Taliansko zažíva hlboký pokles kňazských povolaní. Riešením má byť bohatstvo rôznorodosti

4. novembra 2021   Krátke správy

Úrad pre pastoráciu kňazských povolaní pracujúci pri Talianskej biskupskej konferencii, zverejnil údaje o počte seminaristov v diecéznych seminároch. Za posledných 50 rokov sa počet nových povolaní v talianskej cirkvi znížil o viac ako 60 %, zo 6337 v roku 1970 na 2103 v roku 2019. V kontexte s týmito číslami je navyše nutné zohľadniť aj nárast obyvateľstva, takže číslo z roku 1970 vzišlo z menšieho počtu obyvateľov, ako súčasné klesajúce počty. V rokoch 2009 až 2019 poklesol počet diecéznych seminaristov takmer o 28 %.

V 120 veľkých talianskych seminároch sa momentálne vzdeláva 1804 diecéznych kandidátov kňazstva. Väčšina z nich pochádza z Lombardska (266 osôb, 15 % z celkového počtu) a z Lazia (230, 13 %). Na dne rebríčka sa nachádzajú na prvý pohľad dva južné regióny s najmenším počtom duchovných: Kalábria s 29 a Basilicata s 23 kandidátmi. Toto zdanie sa však zmení, keď porovnáme počet seminaristov s počtom obyvateľov, z ktorých vzišli. V skutočnosti sú v tomto rebríčku práve dva južné regióny na prvom mieste, keďže počet kandidátov na vysvätenie, vzišiel z celkového počtu 500 000 obyvateľov, čo je výrazne menší počet ako v priemyselných severných regiónoch. Úplne na spodku rebríčka, s ohľadom na všetky kritéria, sa nachádza Umbria, nachádzajúca sa v strednom Taliansku blízko Ríma, so 7 diecéznymi seminaristami na počet takmer 900 000 obyvateľov.

Priemerný vek seminaristov je 28,3 roku. Najväčší počet seminaristov (43,3 %) je vo veku od 26 do 35 rokov. Vo veku od 19 do 25 rokov je 40 % seminaristov. 10 % seminaristov nemá súrodencov, 44,3 % má brata alebo sestru, 25,4 % má dvoch súrodencov a 10,8 % má troch súrodencov.

Medzi tými, ktorí vstupujú do kňazských seminárov 28,1 % vyštudovalo humanitné vedy, 26,9 % exaktné vedy a 23,2 % absolvovalo technické inštitúty.

O prehlbujúcom sa úpadku povolaní medzi Talianmi svedčí navyše fakt, že až 10 % zo súčasného počtu seminaristov pochádza zo zahraničia. Z toho tretina (38,5 %) pochádza z Afriky, najmä z Madagaskaru, Nigérie, Kamerunu a Pobrežia Slonoviny. 20 % pochádza z európskych krajín, najmä z Poľska, Albánska, Rumunska a Chorvátska.

Riaditeľ úradu, ktorý zverejnil štatistiku, don Michele Gianola komentoval katastrofálne čísla nasledovne: „Nedostatok povolaní nie je sociologický problém, alebo nielen sociologický. Zdá sa, že ide o príznak choroby, ktorú treba vyliečiť.“ Či je však skutočne okrem ochoty liečiť aj uplatňovaná adekvátna liečebná metóda, o tom Gianolove nasledujúce slová nechávajú čitateľov na pochybách. Skôr to vyzerá na prehĺbenie a pokračovanie snahy neustále zmierňovať kritériá uplatňované na kvalitu seminaristov a ich formáciu, čo je príznakom a jednou z príčin choroby:

„Čoraz pestrejšie zloženie našich seminárov a budúcich kňazov si vyžaduje, aby sme prehodnotili náš vzdelávací systém z hľadiska rozlišovania a zvyšovania bohatstva rôznych ciest, ktoré sa týkajú voľby povolania. Tí, ktorí vstúpia do seminára, prinášajú so sebou svoje individuálne zázemie, zahŕňajúce silné a slabé stránky, plodnosť a rany. To všetko, čo je život, nemožno ignorovať, pretože práve tam možno – prostredníctvom primeraného rozlišovania – nájsť kňazské povolanie, látku, ktorú Cirkev vyzýva rozlišovať počas celého formačného procesu. Prijať víziu povolaní neznamená vidieť všade kňazov a rehoľné sestry, ale skôr byť schopný vnímať povolanie, ktoré Duch Svätý vštepil do sŕdc dospievajúcich a mladých ľudí so všetkými súvislosťami a sprevádzať ich na ich ceste, aby mohli rásť v počúvaní Slova.“

Otázkou zostáva, čo vlastne potom máme v seminaristoch a novickách vidieť, ak nie „kňazov a rehoľné sestry“? Alebo máme úplne rezignovať na inštitút sviatostného kňazstva? Je možné, že sa v záujme štatistického zvýšenia počtu povolaní, nakoniec úplne zmenia kritéria posudzovania toho, kto môže a kto nemôže byť kňazom? Trendy, ktoré sme mohli pozorovať na Amazonskej synode, alebo ktoré prináša Nemecká synodálna cesta, naznačujú, že namiesto liečby nás zrejme čaká ďalšie prehlbovanie choroby.

BM

Zdroj: Italy24 News, agensir.it, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)