Tri vitálne kvality katolíka v časoch covidových -

Tri vitálne kvality katolíka v časoch covidových

Benedikt Medňanský
11. decembra 2020
  Cirkev

Ako kresťania katolíci máme na tejto zemi poslanie. Máme veľmi dôležitý podiel na poslaní samotného Krista, ktorý jediný je cestou pravdou a životom. Máme zachovávať a šíriť katolícku vieru, ktorá je našim najväčším pokladom, nevyčerpateľným prameňom a jasným sprievodcom. Všetko, čo je nám potrebné pre svätý život, nachádzame vo svätej omši a ostatných sviatostiach, v požehnaniach, ktoré Cirkev udeľuje svojim deťom ako dobrá matka, v pravdivej náuke a v morálnych pravdách. Ak sa chceme zachovať čistí a nepoškvrnení od ducha tohto sveta, ktorý je priamym protivníkom nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, potom je nevyhnutne potrebné, aby sme prežívali vieru aktívne.

Spomeňme si len na množstvo svätých, ktorí sú nám vzorom. Na zemi nežijeme preto, aby sme si užívali a zabávali sa. Sme povolaní hlásať Kristovu blahozvesť a našich súčasníkov privádzať do lona jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi. Musíme si teda klásť v tomto čase otázku: „Ako môžem svojimi talentami a danosťami slúžiť Kristovi a jeho Cirkvi?“ Často sa totiž stáva, že človek sa skôr pýta na to, ako jemu poslúžili druhí. A ak to nie je podľa mojich predstáv, znervózniem, začnem obviňovať všetkých okolo seba a už dopredu vidím všetko v zlom svetle. To je egoizmus a pýcha. Od tých však katolík uteká čo najďalej.

Je našou povinnosťou žiť katolícku vieru, ako najlepšie vieme, snažiť sa nachádzať a využívať všetky spôsoby a prostriedky na to, ako prinavrátiť vlažných katolíkov či tých, ktorí úplne zanechali svoju vieru alebo ju nikdy nemali, Kristovi. K tomu máme používať všetky naše osobné dary a schopnosti, ktoré sme od Pána dostali. Pretože raz sa nás Pán, pri poslednom súde, bude pýtať, čo sme urobili, ako sme sa pričinili o rozšírenie jeho svätého kráľovstva a ako sme využili svoje talenty a dary, na hlásanie svätej viery. Prečo toto všetko môže vyžadovať? Pretože Boh sám stojí pri nás a dáva nám všetky potrebné milosti a požehnania, ktoré k svojej pozemskej misii potrebujeme. Musíme byť teda motivovaní túžbou po spáse duší. Aj keď mnohí katolíci žijú svoju vieru, predsa neprekračujú rámec svojej rodiny, či svojich známych, ak ide o záležitosti jej ohlasovania. V tomto zmysle nás mnohé protestantské skupiny veľmi zahanbujú.

Navyše, dnes máme veľmi bezútešnú situáciu ohľadom aktuálnej situácie s ochorením Covid-19. Vidíme, že Cirkev a veriaci sú úplne opomínaní a štátni predstavitelia veriacich stavajú na jednu rovinu s telocvičňami, barmi a pod. Ak si chceme uchovať vplyv a formovať svetské záležitosti v duchu Božieho zjavenia, potom je potrebné pre každého katolíka, aby si uchoval (samozrejme popri iných) vitálne najmä tri základné kvality.

Prvou z týchto troch kvalít je pevná viera. Táto je potrebná na to, aby sme mohli žiť vieru v jej plnosti. Zvlášť však v týchto časoch, kedy sa útočí na základné pravdy vierouky a morálky nášho svätého náboženstva a z každej strany (a dokonca aj v Cirkvi samotnej) sú tieto spochybňované a revidované „vo svetle nových čias“. Dnes viac ako kedykoľvek predtým, musia byť katolíci nezdolnými, nesmú sa nechať vyčerpať a presvedčiť o tom, že ich miesto je kdesi „na zadnom sedadle“. Katolík má stáť v čele, nie na konci. Musíme byť rozhodnutí prestať robiť kompromisy, či preukazovať rešpekt tomu, čo odporuje katolíckej viere a morálke. Jasne tieto veci pomenovať a zavrhnúť ich. Prestať sa im poklonkovať a tváriť sa, že s nimi možno uzavrieť kompromis. Inak nám hrozí, že sa za veľmi krátku dobu naša viera „rozpustí“ v „tekutom ateizme“ našej doby.

Praktické životné osudy dávajú tomuto pohľadu za pravdu. Koľkí začali robiť rôzne kompromisy, a dnes už sú z nich úplní ateisti? Koľko len je tých, ktorí síce patria do Cirkvi, no ich viera je slabá, neschopná reakcie na zosvetštenie a odpad od Boha? V každom prípade, ako nevyhnutné je v dnešnej dobe, keď diabol a jeho kohorty tak aktívne a efektívne pracujú na zničení aj tej najmenšej stopy pravdy, morálky a svätosti, aby bola naša viera pevná a nedobytná. O túto milosť vytrvalosti treba neustále Krista prosiť. V praxi to môže znamenať, že sa nedáme odohnať od sviatostí, od modlitby, budeme sa snažiť prijímať Eucharistiu do úst a v pozícii kľačania (urobíme a vynaložíme všetko úsilie na dôstojné prijímanie Pána, aj keby bolo treba cestovať! Musíme sa zobudiť z našej pohodlnosti!), zaobstaráme si svätenú vodu (ktorá sa pomaly vytratila z chrámov) a pod.

Druhou kvalitou je pre katolíka mentálna a emocionálna stabilita. Môže sa nám to zdať ako čosi samozrejmé, no opak je pravdou. Koľkí katolíci v tomto tápajú a nechajú sa vykývať a vnútorne rozhádzať neporiadkom tohto sveta. Preto sa uchyľujú pod krídla rigorizmu (prehnanej prísnosti v oblasti morálnych otázok), či rôznych senzácií v duchovnom živote. Mnohí potom svoju vieru prežívajú len skrze pocity, aktuálne naladenie a nehľadajú stabilitu v pravidelnej modlitbe a štúdiu náuky Cirkvi a spisov, či životov svätých. Ženú sa za tým, čo poteší ich prirodzené pocity. Tak vyzerá aj ich duchovný život. Pretože chcú nájsť únik z ťažkej situácie svojho života a myslia si, že viera im ho poskytne.

Lenže, katolícka viera nie je únikom pred pozemskou realitou. Nie je to terapia pre naše mentálne a emocionálne zranenia. Milosť bezpochyby uzdravuje prirodzenosť, no dôvodom je jej pozdvihnutie k Bohu. Katolík je človekom vyváženosti, pretože v ňom panuje čnosť (stála a trvalá dispozícia konať dobro s ľahkosťou). Čnosť v nás buduje a upevňuje predovšetkým „zdravý rozum“. Mnohé problémy, ktoré dnes prežívame aj v Cirkvi, sú často jednoducho nedostatkom aplikovania tohto zdravého rozumu osvieteného vierou. Netreba preto hľadať únik a snažiť sa o preduchovnenie, ktoré je skôr na škodu, ako na úžitok. Katolícka viera nie je iracionálna a pocitová.

Treťou a poslednou kvalitou, ktorá je pre katolíka v časoch covidových dôležitá, a ktorú by som zmienil, je zmysel pre humor. Kým dve predchádzajúce môžeme chápať ako podstatné vlastnosti, ktoré by sme si mali zachovať, táto sa týka skôr praktického života. Nejde totiž o časť nevyhnutnú, tá neovplyvní apoštolát. Predsa je však veľmi potrebná a môže mnoho vecí uľahčiť. Na šírení viery samozrejme nie je nič vtipné a zábavné, naopak. Je to vznešená a vážna povinnosť, ku ktorej treba pristupovať veľmi zodpovedne a s vynaložením všetkých síl. Pri tejto vážnej povinnosti však práve zdravá dávka humoru prináša osvieženie a často potrebný nadhľad. Katolík, ktorý je večne zachmúrený, namosúrený a nedotklivý nie je prínosom pre šírenie Kristovho kráľovstva. Istá dávka humoru bola dokonca charakteristická pre niektorých svätých, príkladom môže byť sv. Filip Neri. Popri všetkých starostiach, ťažkostiach a chaose, ktoré sú vo svete a tiež v Cirkvi, nebude na škodu zachovať si teda aj zdravý humor.

Tieto tri vitálne kvality sa mi zdajú veľmi potrebné. V našich časoch nám totiž hrozí úplná strata „sedliackeho“ rozumu a viery. Spomínané kvality nás vedú k tomu, aby sme nerezignovali, našli pevnú oporu v zdravom rozume, ktorý je osvietený nadprirodzenou vierou a takto sa stali svetlom pre druhých. Katolík nemôže byť vyhasnutou lampou. Veď je napísané: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,13-16)

Ako katolíkom nám teda nesmie chýbať silná viera opretá o náuku Cirkvi a o sviatosti, ktorá je našou odvahou, a skrze ktorú čelíme dnešnému úpadku, nesmie nám chýbať mentálna a emocionálna stabilita, inak hrozí, že sa katolicizmus premení na trápne divadlo plné sentimentalizmu a nerozumu a napokon, zdravý zmysel pre humor napomôže tejto stabilite, aby sa z nej nestala stratená a zbytočná vec.

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, V. časť – záver

František Mikloško opäť perlil o Cirkvi, pápežoch, gender a kresťanskej politike: Pápež František je skvostom, nacionalisti a tradiční sú problém

„Už se perou, už se perou“ – Medzi feministkami a transgendermi v Paríži to iskrilo…

Komik Rob Schneider o svojej konverzii na katolícku vieru: „Nikdy som necítil viac pokoja“