PODCAST / Tradičná rodina sa na Západe stáva terčom cielených nenávistných útokov. Luník IX. v USA

Branislav Krasnovský
3. októbra 2020   Spoločnosť   BLM, LGBT

Liberáli a neomarxisti sú pripravení zničiť rodinu a oslabiť štát

Liberálno-ľavicoví intelektuáli na Západe sa rozhodli zničiť rodinu, ktorá predstavuje v klasickom ponímaní základnú bunku štátu. Inšpirovaní sú neomarxistickými predstavami a sú pripravení svoje ciele presadzovať na celom Západe, kde dnes žije obyvateľstvo “zlatej miliardy” s vysokou životnou úrovňou a neobmedzenou prístupnosťou ku zdrojom. Aj vďaka ich aktivitám sa pravdepodobne čoskoro stane zlatá miliarda minulosťou a životná úroveň v Európe a Severnej Amerike sa prudko zníži.

Karanténa, izolácia a ekonomické problémy súvisiace s bojom proti koronavírusu priniesli so sebou najmä v USA množstvo problémov, ktoré sa môžu zdať byť krajinám, v ktorých existuje aspoň základná sociálna podpora obyvateľstva, nepochopiteľné. V USA však počas koronavírusovej krízy množstvo obyvateľov stratilo svoje obydlia a ocitli sa na uliciach. Už dlhšiu dobu prichádza k presunu veľkého množstva chudobných obyvateľov USA zo severu dolu na juh k mexickej hranici, najmä na Floridu a do Kalifornie, kde sú výhodnejšie klimatické podmienky a kde sa žije ľahšie. Kalifornia zažíva boom bezdomovcov. Najvýraznejšie sociálne ohrozenou skupinou v USA sú opustené matky s deťmi, ktoré dlhodobo stoja na najnižších priečkach v sociálnom rebríčku USA. Väčšinu týchto žien tvoria afroamerické matky.

„Ako máme dodržiavať izoláciu, keď nemáme bydlisko?“ pýtajú sa aktivistky Moms 4 Housing. Táto skupina opustených afroamerických matiek s deťmi tvrdí, že právo na bývanie je základným právom človeka. Preto obsadzujú opustené domy a byty a odmietajú ich opustiť, pričom majitelia bytov a domov v USA ťahajú za kratší koniec. Polícia síce môže prísť a pokúsi sa afroamerické matky z bytov vytlačiť, takmer okamžite sa však na scéne objavia ľudskoprávne organizácie, televízia a vznikne tak zaujímavé a agresívne show v priamom prenose s nenávistnými útokmi voči majiteľom bytov a domov, takže tí vo väčšine prípadov rezignujú a stiahnu sa.

Ďalšou skupinou, ktorá sa v USA ocitá na ulici sú starší ľudia so zdravotnými problémami, ktorí majú obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. V jednotlivých amerických štátoch im ponúkajú čiastočnú pomoc, napríklad v Los Angeles im stavajú stanové mestečká, v New Yorku a v San Franciscu ich ubytujú v hoteloch či moteloch. Majitelia motelov a hotelov sú nespokojní, pretože štát len čiastočne hradí náklady za ubytovanie bezdomovcov, tí jednotlivé motely a hotely devastujú.

Ľavicoví americkí intelektuáli krízu spojenú s koronavírusom vítajú. Veria, že práve vďaka kríze koronavírusu dokážu presadiť svoju agendu. „Koronavírusová kríza ukázala, že nastal čas zničiť klasickú belošskú rodinu“ uviedla americká feministka Sophie Lewisová, sponzorovaná Georgeom Sorosom. Nárast domáceho násilia, zvyšovanie počtu bezdomovcov v čase karantény, rovnako ako zvyšovanie spotreby alkoholu a drog neboli podľa jej slov spôsobené zúfalstvom tých, ktorí prišli o prácu a istoty, ale vidí za týmito negatívami ako hlavný dôvod „samotnú existenciu štrukturovanej bielej patriarchálnej rodiny“.

„Rodina je atribút rasistickej spoločnosti, ktorý vnucuje celej spoločnosti skryte alebo otvorene fenomény nacionalizmu, rasizmu a sexuálneho zotročovania. Ak aj v rodine neexistuje priamy dôkaz o existencii násilia, toto násilie je v rodine maskované, najmä násilie voči ženám,“ uviedla doslovne feministka Sophie Lewisová. Spoločnosť založená na tradíciách rodiny a kresťanstva znamená hrozbu pre LGBT ideológiu, feminizmus či homosexuálne skupiny. Sophie Lewisová je idolom agresívnych feministiek v USA, minulý rok vydala knihu „Femenism against Family“. Aj keď sa považuje čiastočne za neomarxistku, úplne sa v knihe oddialila od marxistickej tézy, podľa ktorej je tehotenstvo a výchova dieťaťa náročná práca a túto prácu treba adekvátne ohodnotiť. Preto už okolo roku 1930 v sovietskom Rusku vtedajší marxisti pred takmer 90 rokmi prijali zákon o platenej materskej dovolenke. Feministka Lewisová je proti materským dovolenkám, hoci v rozvinutých európskych krajinách je samozrejmosťou, že sa platená dovolenka ženám poskytuje.

Čo má nahradiť klasickú rodinu? BLM tlupa bez etiky a morálky.

Čo ale navrhujú militantné feministky namiesto klasickej rodiny? Vo svojej knihe Sophia Lewisová píše o komunitách, ktoré spoločne vychovávajú deti, splodené v novej beztriednej a slobodnej spoločnosti. Anarchistické obce, ktoré vznikli v americkom Seattli a Portlande toto leto, by sa teoreticky mohli stať výstavnou skriňou predstáv amerických liberálov, anarchistov, BLM aktivistov a neomarxistov, kde by mohli všetci vidieť, aký krásny je život v beztriednej spoločnosti a v komunite bez tmárskeho bremena rodiny. Opak je však pravdou.

Anarchistické, neomarxistické a Black Lives Matters skupiny, ktoré vznikli v Seattli a Portlande, sa takmer okamžite ponorili do totálneho chaosu, každý deň sa z táborov ozývali výstrely a prichádzalo k ozbrojeným útokom a rabovaniam. Po krátkych, no bujarých oslavách, keď Black Lives Matters skupiny presadili, že z oblastí odišla polícia, sa priamo v uvedených komunitách obdobie zvýšilo násilie a kriminálna činnosť – obeťami sa stali aj intelektuálni šíritelia nových myšlienkových prúdov.

Polícia sa síce do oblasti kontrolovanej anarchistami odmietla vrátiť, celú oblasť však policajti obkľúčili a uzavreli. Na radosť okolitého obyvateľstva v blízkosti spomenutých Black Lives Matters táborov, svoju prácu mimo táborov robí americká polícia ďalej výborne. Paradoxne Black Lives Matters tábory v Portlande a Seattli už opustilo mnoho členov, pretože život v týchto spoločenstvách nebol taký, ako si predstavovali rôzni kaviarenskí ľavicoví povaľači a v táboroch bolo priveľa násilia.

Čo v táboroch v Portlande a Seattli fungovalo jediné, boli verejné jedálne a squattering – na tieto oblasti sú totiž všetci ľavicoví a liberálni pseudointelektuáli nepochopiteľne zaťažení a na túto tému napísali množstvo kníh a materiálov. Žiaľ, jedálne fungujú dovtedy, dokiaľ fungujú finanční darcovia, keď skončia financie, skončia aj jedálne. Čo sa týka squatteringu, opustené budovy postupne americkí squatteri zdevastujú natoľko, že ich viac nemožno obývať (niečo podobné poznáme na Slovensku zo sídliska Luník IX).

V knihe feministky Lewisovej sa samozrejme teória výrazne odlišuje od praxe, plno aktivistov, ktorí nakoniec kvôli násiliu z táborov v Portlande a Seattli utiekli nepriamo dokázalo, že nie sú pripravení na kardinálne revolučné zmeny a radšej sa vrátili do spoločnosti spútanej okovami tradičnej rodiny, ako keby mali žiť v „spoločnosti vytvorenej predstavami militantnej feministky“.

Niekoľko informácii ohľadne spomenutých jedálni a ubytovania, ktoré okrem sexu a drog najviac zaujímajú anarcho-ľavicovo-neomarxisticko-enviromantalisticko-blm kruhy v USA. V jedálňach má každý prístup k vegánskemu jedlu zadarmo, ubytovanie sa zabezpečuje v násilím obsadených budovách, ktoré postavil niekto iný a ktoré majú svojho majiteľa. Buržoázne majetkové právo sa v komunitách BLM neuznáva, všetko je spoločné. Samozrejme až do okamihu, kým by sa nejaká iná skupina nerozhodne obsadiť majetky a územie, ktoré BLM komunita považuje za vlastné, vtedy začnú sťažnosti a povyk. V spomenutej komunite by mali byť striekačky a lieky zadarmo, tu sa však v Portlande a Seattli objavili prvé problémy, pretože vhodného materiálu na požívanie nebolo pre každého dostatok. Za to priestory, v ktorých boli zhromaždené všetky spoločné deti sa do prevádzky dostali veľmi rýchlo, negatívom boli existujúca šikana a sexuálne obťažovanie v uvedených priestoroch.

Podľa Sophie Lewisovej je každý člen spoločnosti povinný tvorivo a spoločne zasahovať do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Deti sú rovnocennými členmi v „anarchisticko – black lives matters spoločnosti“ a len tu sa môžu učiť hravou formou novým formám sexuálnej rodovej rozmanitosti, ktorá podľa Lewisovej vedie k rozkvetu človeka.

Nenávisť ľavičiarov k rodine má svoje opodstatnenie

Americkí ľavičiari, neomarxisti, BLM či LGBT komunity nenávidia rodinu. Štatistiky za viac ako polstoročie ukazujú, že likvidácia americkej rodiny sa uskutočňuje míľovými krokmi. Čím nižšia skupina spoločnosti, tým je situácia horšia. Od 50. rokov 20.storočia vzrástol počet slobodných matiek medzi americkými bielymi matkami o viac ako 26%, medzi afroamerickými ženami o 72%. Tieto ženy patria k najchudobnejším vrstvám spoločnosti a zarábajú menej ako 25 000 USD ročne, čo sotva stačí na nájom a základné potraviny.

V poslednej dobe sa v USA znížil rast rozvodovosti. Dôvod je prozaický, Američania si už formalizáciou vzťahov absolútne nezaťažujú hlavu, viac ako 45% neafroamerických detí v USA sa rodí mimo manželstva, v afroamerickej populácii je to viac ako 70%. Deti vyrastajúce v neúplnej rodine trpia celý svoj život chudobou, nemajú možnosť (mnohokrát ani záujem) získať adekvátne vzdelanie, následne normálne zamestnanie a keď vyrastú, svoju chudobu prenášajú dedením.

LGBT komunita je v USA takisto nápadne chudobná. Členovia amerických sexuálnych menšín žijú za menej ako 12 000 USD ročne. Pre rozvojové krajiny to je pekná suma, ale v USA takýto príjem odsudzuje človeka na to, aby bol bezdomovcom, príležitostne sa živil prostitúciou a trpel nedostatkom potravy. LGBT komunita popisuje uvedený stav ako útlak sexuálnych a etnických menšín, ale v skutočnosti je situácia opačná.

Tí, čo žijú mimo rodiny žijú v ekonomickej chudobe, normálny a plnohodnotný rodinný život je ale pre slabo vzdelané vrstvy, ovplyvnené dekadentnými informáciami z masovokomunikačných prostriedkov niečím, čo je často mimo ich intelektuálneho chápania a najmä čo nemá miesto v rebríčku ich morálnych hodnôt. Stabilná a fungujúca rodina sa v americkej spoločnosti stáva luxusným tovarom, dostupným často len tým vzdelaným a bohatým.

Samotná militantná feministka a lesba Sophia Lewisová je živým potvrdením tejto skutočnosti. Pochádzala zo sociálne chudobných kruhov, nedávno sa však zosobášila s Vicky Osterveilovou. Kto by čakal, že Vicky Osterveilellová  je žena, tak sa mýli. Vicky Osterveilová sa predtým volala Victor. Viktor pochádzal z bohatej rodiny, vyštudoval prestížnu univerzitu. Potom sa presťahoval do New Yorku, začal hrať punk rock a písať román. Veľa odvážne sexuálne experimentoval a nakoniec zistil, že nie je ani muž a ani žena. Po sobáši sa začala Vicky označovať ako wosband (woman and husband).

Vicky a Sophia uzavreli dva zväzky. Prvý zväzok mal revolučný charakter, v ktorom brojili proti tradičnej rodine, chválili anarchiu, liberalizmus, neomarxizmus, transsexuálov a bojovali za bezbrehú slobodu. To sa ale veľmi rýchlo skončilo, keď matka wosbanda Vickyho presadila tradičnú a luxusnú svatbu, bez zmienky o Marxovi, feminizme a pod. Párik mal na výber – alebo oficiálna štátna svatba, alebo žiadne peniaze.

Dnes žijú Vicky a Sophia v Philadelphii. Vedú luxusný život, plne v súlade s otrepaným klišé o „kaviarenskych povaľačoch“, financie na tento spôsob života im zabezpečili Vickyho rodičia. Kniha feministky Sophie Lewisovej sa totiž nepredáva tak, aby im zabezpečila vysoký životný štandard na ktorý sú zvyknutí. Obaja však vystupujú radi v televízii, približne pred mesiacom vydal wosband Vicky knihu s názvom  „In Defense of Looting: A Riotous History of Uncivil Action“, (Na obranu rabovania). V knihe cituje Marxa, obdivuje čiernych kriminálnikov a násilníkov, ktorí drancovali oblasti New Yorku, Seattle a Philadelphie, pričom ničenie súkromného majetku, vraždy a lúpeže označuje ako „iskrivý okamih boja a nádeje“.

Aby bolo jasné, to čo sa deje v oblastiach ovládaných BLM komunitami znamená len jedno. Normálni ľudia z oblasti už dávno utiekli, domy sú vyrabované, skončili obchodné centrá. Väčšinu lekárni vyplienili černošské gangy, počet vrážd sa zvýšil o tretinu, počet zranení strelnými zbraňami a nožmi rádovo vzrástol o desiatky percent.

Je ale jasné,  že v prípade, ak by sa spomenutý „iskrivý okamih boja a nádeje“ použil priamo a nefalšovane proti Vickymu alebo Sophie a ich majetku, obaja by určite začali skučať a dožadovali by sa policajnej ochrany. V prípade že by sa podobne postupovalo voči spomenutým drancovačom, išlo by určite o odsúdenia hodný prejav policajnej brutality a rasizmu. V prípade wosbanda Vickyho a feminolesby Sophie už nejde ani o dvojitý meter vo vnímaní ale o nefalšovanú ľudskú blbosť, ktorá musí byť právom potrestaná. Je len otázkou času, kedy sa situácia vymkne spod kontroly a medzi obeťami budú následne aj transsexuáli, homosexuáli alebo členovia BLM.

Otázka znie – prečo sa objavujú snahy o zničenie klasickej rodiny? Odpoveď je jednoduchá. Bez rodiny ostáva človek osamotený a oslabený. Príležitostné sexuálne spojenia a vzťahy, LGBT agenda, drogy a totálny bordel v hodnotovom systéme bez Boha ešte viac zvyšuje závislosť a bezbrannosť opusteného človeka, ktorý sa stáva čoraz viac závislý na systéme. Na systéme, ktorý riadia bohatí zvrátení oligarchovia, na systéme v ktorom nemá ľudskosť a humanita svoje miesto a v ktorom je človek vnímaný len ako spotrebný tovar.

PDF (formát pre tlač)