Turecká ekonomika je na tom tak zle, že by to mohlo vyvolať vojnu o zásoby nerastných surovín v Stredozemnom mori

5. mája 2022   Krátke správy

Turecko už viac ako rok čelí nebezpečne vysokej inflácii spôsobenej neortodoxnou Erdoganovou finančnou politikou. Turecká mena líra pritom stratila za posledných 8–9 rokov neuveriteľných 80 % svojej hodnoty.

V praxi to znamená, že ak ste si v roku 2016 kúpili za turecké peniaze plechovku koly v hodnote 1 amerického dolára, zaplatili ste 3 turecké líry. Na začiatku tohto roka by ste za tú istú plechovku zaplatili 14 tureckých lír. Celá situácia prinášala krajine aj ďalšie problémy – Turecko nebolo schopné splácať svoj zahraničný dlh. Investori sa preto krajine otáčali chrbtom, čo spôsobovalo napr. zvýšenie nezamestnanosti. Keďže sa zahraničným firmám rovnako tak predražoval export vlastných výrobkov do krajiny, v Turecku bolo možné pociťovať nedostatok niektorých druhov tovarov.

A potom prišla vojna na Ukrajine.

Po vojne sa prepad tureckej líry podľa oficiálnych štatistík zatiaľ zastavil na sume 15 lír za 1 americký dolár. Podľa ekonómov však môže byť reálna situácia meny až 2x horšia! Turecká ekonomika trpí nielen prerušením zásobovacích reťazcov, ale aj faktom, že väčšinu ropy a plynu dováža zo zahraničia. Zo samotného Ruska dováža 40 % plynu a takmer 20 % ropy. K tomu treba prirátať masívne zdražovanie elektrickej energie vo svete, ako aj zdvihnutie cien za potraviny a, samozrejme, energie.

Krajina sa preto ocitla v akomsi začarovanom kruhu: je nútená dovážať čím ďalej tým drahšie a ťažšie dostupné suroviny, kým jej vlastná ekonomika je na tom zo dňa na deň horšie. Vzťahy Turecka s Ruskom a ďalšími blízkovýchodnými krajinami sú navyše značne nestabilné a Erdogan si nikdy nemôže byť istý, či sa mu podarí zabezpečiť energetické potreby jeho krajiny aj v nasledujúcich mesiacoch.

Pre bezvýchodiskovú tureckú situáciu by sa však možno dalo nájsť ideálne riešenie. V roku 2019 objavila spoločnosť EXXON na juh od Cypru masívne ložisko zemného plynu. Podľa medzinárodného zákona o moriach z roku 1994 pod záštitou OSN by tieto ložiská však mali patriť Cyperskej republike. Turecko však daný zákon nikdy nepodpísalo, Cyperskú republiku ako nezávislý štát neuznáva a celú oblasť s náleziskami dlhodobo prezentuje ako vlastnú. Podobné nároky si krajina robí aj na vodné plochy, o ktoré sa delí s Gréckom.

Zatiaľ Turecko nič o vojnovom riešení svojich požiadaviek nehovorí. No ak sa bude jeho ekonomická situácia aj naďalej zhoršovať, Erdoganove kroky sa môžu zmeniť na nepredvídateľné. Na druhej strane, krajina už podobnej inflácii, akú zažíva dnes, čelila v roku 2002. Vtedy sa k moci dostal práve Erdogan. Situácia sa teda môže taktiež opakovať, k moci sa dostane nejaký prístupnejší politik, ku ktorému budú štáty bohaté na nerastné bohatstvo predsa len prívetivejšie.

Pravdou však tiež je, že Erdogan sa bez boja dosiaľ nikdy nevzdal…

MG

Zdroj: TLDR News, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)