Túra s ruksakom po hradoch Malých Karpát
Branislav Krasnovský
20. augusta 2020
Kultúra
Malé Karpaty sú nádherným kútom Slovenska, kde možno vidieť veľa krásnych a zaujímavých lokalít. Už ako gymnazista sme podnikali s priateľmi a ruksakmi výlety po Malých Karpatoch a postupne som prešiel všetky známe lokality Malých Karpát. Na počiatku svojej bohatej turistickej kariéry som si dal záväzok, že budem spať na každom hrade na Slovensku a svoj sľub som aj dodržal, v Malých Karpatoch som prespal na jednotlivých hradoch viac krát. Malé Karpaty sú v blízkosti Bratislavy a možno do nich vybehnúť naozaj vždy, keď je trochu času, často stačí len predĺžený víkend.
Malé Karpaty v minulosti predstavovali pohraničný priestor Uhorska a preto sa na území Malých Karpát nachádza niekoľko zrúcanín stredovekých hradov, zámkov a hrádkov /vynechal som naschvál z túry kaštiele/, pretože vďaka návšteve kaštieľov by sa mohol príjemný a krátky výlet s ruksakom značne predĺžiť.
Všetky stredoveké hrady v Malých Karpatoch možno prejsť bez väčších problémov s ruksakom za 5-6 dní, relatívne príjemným a nenáročným tempom. Trasu si však treba podrobnejšie naplánovať, pretože v západnej časti Malých Karpát sa nachádza vojenský priestor Turecký vrch, do ktorého neodporúčam dnes preniknúť, pretože vojenská polícia bdie a vie byť nepríjemná. Ešte v 90 rokoch, keď to nebolo tak prísne ako dnes, som do vojenského priestoru samozrejme aj s ruksakom prenikol, neskôr som tam bol ešte raz s kamarátom /vojak z povolania/. Je to ozaj pekný kút a v 90 rokoch tam boli aj boli 40 centimetrové sympatické pstruhy, čo veľmi dobre chutili…..
Trip po slovenských hradoch Malých Karpát odporúčam začať na Devíne. Ak mnou navrhovanú trasu dodržíte, mali by ste sa bez väčších problémov vyhnúť vojenským priestorom. V takom istom poradí, ako je navrhovaná trasa, sú v texte spracované aj spomenuté hrady a to čo na nich možno vidieť. Ide o kratšie túry, trasa za deň nie je dlhšia ako 20 km /s výnimkou posledného 5. dňa, cca 30 km/, takže trasu možno zvládnuť bez väčších problémov. Uvedenú trasu som prešiel s ruksakom v júli 2016 ozaj komótnym tempom za 5 dní, trochu náročnejší bol len druhý a piaty deň.
1. deň: Devín – Devínska Kobyla – Pajštún – Dračí hrádok – Biely Kameň. Pohodová trasa, treba poznať GPS Dračieho hrádku, lebo ide ozaj o nevýrazné zrúcaniny, aby ste nemuseli zrúcaniny dlho hľadať. Blízko Bieleho Kameňa je Horský hotel Eva, kde možno doplniť tekutiny a je tam aj bazén, upozorňujem, že voda z potoka, ktorou bazén v tom čase plnili, môže byť pre niekoho značne studená.
2. deň: Biely Kameň – Starý Pezinský hrad II. odtiaľ cez Troch Jazdcov na Tisove skaly a Kuklu – Červený kameň. Pre niekoho možno trošku náročnejšia túra s väčším prevýšením. Môžete sa cítiť unavení, ale ak prídete na Červený kameň v ľudskom čase a nebudú zavreté reštaurácie a bary v okolí hradu, tak si pred spánkom v blízkosti hradu môžete príjemne doplniť tekutiny. V blízkosti hradu boli v roku 2016 ešte zvyšky starého židovského cintorína. Druhý deň by nemali byť ani u začiatočníkov problémy s kondíciou a otlakmi. V prípade únavy môže pomôcť pri túre ľahnúť si každú hodinu na 10 minút na chrbát, oprieť nohy o strom, aby odpuchli. Nosím bavlnené ponožky caterpillar, otlaky nemávam.
3 deň: Červený Kameň – cez Taricovské skaly a Vysokú /nádherné prostredie, doporučujem ostať dlhšie / – na zaniknutý hrad Kuchyňa, ktorý tvorí takisto len zopár kameňov a terénnych vĺn, takže aj tu odporúčam poznať presne jeho GPS súradnice, odtiaľ na Plavecký hrad okolo alebo cez Vápennú. V Plaveckom podhradí takisto možno vhodne doplniť tekutiny. Mne sa nechcelo v roku 2016 už z Plaveckého hradu a následne Plaveckého podhradia vybehnúť na keltské hradisko Pohanská, pretože som na ňom bol asi 5x. Kto na ňom nebol odporúčam, kopec na Pohanskú je určený pre milovníkov spotenia a super výhľadu. Nie je to veľmi dlhá a náročná túra, závisí od toho, čo všetko chcete vidieť. Ja som sa tu trošku zdržal, pretože som vybehol aj na Taricovské skaly, Vysokú a Vápennú. Z Červeného kameňa som vyštartoval o 7.00 hodine ráno lebo múzeum v Červenom kameni som navštívil minimálne 10x, takže som ho nepotreboval vidieť v Plaveckom podhradí som bol o 19.00, tempo som ozaj nemal veľmi vysoké. Pivo a guláš mali v Plaveckom podhradí na veľmi dobrej úrovni, /kulinársky som nenáročný, vyžadujem len v jedle množstvo feferoniek a čierneho korenia/
4. deň Plavecký hrad – Deravá skala – Ostrý kameň – Buková. Kto sa neponáhľa a má pekné počasie, štvrtý deň doporučujem kratšiu túru a oddychovať na Bukovej. Po štyroch dňoch v lese dobre padne oddych pri vode, plávanie a opätovne dopĺňanie tekutín. Poslednú časť túry doporučujem prejsť až nasledujúci deň, Buková je super.
Kto sa ponáhľa, alebo má zlé počasie, môže z Ostrého kameňa namiesto na Bukovú zabočiť na Molpír a stadiaľ sa spustiť okolo jaskyne Driny na Smolenice. Cez sezónu sa dá naštopať aj v bufete pri jaskyni Driny, kvôli koronavírusu ale neviem, aká je dnes sezóna v okolí jaskyni Driny. Od jaskyne Driny sa dá prejsť na Smolenický zámok. Ten dnes patrí SAV, ale ak nemajú na zámku konferenciu, je možné najesť sa aj tam. Ak je zámok pre verejnosť uzavretý, dedina je čo by kameňom dohodil aj s reštauráciami a krčmami. Zo Smoleníc chodí každú chvíľu autobus do Bratislavy.
5.deň. Ja som si posledný deň konečne dal rezkú a rýchlu túru z Bukovej na Korlátko a následne na hrad Dobrá voda. Vyrazil som skoro ráno, lebo som sa večer na Bukovej príliš zavodnil a o 5.00 som musel vstať, spať sa mi už následne nechcelo. Z hradu Dobrá voda som potom prešiel do Dechtíc, kde som navštívil v poobedných hodinách miestnu pizzériu a počkal si na autobus, ktorý ma odviezol do Bratislavy. Táto túra môže byť pre začiatočníkov so slabšou kondíciou čiastočne náročná.
Celá júlová túra v roku 2016 mala pre mňa taký príjemný opakovací charakter, pretože Malé Karpaty mám prelezené krížom krážom. Spomínal som na túry a priateľov, s ktorými som podnikal parciálne túry v minulosti, v dobe, keď som ešte netušil, že najlepšie sa mi bude chodiť nakoniec po túrach osamote. Nemusím si podľa nikoho prispôsobovať tempo, nikto mi nevrzúka, vyhovuje mi totálna sloboda. V hlbších lesoch nosím na ruksaku zvonec, aby všetky zvieratá mali možnosť zaregistrovať, že sa blížim, vyhneme sa tak obojstranne prípadným komplikáciam.
Devín
Devínsky hrad má bohatú minulosť, sídlili tu Kelti a neskôr aj Rimania. Patrí k najstarším slovenským hradom, dôležitú úlohu hral aj u Slovanov. V okolí Devína porazil Samo Frankov i Avarov, neskôr bol Devín veľmi dôležitým veľkomoravským opevneným centrom. Po zániku Veľkej Moravy sa Devín stal súčasťou opevneného systému hradov chrániacich Uhorsko zo Západu. Hrad slúžil ako útočisko aj počas tatárskych a tureckých vpádov.
Moderný fortifikačný systém Devínu začali budovať už Arpádovci, ktorí bojovali s Habsburgovcami a neskôr aj Anjuovci a Žigmund Luxemburský. Veľký význam mal hrad v čase, kedy patril rodu Garayovcov, ktorí hrad niekoľko krát prestavali a posilnili. V 16.storočí, keď sa Habsburgovci stali panovníkmi v celej Habsburskej monarchii, význam hradu poklesol. Hrad však slúžil ako pevnosť v boji proti Turkom.
Po 30.ročnej vojne sa význam hradov postupne stráca. Devín stratil svoj význam v zmysle šľachtického sídla, stal sa len vojenskou pevnosťou. Počas Napoleonských vojen hrad Francúzi zničili a vypálili. Dnes sa na Devíne nachádza bohaté múzeum a expozícia, ktorú stojí za to vidieť a navštíviť.
Pajštún
Pajštúnsky hrad patril takisto do zostavy pohraničných hradov, ktoré chránili Uhorsko. Hrad je písomne doložený od roku 1273, patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Hrad mal dôležitú úlohu počas tureckých vojen, od 16.storočia patril rodu Pálfyovcov. V 17.storočí hrad prestavali za pomoci talianskych vojenských inžinierov, po skončení tureckej hrozby v roku 1683 význam hradu poklesol. Hrad v 19.storočí nakoniec vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. Zrúcanina je pekná a zaujímavá, na hrade je však vždy plno turistov z Bratislavy, preto sa ma na hrade zmocňuje nervozita a nezdržiavam sa na ňom dlho.
Dračí hrádok
Dračí hrádok je zrúcanina hrádku nad Borinkou. Z hrádku dnes ostávajú len skromné zvyšky. Veža na Dračom Hrádku má približne rovnaké rozmery ako veža na Plaveckom hrade či na Beckovskom hrade /10×10 m/. Jediné vyobrazenie hradu pochádza z roku 1563 na Meyerovej rytine, ktorá zachytáva korunováciu cisára Maximiliána II. v Bratislave. Hrádok je naozaj ťažké nájsť, preto je vhodné si dať do telefónu GPS súradnice hrádku, aby turisti nakoniec nenašli viac hríbov namiesto hradu Sľúbené GPS súradnice: 48°15′18″ S 17°06′41″V
Hrad Biely Kameň
Biely Kameň sú zrúcaniny v blízkost mesta Svätý Jur v okrese Pezinok. Hrad vznikol v 13.storočí, pravdepodobne krátko po tatárskom vpáde. Počiatky hradu súvisia s radom Huntovcov – Poznanovcov, neskôr od roku 1209 patril hrad grófom z Jura a Pezinka. Hrad dobudovali v roku 1271, slúžil ako pevnosť aj v čase bojov s Čechmi a Rakúšanmi v 13 a 14.storočí. Neskôr patril hrad rodine Ilešhýzyovcov, ktorí v 17.storočí hrad opustili, pretože si pod hradom postavili renesančný kaštier. Hrad zanikol v polovic 17.storočia. Z budov je dnes najlepšie zachované krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica. V blízkosti hradu sa nachádza horský hotel Eva, kde sa možno po túre občerstviť. V blízkosti Bieleho Kameňa je aj hradisko Neštich, to však navštíviť netreba, pretože túra je venovaná stredovekým hradom.
Starý Pezinský hrad pri Pezinskej Babe
Starý Pezinský hrad pri Pezinskej Babe leží niekoľko desiatok metrov juhovýchodne od lyžiarskeho strediska Pezinská Baba, išlo o malý strážny hrad, ktorý existoval takisto už v 13.storočí.Hrad leží nad sútokom potokov Sedláčkov Jarok a Blatina /Sedláčkov jarok má dobrú vodu, ale aj tak som ju preváral/ Pravdepodobne to bola len veža pre vojenskú hliadku, hrad zničil Přemysl Otakar II. počas vojny s uhorským kráľom Belom IV. Ide o skromné ruiny, z ktorých sa zachovali len terénne vlny a niekoľko kameňov. Z hradu je však nádherný výhľad. GPS súradnice: 48.3° 43′72″S 17.2°22′250″V. Výstup na hrad je ostrý, netrvá ale dlho. Dlho som sa nikdy na Pezinskej Babe nezdržal, je to hlučná oblasť.
Hrad Červený Kameň
Konečne skutočný hrad, ktorý nie je zrúcaninou. V blízkosti hradu sa nachádza niekoľko reštaurácii. Hrad je zachovaný, nachádza s v ňom múzeum nábytku. Vznikol v 13.storočí, pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16.storočia. Vtedy zvyšky starého hradu kúpili Fuggerovci, známy rod, ktorý sa venoval v Uhorsku ťažbe zlata a striebra. Fuggerovci vybudovali kompletne novú pevnosť podľa vtedajších najmodernejších talianskych poznatkov.
Od Fuggerovcov získali hrad Pálffyovci, hrad zohral dôležitú úlohu v 16.storočí ako protiturecká pevnosť. V 18.storočí význam hradu postupne upadal, niekoľkokrát vyhorel. Po poslednom požiari Pálfyovci hrad reštaurovali do súčasnej podoby.
Zaniknutý hrad Kuchyňa
Z hradu Kuchyňa zostali dnes len nepatrné zvyšky, ktoré je podobne ako v prípade Dračieho hrádku ťažšie v teréne objaviť, takže je vhodné dať si do telefónu GPS súradnice. Hrad tvorí množstvo pováľaného kamenia a terénne vlny uprostred lesa, ktoré si nepozorný turista ani nemusí všimnúť. Veľkú časť pováľaného kamenia už v minulosti použili na výstavbu budov v dedine Kuchyňa. Hrad vznikol po tatárskom vpáde v roku 1241, takisto patril grófom z Jura a Pezinka. Pravdepodobne išlo len o strážnu vežu. Zvyšky hradu stoja dnes v blízkosti ohradeného areálu. GPS súradnice 48°42′14″S 17.1°96′81″V
Plavecký hrad
Majestátna zrúcanina v blízkosti Plaveckého podhradia, hrad vznikol po tatárskom vpáde, nechal ho postaviť uhorský panovník Belo IV. niekedy okolo roku 1260. V roku 1273 sa pod hradom odohrala bitka medzi uhorským vojskom a českým vojskom kráľa Přemysla Otakara II. Hrad sa nachádza v oblasti, v ktorej žili Polovci /Kumáni/.
Polovci /Kumáni/ boli nomádsky turkický kmeň na Kyjevskej Rusi, ktorý bojoval so Slovanmi. Utrpeli však porážku a ich vplyv zoslabol. V 13.storočí utiekli pred Tatármi do Uhorska, uhorský panovník Belo IV. ich usadil v pohraničných oblastiach spoločne s Pečenehmi, ich úlohou bolo chrániť hranice Uhorska. Traduje sa, že jedným z dôvodov útoku Tatárov na Uhorsko bola aj skutočnosť, že Belo IV. odmietol Tatárom Polovcov /Kumánov/ vydať.
Polovci /Kumáni/ i Pečenehovia po tatárskych vpádoch postupne etnicky asimilovali, pamiatka po nich zostala len v zemepisných názvoch obcí a lokalít ako napr. Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Plavecký Peter alebo Pečenský les a pod. Kumánov na sklonku 13.storočia podporoval aj uhorský panovník Ladislav IV., ktorý aj zahynul v roku 1290 na hostine v kumánskom tábore.
Hrad mal strážnu funkciu, podobne ako hrady Branč, Ostrý Kameň, Korlátka, Dračí Hrádok či Kuchyňa. Hrad chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla smerom do Čiech. V 14.storočí. Do 16.storočia hrad vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Fuggerovci a Balašovci. Na Plaveckom hrade sa nachádzala aj protestantská kníhtlačiareň. Hrad plnil dôležitú funkciu aj počas vojen s Turkami. Pálfyovci, ktorí hrad získali v roku 1643 nakoniec hrad prestavali na renesančú pevnosť. V roku 1706 hrad počas stavovských povstaní zničili cisárski habsburskí vojaci, hrad už nikdy neobnovili.
Hrad Ostrý kameň
Ostrý Kameň je zrúcanina hradu vo výške 576 m n. m. pri obci Buková v okrese Trnava na strmom ostrohu Zárub, najvyššieho vrchu Malých Karpát. Bol to pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí. Po poškodení za Rákociho povstania sa hrad zmenil na ruiny. Po prvý krát sa hrad spomína v roku 1273, bol to pohraničný hrad, strážiaci západné hranice Uhorska. Spočiatku bol kráľovským majetkom, v 14.storočí hrad vlastnil vojvoda Ctibor z Ctiboríc. Neskôr hrad patril ďalším šľachticom, vrátane Thurzovcov či Forgáčovcov. Z hradu sa zachovali len zvyšky, nádherný výhľad stojí za návštevu.
Hrad Korlátko alebo Cerovský hrad. Spoločne s Plaveckým hradom patrí k mojím najobľúbenejším hradom v Malých Karpatoch. Malebné prostredie a ruiny, z hradu je pekný výhľad, v blízkosti sa nachádza Buková s vodnou nádržou, čo som počas túry v Malých Karpatoch, pri ktorej som navštívil všetky v zozname spomenuté hrady, ozajstne ocenil. Čvachtanie vo vode po niekoľkých dňoch putovania lesným kopcovitým terénom mi prišlo vhod, rovnako ak bufety, ktoré sa na Bukovej nachádzajú.
Ruiny hradu sú bohato zachované, hyzdí ich len pohľad na vrtule veternej elektrárne. Pokračuje obnova hradu, relatívne úspešným tempom. Hrad pochádza z roku 1289. Hrad chránil cestu z Prieval cez Bukovský priesmyk. V 14 storočí patril hrad Ctiborovi z Ctiboríc, veľmožovi Matúša Čaka Trenčianskeho, neskôr Luxemburgovcom a Matejovi Korvínovi. Hrad bol pevnosťou, ktorá chránila priechod na Trnavu a bránila husitom i bratríkom v ich akciách na Slovensku.
Význam hradu postupne klesal, po skončení tureckých vojen roku 1683 bol už hrad len príležitostne obývaný. Menili sa aj šľachtickí majitelia rádu /Pongrácovci, Apoonyiovci, Windischgrätzovci/, všetci šľachtici dávali prednosť bývaniu v kaštieľoch v Jablonici, Lieskovom a Trstíne, Hrad spustol, krátku dobu slúžil ako provizórna väznica, neskôr ho úplne opustil a hrad sa začal rozpadať až do dnešnej podoby. Hrad obľubujú skauti a turisti.
Hrad Dobrá voda
Strážny hrad Dobrá voda postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263. Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho podobne ako hrady Korlátko a Ostrý kameň predurčovala do úlohy strážneho hradu. Hrad postavili po tatárskom vpáde, v 14.storočí patril Ctiborovi z Ctiboríc, Koncom 16.storočia hrad opevnili v roku 1703 počas povstania Juraja Rákocziho II. bol hrad veľmi poškodený, v roku 1762 vyhorel a krátku dobu slúžil aj ako väzenie. Hrad je dnes už len rozvalinou, jeho ruiny sú však malebným doplnkom Malých Karpát.
