Týždeň na Slovensku

Redakcia
5. marca 2022   Spoločnosť

V dobe, kedy hoaxy sa stávajú pravdou, ideme bojovať proti dezinformáciám. Slovensko zasiahla vlna nenávisti horšia ako omikron.

Ďalší zákon expresne rýchlo schválený

Kým sa Slováci spamätávali z toho, že neďaleko našich hraníc sa bojuje, vláda urýchlene prijala zákon, ktorý dal Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) možnosť blokovať na internete „škodlivý obsah“. Strhla sa okolo toho poriadna búrka, pretože otázkou je: Čo je škodlivý obsah? Názor, ktorý sa nebude pozdávať nejakému úradníkovi? A preto sa vypne celý web? Zakážu sa stránky, ktoré si dovolia kritizovať vládu, zisťovať si informácie po svojej vlastnej linke, pýtať sa, diskutovať?

O tom, ako veľmi vláde na schválení tohto zákona záležalo, sme sa presvedčili aj tak, že návrh sa (opäť expresne rýchlo) schválil v noci. Podľa mnohých dostala týmto sloboda slova na Slovensku veľkú ranu. Ale našťastie je to len dočasné. Weby sa môžu blokovať (a niektoré už aj sú zablokované) do konca júna. Kto tomu verí, nech sa hlási u súdruha Žinčicu.

Pozor na informácie a dezinformácie

Krátko po schválení zákona o boji proti dezinformáciám prišli výstrahy a vyhrážky. Polícia aj vláda začali naliehavo upozorňovať občanov, aby si dávali dobrý pozor na dezinformačnú propagandu, ktorá zúri na Slovensku. Dozvedeli sme sa, koľko rokov v base môžeme vyfasovať za to, keď azda budeme nadŕžať nesprávnej strane. Začala sa skrátka zastrašovacia kampaň podobná tej, ktorú sme už zažili len nedávno v podobe vyhrážok a sankcií za neochotu očkovať sa alebo mať na očkovanie iný názor.

„Dávajte si pozor na dezinformácie a lživú propagandu v súvislosti s útokom na Ukrajinu,“ upozornila Polícia SR s dodatkom: „Sledujte štátne médiá a oficiálne stanoviská najvyšších orgánov SR.“ Teda presne tie médiá, ktoré nás informovali aj o pandémii a nie vždy trafili správne čísla či odhady. Odborníci na dátovú analytiku, krízový manažment a grafickú interpretáciu dát zo skupiny Dáta bez pátosu na to počas posledných dvoch rokov dôrazne upozorňovali. Spomeňme si napríklad na to, ako nás médiá varovali, že príde „čas triážnych stanov“ a nastane apokalypsa.

Analytici z Dát bez pátosu sa chytali za hlavu. „Ich čas neprišiel, nebolo ich treba. Ich nepotrebnosť komentujú samí riaditelia a pracovníci nemocníc. Pokoj,“ odkázali kompetentným. Podobné nesprávne predikcie zo strany štátu či štátnych médií museli riešiť pomerne často. „Bolo by užitočné, aby sa v našej krajine viac priestoru venovalo triezvym úsudkom, sedliackemu rozumu, práci s trendmi a s dátami. Hystéria a strach prebúdzajú odpor, vzdor a aj popieranie. Už toho bolo dosť,“ vyhlásili analytici.

Hoax či pravda?

Chaotické a mätúce informovanie sme si užili v praxi aj v súvislosti s vlnou utečencov na našej východnej hranici. Okrem ukrajinských žien a detí sa tam objavili aj mladí muži, ktorí na prvý pohľad nevyzerali ako ukrajinskí študenti. A na druhý pohľad by sme mohli povedať, že ide o ekonomických migrantov, ktorých je plný Rím, Paríž či Berlín. „Niektorí jednotlivci a organizácie sa od dnešného dňa snažia v online priestore pretlačiť informáciu, že cez východné hranice s Ukrajinou k nám utekajú nielen Ukrajinci, ale aj občania iných krajín… Cudzinci sú riadne registrovaní na hraničných priechodoch. Pokiaľ pri sebe nemajú z akéhokoľvek dôvodu doklady, sú uložení do databáz a okrem ďalších úkonov sú im odobraté odtlačky prstov,“ oznámili oficiálne zdroje.

Krátko na to poskytla médiám vyhlásenie hovorkyňa Stanice Košice Alžbeta Gajdošová Keruľová s tým, že situácia, vyvolaná návalom utečencov, ktorých na stanicu privážajú niekoľkokrát denne autobusy a vlaky, je už neúnosná. „Ide o hromadné príchody, kedy sa v stanici vyskytujú stovky utečencov nielen z Ukrajiny, ale prevažne z afrických krajín a krajín Blízkeho východu (Maroka, Afganistanu a pod.),“ povedala hovorkyňa s tým, že časť z nich pokračuje následne ďalej na západ, do hlavných miest Rakúska, Nemecka a Maďarska.

Čerešničkou na torte je, že len výnimočne sme videli na tvárach utečencov rúška či respirátory, ktorými vláda trápila Slovákov uplynulé dva roky. Aj zdravotný personál na hranici priznal, že rúška sa tam jednoducho nenosia a vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí vstupujú na naše územie, už zrejme kompetentní v tejto veci rezignovali. „V čase ešte stále trvajúcej pandémie prichádzajú títo utečenci bez otestovania, bez respirátorov a základných hygienických potrieb,“ prízvukuje hovorkyňa Stanice Košice. Covid, zdá sa, definitívne odišiel na smetisko dejín a my máme nádej, že aspoň v tejto oblasti zvíťazil zdravý rozum nad lžou a nenávisťou.

Komu patrí pomsta

A propos, nenávisť. Toľko nenávisti, koľko aktuálne zaplavilo Slovensko, sme tu už dávno nemali. A kto nechce nenávidieť s prúdom, ten je „troll“. Túto emóciu môžeme teraz sledovať aj na miestach, kde boli ešte nedávno pomerne príčetní ľudia. Za svoju národnosť sú šikanovaní športovci či umelci, ktorých kedysi národ nosil na rukách. Rušia sa spolupráce medzi inštitútmi a vedcami, premenúvajú sa školy, z klubov a súťaží sa vyhadzujú športovci.

Najnovšie došlo už aj k takej absurdnej udalosti, že sa premenovala známa ruská zmrzlina na ukrajinskú. Výrobca sa tak rozhodol, aby ho nikto nemohol podozrievať zo sympatií k agresorovi. Rovnako musí polícia riešiť aj prípad poškodenia vojenského pamätníka Slavín v Bratislave. Neznámi vandali natreli pietne miesto, kde ležia tisícky ruských vojakov, žltou a modrou farbou. Za zmienku stojí podivuhodná reakcia nášho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého „sú farby ukrajinskej vlajky na Slavíne výzvou občanov SR, aby Rusko skončilo túto nezmyselnú vojnu“.

Smutné je, že nenávisť sa nájde aj v komentároch od údajne veriacich ľudí, ktorí neváhajú obhajovať myšlienku, že nejaký človek si „zaslúži zhorieť v pekle“ alebo že „za tohto človeka sa netreba modliť“.

Náš Boh nám však už od starozákonných čias pripomína: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím…“

PDF (formát pre tlač)