Christianias

Christianias
Podporiť
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca
  • O nás

Umelec od prírody ľavicový?

Spoločnosť
21.11.2019
Tomasz A. Żak
f

Problém dnešných umelcov spočíva predovšetkým v tom, že umenie je pre nich na jednej strane prejavom vzbury, kým na druhej strane sú odkázaní slúžiť štátnym inštitúciám alebo takzvanému „trhu“. To musí, samozrejme, umelca doviesť k zrade: buď seba samého a svojej citlivosti, alebo k zrade širšie chápanej ako popretie vlastnej kultúry, národnosti a následne aj viery v Boha. Väčšinou sa najprv zriekajú Boha, lebo to je súčasťou ich „vzbury“, je to najľahšie a okrem toho „umelecký ateizmus“ sa aj dobre predáva.

Zdroj: pixabay.com

Podľa
všeobecne rozšíreného názoru je umelec akosi zo samotnej svojej umeleckej
podstaty ľavicový. Táto teória
má veľmi dlhú bradu. A pod tým
starým strniskom sa skrýva príšerná fyziognómia.

Nie je to novinka
dnešnej doby, že každé aj to najhoršie svinstvo a nehanebnosť sa neraz
vydáva za umenie. Všetky
revolúcie mali svojich bardov a apologétov. Aktívnym jakobínom hlasujúcim za gilotínu pre kráľa bol maliar Jacques
David. Osobitným
výhodám sa tešil spisovateľ a patologický erotoman de Sade, kým jeho kolega,
nihilista a slobodomurár Jean Jacques Rousseau, sa stal akýmsi guru pre ďalšie
pokolenia revolucionárov.

Obdobou
Rousseaua v sovietskom Rusku bol kultúrny teoretik Anatolij Lunačarskij. Tento boľševický komisár dlhé roky rozhodoval
o školstve v Sovietskom zväze, čo pri jeho fixnej idei o potrebe
nahradiť rodinu spoločenskými organizáciami (čítaj: štátom) viedlo k otupeniu ľudských
pocitov celých generácií indoktrinovaných sovietskych ľudí. Bol to on, ktorý povedal: Ak revolúcia môže dať umeniu dušu, potom
umenie môže dať revolúcii svoju reč.

Majstrom
revolučnej reči sa stal Vladimír Majakovskij – ikona ľavice, nie menšia ako Che
Guevara. Tento
mimoriadne talentovaný básnik vo svojom privátnom živote podporoval
permisivizmus a vo svojej tvorbe komunizmus. Trochu (ale iba trochu) udivuje jeho vytrvalá popularita medzi zástancami
slobody akéhokoľvek druhu v kombinácii s jeho vierou, ako je napríklad slávna
kolektivistická fráza v holde na počesť Lenina: Jeden je nula, ak je sám, jeden, nech je to
hocikto, nezdvihne ani päťpalcový trám. Strana – to sú milióny ramien, navzájom
zomknutých stuha. Strana je nesmrteľnosť našej veci...

Takýchto „od
prírody ľavicových“ umelcov by sme tu mohli menovať a citovať desiatky. Takých,
ktorí ospevovali všetky možné morbídnosti a genocídy v dejinách akosi
automaticky spájané s ľavicovým pohľadom na svet, alebo tie najhoršie svinstvá
zaobaľovali do lyrického pozlátka. A tak je to až dodnes, hoci dnešní „červení“ nás presviedčajú, že ich
vzbura má korene v „hnutí roka 68“, čiže v takzvanom proteste „detí
kvetín“. A ak sa už odvolávajú
na niektoré mená, potom počúvame o Warholovi, Morrisonovi, Ginsbergovi.

Hoci sa moderná
kultúrna ľavica dištancuje od svojich krvavých ideologických predkov
a hlási sa radšej k beatnikom či hippisákom, nechtiac ukazuje svoju
pravú tvár, čiže kontrakultúrny svetonázor. A kontrakultúra je predsa len čosi proti kultúre, čosi bez kultúry. Preto sa nečudujme všadeprítomnej
dekonštrukcii v umení. Umelci tohto
druhu nemôžu tvoriť inak.

Sovietski
čekisti sa vyznačovali znesväcovaním kostolov, španielski republikáni vraždením
kňazov a znásilňovaním mníšok, oni „iba“ vešajú genitálie na kríž alebo
spievanie kolied ilustrujú sexuálnym stykom. A k tomu všetkému pokrytectvo veľké ako Himaláje. Hoci majú inštitúcie, dotácie, príspevky,
médiá a kto vie, čo ešte, stále majú pocit, že kvôli útlaku zo strany
konzervatívnej, katolíckej a martyrologickej spoločnosti sú vylučovaní
z kultúry.

Foto: Sartre s Che Guevarom, zdroj: wikipedia.com

V skutočnosti
všetko, čo títo „rebelujúci“ úplatní umelci ponúkajú ako objavné a avantgardné,
tu už raz bolo. A to
najčastejšie v stredoveku: v ére, o
ktorej sa postmodernisti vyjadrujú vždycky pejoratívne a ktorá je pre nich
synonymom úpadku umenia a zotročovania. Hoci práve vtedy všetky oblasti umenia dosiahli vrchol
svojich technických možností a obsahová stránka diel stále ohromuje svojím
novátorstvom a nadčasovosťou. Existuje však
jeden zásadný rozdiel, pokiaľ ide o zmysel každej umeleckej činnosti
a spočíva v tom, či umelec chce venovať plody svojho talentu
Kristovi, alebo či sa už pri vzniku svojho prvého diela dohaduje s
Mefistofelom. Umelecká
práca zasvätená Pánovi zásadne mení umelcovu motiváciu a umiestňuje ho presne na
miesto, o ktorom sníva každý umelec - do sveta plnej tvorivej slobody. Toto je jediná ozajstná sloboda - pretože ju
nikto nenadekrétoval, ani od nikoho nebola kúpená, ale je výsledkom slobodnej
voľby, ktorú nám dal Stvoriteľ. Umenie sa
zrodilo pred oltárom, pretože umelec je svojou prirodzenosťou zahľadený na Boha.

Naša ľavica
ide v stopách ľavičiarov západnej Európy – za posledné desaťročia
monopolizovala všetky kultúrne posolstvá v oblasti takzvaného prestížneho
umenia, čiže toho, ktoré politickým elitám prináša hodnoty, záujmy, názory a
interpretáciu všetkých javov. A tieto elity
infikované kultúrnym marxizmom riadia inštitúcie, ktoré formujú kultúrnu
politiku, a tieto trendy potom prenášajú do celej spoločnosti. V tejto situácii ani národný záujem ani
katolícka interpretácia života nemajú šancu šíriť sa. Sú - ako sa hovorí -, „cenzurované“. A umelci, ktorí takto cítili a v tomto duchu
tvorili, boli vylúčení z možnosti normálne tvoriť, lebo boli ekonomicky
spapuperizovaní. A s tým
sa ochudobnila aj naša vlasť. Geto, v
ktorom sme zavretí, má iba jeden cieľ - izolovať národ od sociálnej
komunikácie, aby ľudia náhodou opäť neuverili v Boha a znova nezačali
milovať svoju vlasť.

Tomasz
Żak – spisovateľ,
publicista a scenárista, tvorca a režisér divadelnej skupiny Teatr Nie Teraz.

Podporiť

Najčítanejšie články
  1. Tomáš Halík – nové...
  2. Ako premeniť Boha na rela...
  3. Mýtus francúzskej revolúc...
  4. Poľovníci na muške
  5. Kresťanská Európa, zobuď...

Súvisiace články

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

Keď len pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že agresívnemu hnutiu „nových ateistov“ vedenému esejistom Christopherom Hitchensom a biológom Richardom Dawkinsom bude patriť budúcnosť, dnes…

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

06. 12. 2019
/
Aldo Maria Valli

Vo filme o Tolkienovi chýba to hlavné

Totiž jeho katolícka viera. Nie je možné pochopiť autora Pána prsteňov bez viery, ktorá pre neho bola zásadnou vecou v bežnom živote, no tiež inšpirácia…

Vo filme o Tolkienovi chýba to hlavné

Vo filme o Tolkienovi chýba to hlavné

Recenzie
/
05. 12. 2019
/
Rino Cammilleri

Portrétista tej horšej Ameriky

O tom, ako jeden z najpopulárnejších spisovateľov Spojených štátov prijal krst v katolíckej Cirkvi. Viete, čo je Hrdzavý pás? Je to oblasť na severovýchode Spojených…

Portrétista tej horšej Ameriky

Portrétista tej horšej Ameriky

29. 11. 2019
/
Grzegorz Górny

Poľovníci na muške

Ach tí poľovníci! Nielenže poľujú na zvieratá – a preto môžu manipulovať so zbraňami –, ale ešte k tomu majú odvahu pestovať tradície siahajúce mnoho…

Poľovníci na muške

Poľovníci na muške

28. 11. 2019
/
Marcin Austyn

Najnovšie články

Anjelský doktor Tomáš Akvinský

K pochopeniu skutočného významu titulu „Anjelský doktor“ sv. Tomáša Akvinského si musíme najprv uvedomiť istú iróniu, ktorá je v ňom obsiahnutá. Iróniou je, že sv. Tomáš, viac než akýkoľvek iný teológ či filozof, zasvätil značnú časť svojho

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

Keď len pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že agresívnemu hnutiu „nových ateistov“ vedenému esejistom Christopherom Hitchensom a biológom Richardom Dawkinsom bude patriť budúcnosť, dnes je situácia veľmi odlišná a niektorí ateisti začínajú premýšľať a kladú si otázky.

Anjelský doktor Tomáš Akvinský

K pochopeniu skutočného významu titulu „Anjelský doktor“ sv. Tomáša Akvinského si musíme najprv uvedomiť istú iróniu, ktorá je v ňom obsiahnutá. Iróniou je, že sv. Tomáš, viac než akýkoľvek iný teológ či filozof, zasvätil značnú časť svojho

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

Keď len pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že agresívnemu hnutiu „nových ateistov“ vedenému esejistom Christopherom Hitchensom a biológom Richardom Dawkinsom bude patriť budúcnosť, dnes je situácia veľmi odlišná a niektorí ateisti začínajú premýšľať a kladú si otázky.

O nás

Portál Christianitas chce inšpirovať a vzdelávať čitateľov v duchu tradičného katolíckeho učenia a konzervatívneho pohľadu na politiku, dejiny či kultúru. Vydajte sa s nami na cestu spoznávania základov európskej civilizácie, kresťanstva a ideí, aby sme nadobudli schopnosť obhajovať cnosť a zastaviť úpadok.

Odoberajte náš mesačný výber najdôležitejších článkov

info@christianitas.sk

f
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca
Menu
  • Cirkev
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Revolúcia
  • História
  • Kultúra
  • Téma mesiaca

Copyright @CHRISTIANITAS