosť bude realizované na platforme Zoom (Meeting ID: 858 4868 7610; Passcode: 500315) (Sledovať).

Cenu Jozefa Búdu udeľuje redakcia časopisu Studia Biblica Slovaca jednotlivcovi za odbornú a vedeckú prácu v oblasti exegézy a exegetického skúmania doma i v zahraničí. Cena sa udeľuje od roku 2012 každé dva roky. Doteraz cenu prevzali Peter Dubovský, Blažej Štrba, Helena Panczová a Jozef Jančovič.

Studia Biblica Slovaca (StBiSl) je časopis zameraný na skúmanie Svätého písma Starého a Nového zákona predovšetkým zo stránky filologickej, historickej, exegetickej a teologickej. Vydavateľom časopisu je Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Jozef Búda (1898-1994) bol slovenský cirkevný hodnostár, teológ, biblista, vysokoškolský pedagóg a rímskokatolícky kňaz, ktorý publikoval aj pod pseudonymom Jozef Chata.

Základnú školu vychodil v Nemeckej, gymnázium v Banskej Bystrici, kde v roku 1916 zmaturoval. Teológiu študoval v Banskej Bystrici, Olomouci a v Prahe. Za kňaza ho vysvätili 9. júla 1922. Ako kaplán pôsobil v Detvianskej Hute (1922) a v Detve (1923), ako chórový kaplán v Banskej Bystrici (1925). Funkciu notára diecéznej kúrie zastával v Žiari nad Hronom (1924), potom účinkoval ako kaplán v Krupine (1925), v Detve (1926), ako správca farnosti v Hriňovej (1927-1928) a farár v Banskej Bystrici-Radvani (1929-1930).

Od roku 1930 vyučoval náboženstvo na gymnáziu v Banskej Bystrici. Od 1. septembra 1933 pôsobil aj ako suplujúci profesor Rímskokatolíckej vysokej školy bohosloveckej v Banskej Bystrici. 17. marca 1933 ho na Karlovej univerzite v Prahe promovali za doktora teológie, v roku 1938 sa stal docentom. V roku 1939 ho vymenovali za mimoriadneho a roku 1942 za riadneho univerzitného profesora biblického štúdia Starého zákona.

Na teologickej fakulte zastával funkciu dekana (1946-1948) a prodekana (1948-1950). Na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity viedol aj kurz gréckeho jazyka i grécky seminár (1942-1945). Zároveň pôsobil v Banskej Bystrici ako rektor kňazského seminára, profesor pastorálky (1945-1946) a profesor biblického štúdia. Od roku 1936 bol diecéznym cenzorom a od 1. 1. 1938 prosynodálnym sudcom.

V roku 1947 ho vymenovali za pápežského komorníka. Jeho plodné vedecko-pedagogické pôsobenie prerušil násilný administratívny zásah režimu a obdobie od 1. februára 1950 do 18. apríla 1954 strávil vo väzení. Po návrate pôsobil v civilnom zamestnaní do 31. júla 1961. V rokoch 1963-1968 účinkoval ako duchovný správca rehoľných sestier vo Zvíkovci (Česko). Od 1. októbra 1968 sa vrátil na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave a opäť tam prednášal ako profesor biblického štúdia Starého zákona.

V roku 1973 sa stal čestným kanonikom Banskobystrickej kapituly. Od roku 1976 žil v Charitnom domove v Báči.

V pastorácii bol horlivým propagátorom spolkovej činnosti (v Banskej Bystrici viedol Katolícku jednotu žien, v Krupine skupinu Orla), v novoutvorenej farnosti Hriňová postavil farskú budovu, zriadil malý pozemkový fond a položil organizačné základy farnosti. Ťažisko jeho životnej činnosti spočívalo na výchovno-vedeckom poli. Popri pôsobení na bohosloveckých fakultách ako odborník na Starý zákon usporadúval prednáškové turné v rozličných mestách Slovenska, prispieval do periodík Katolícke noviny, Duchovný pastier, Kultúra, Nová práca a Smer.

Odborné články a štúdie uverejňoval aj v zborníkoch a ročenkách (Catholica Theologica Slovaca, v Ríme Biblica pod pseudonymom Jozef Chata). Bol riadnym členom Slovenskej učenej spoločnosti v Bratislave a Kat. akadémie. Zameriaval sa na biblicko-teologické a exegetické štúdium Knihy proroka Izaiáša.

Ako člen Biblickej komisie Spolku sv. Vojtecha v Trnave patril k hlavným prekladateľom Starého zákona. Vynikal aj ako kazateľ. V Trenčíne vyšla zbierka jeho kázní pod názvom Pán s vami (1946). Kázne o Božskom Srdci Ježišovom vyšli pod pseudonymom s názvom Ohnisko lásky (1977). V zbierke Zdravas’, Milostiplná sú uverejnené jeho mariánske kázne. Ako uznanie zásluh dlhoročného kňazského života, práce pri formovaní kňazských charakterov a príkladného kňazského postoja ho 11. júla 1992 vymenovali za pápežského preláta.

BK

Zdroj: knihydominikani.sk, biblica.sk

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!