Ústavný súd potvrdil legálnosť núdzového stavu, niektorí sudcovia boli proti

1. apríla 2021   Krátke správy

Včera sa Ústavný súd definitívne vyjadril k podaniu generálneho prokurátora Maroša Žilinku a opozičnej strany Smer-SD, ktorí napadli uznesenie o predĺžení núdzového stavu a prijatie s ním súvisiacich opatrení. Súd konštatoval, že tak núdzový stav, ako aj opatrenia sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan uviedol, že zákon o bezpečnosti štátu ako základný dôvod opakovaného predĺženia núdzového stavu uvádza ochranu života a zdravia osôb v súvislosti s pandémiou. To je podľa neho „základná ústavná hodnota, z ktorej aj Ústavný súd musel vychádzať.“

Jeho kolegovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka však pripojili k nálezu odlišné stanovisko a „považujú napadnuté uznesenie za neodôvodnené, nedostatočne komunikované, čo podľa ich názoru je ústavnoprávny problém, najmä v časti rozsahu a trvania núdzového stavu.“

Ústavný súd vo svojej väčšine potvrdil aj ústavnosť takých foriem vládneho aktivizmu, ako bolo celoplošné antigénové testovanie, ktoré pravdepodobne spôsobilo ešte väčšie rozšírenie vírusu medzi obyvateľstvom.

Otázkou, ktorú si teraz asi mnoho občanov (aj keď zaiste nie prehnane mnoho) bude klásť je, čo má vlastne podľa ústavy vláda pre zdravie občanov zakázané urobiť? Ak sa dostatočne zamyslíme, tak zistíme, že to jediné čo asi zostáva ako tabu je porušenie práv minorít. Všetko ostatné zákon o núdzovom stave umožňuje: porušenie súkromného vlastníctva, vysťahovanie, nasadenie na nútené práce (zdravotníkov, vojakov aj civilov), zákaz vychádzania, uväznenie-karanténu šíriteľa nákazy a pod.

Opäť sa tak potvrdzuje, že písané ústavy sú len papiermi, rovnako ohybnými ako ktorýkoľvek iný zákon a ich garancie sú veľmi obmedzené. Ako povedal parlamentu anglický kráľ Karol I. Stuart, popravený parlamentom: „Zárukou slobody nie je parlament ani ústava, ale láska k právu.“ Táto láska k právu môže vychádzať len z morálneho imperatívu sankcionovaného Bohom, a väčšinou sú ju schopní vlastniť skôr jednotlivci ako davy. A ono právo sa musí odvíjať od Božích prikázaní a uprednostňovať Boha pred človekom. Pokiaľ to tak nie je, akákoľvek zámienka poslúži vládcom na ospravedlnenie krátenia slobôd obyvateľov. Pre ich dobro, samozrejme.

BM

PDF (formát pre tlač)